‚Dobrý získava Božie schválenie‘

VŠETOK život pochádza od Jehovu Boha. (Žalm 36:9) Áno, „od neho máme život, pohybujeme sa a sme“. (Skutky 17:28) A či naše srdce neprekypuje vďačnosťou pri úvahe o odmene, ktorú dáva ľuďom, ktorí majú k nemu blízky vzťah? Veď „dar, ktorý dáva Boh, je večný život“. (Rimanom 6:23) Usilovať sa o Jehovovo schválenie je teda rozhodne životne dôležité!

Žalmista nás uisťuje, že ‚to, čo dáva Boh, je priazeň‘. (Žalm 84:11) Ale komu ju dáva? Dnes ľudia často preukazujú priazeň iným na základe vzdelania, bohatstva, farby pleti, etnického pôvodu a podobných vecí. Komu preukazuje priazeň Boh? Staroveký izraelský kráľ Šalamún odpovedá: „Ten, kto je dobrý, získava schválenie od Jehovu, ale muža so skazenými myšlienkami vyhlasuje za skazeného.“ — Príslovia 12:2.

Je zrejmé, že Jehovovi sa páči dobrý, čiže cnostný človek. K cnostiam dobrého človeka patria také vlastnosti, ako je sebadisciplína, nestrannosť, pokora, súcit a rozvážnosť. Jeho myšlienky sú spravodlivé, slová povzbudzujúce, skutky správne a užitočné. Z prvej časti 12. kapitoly biblickej knihy Príslovia vidno, ako by mala dobrota vplývať na náš každodenný život a aký úžitok prináša prejavovanie tejto vlastnosti. Keď pouvažujeme o tom, čo sa v týchto veršoch píše, nadobudneme „pochopenie pre konanie dobra“. (Žalm 36:3) Uplatňovanie múdrych rád z tejto kapitoly nám pomôže získať Božie schválenie.

Nutná je disciplína

„Kto miluje kázeň, miluje poznanie,“ hovorí Šalamún, „ale kto nenávidí karhanie, je nerozumný.“ ​(Príslovia 12:1) Dobrý človek chce zlepšovať svoju osobnosť, a preto túži po vedení k disciplíne. Pohotovo uplatňuje rady, ktoré dostáva na kresťanských zhromaždeniach alebo v osobných rozhovoroch. Slová Písma a publikácií založených na Biblii sú ako volské bodce, ktoré ho pobádajú žiť bezúhonne. Usiluje sa nadobúdať poznanie, ktoré potom používa na nápravu svojho života. Áno, ten, kto miluje vedenie k disciplíne, miluje aj poznanie.

Disciplína je pre pravých ctiteľov veľmi dôležitá — a zvlášť sebadisciplína! Môžeme túžiť po hlbšom poznaní Božieho Slova. Môžeme túžiť byť efektívnejší v kresťanskej službe a byť lepšími učiteľmi Božieho Slova. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Ale na realizáciu takýchto želaní je nutná sebadisciplína. Sebadisciplína je potrebná aj v iných oblastiach života. Dnes je napríklad množstvo materiálu zameraného na roznecovanie nezákonných žiadostí. Či nie je potrebná sebadisciplína, aby sme očiam zabránili sústreďovať sa na nevhodné obrazy? Okrem toho, keďže „sklon ľudského srdca je zlý od jeho mladosti“, nemravné myšlienky môžu vychádzať aj zo zákutí našej mysle. (1. Mojžišova 8:21) Na to, aby sme sa nezaoberali žiadnou takou myšlienkou, potrebujeme sebadisciplínu.

 Naproti tomu ten, kto nenávidí karhanie, nemiluje ani vedenie k disciplíne, ani poznanie. Tým, že sa poddáva hriešnemu ľudskému sklonu pozerať sa na karhanie s nevôľou, znižuje sa na úroveň nerozumného zvieraťa, ktoré nemá zmysel pre morálne hodnoty. Takému sklonu musíme rozhodne odolávať.

‚Koreň, ktorý sa nepohne‘

Samozrejme, dobrý človek nemôže byť nespravodlivý. A tak na získanie Jehovovho schválenia je potrebná aj spravodlivosť. Kráľ Dávid spieval: „Ty sám požehnáš každého spravodlivého, ó, Jehova; obklopíš ich schválením ako veľkým štítom.“ ​(Žalm 5:12) Šalamún stavia do protikladu stav spravodlivého a skazeného slovami: „Nikto nebude pevne založený skazenosťou, ale základ, v ktorom sú zakorenení spravodliví, nebude privedený k potácaniu.“ — Príslovia 12:3.

Skazenému sa môže zdanlivo dariť. Zamysli sa nad skúsenosťou žalmistu Asafa. Hovorí: „Čo sa týka mňa, moje nohy takmer odbočili, moje kroky boli takmer privedené k pokĺznutiu.“ Prečo? Asaf odpovedá: „Lebo som začal závidieť chvastúňom, keď som vídal ten pokoj zlých.“ ​(Žalm 73:2, 3) No keď potom prišiel do Božej chrámovej svätyne, uvedomil si, že Jehova ich stavia na klzkú zem. (Žalm 73:17, 18) Akýkoľvek úspech, ktorý skazení ľudia možno zdanlivo dosiahnu, je iba dočasný. Teda prečo by sme im mali závidieť?

Naproti tomu človek, ktorý má Jehovovo schválenie, stojí pevne. Šalamún používa ako metaforu silný koreňový systém stromu, keď hovorí: „Koreň spravodlivých sa nepohne.“ ​(Príslovia 12:3, Evanjelický preklad) Skryté korene obrovského stromu, napríklad sekvoje, sa môžu rozkladať na ploche aj viac ako jeden a pol hektára a zabezpečujú pevné ukotvenie pri záplavách i silných vetroch. Impozantná sekvoja môže zniesť aj silné zemetrasenie.

Podobne ako korene v bohatej pôde zeme, aj my sa musíme mysľou a srdcom dôkladne zahĺbiť do Božieho Slova a v širokom rozsahu čerpať z jeho životodarných vôd. Naša viera sa tým pevne zakorení a zosilnie a naša nádej spevnie. (Hebrejom 6:19) Potom nebudeme ‚unášaní sem a tam každým vetrom falošného učenia‘. (Efezanom 4:14) To neznamená, že nepocítime účinok búrlivých skúšok, a za nepriaznivých okolností sa azda aj budeme triasť. Ale náš ‚základ, v ktorom budeme zakorenení, nebude privedený k potácaniu‘.

„Schopná manželka je korunou svojmu majiteľovi“

Mnoho ľudí pozná príslovie: „Za každým úspešným mužom je dobrá žena.“ Šalamún obracia pozornosť na dôležitú úlohu manželky, ktorá podporuje svojho manžela: „Schopná manželka je korunou svojmu majiteľovi, ale ako hniloba v jeho kostiach je tá, ktorá koná hanebne.“ ​(Príslovia 12:4) Slovo „schopná“ zahŕňa mnoho zložiek dobroty. K cnostiam dobrej manželky podrobne opísaným v 31. kapitole knihy Príslovia patrí usilovnosť, vernosť a múdrosť. Žena, ktorá má tieto vlastnosti, je korunou svojmu manželovi, lebo jej dobré správanie mu prináša česť a zvyšuje jeho hodnotu v očiach iných ľudí. Nikdy sa ctižiadostivo netlačí dopredu ani s ním nesúperí o uznanie. Miesto toho ho dopĺňa tým, že mu pomáha.

Ako by žena mohla konať hanebne a aké výsledky by také konanie prinieslo? Hanebné správanie môže zahŕňať všetko od hašterivosti až po cudzoložstvo. (Príslovia 7:10–23; 19:13) Také konanie manželky môže iba ničiť jej manžela. Taká manželka je ako „hniloba v jeho kostiach“ v tom zmysle, že „ho ničí, podobne ako choroba oslabuje telesnú konštrukciu“, ako sa uvádza v jednom referenčnom diele. V inom referenčnom diele sa píše: „V súčasnosti by tomuto vyjadreniu mohlo  zodpovedať slovo ‚rakovina‘ — zákerná choroba, ktorá postupne oslabuje vitalitu človeka.“ Kiež sa manželky, ktoré sú kresťankami, usilujú získať Božie schválenie tak, že budú odzrkadľovať cnosti schopnej manželky.

Od myšlienok ku skutkom a potom k následkom

Myšlienky vedú ku skutkom a skutky k následkom. Šalamún ďalej rozvíja, ako myšlienky vedú ku skutkom, a pritom porovnáva spravodlivých so skazenými. Hovorí: „Myšlienky spravodlivých sú podľa práva; vedenie prostredníctvom skazených je podvod. Slová skazených sú striehnutím na krv, ale ústa priamych, tie ich vyslobodia.“ — Príslovia 12:5, 6.

Už samotné myšlienky dobrých ľudí sú morálne správne a zamerané na to, čo je nestranné a spravodlivé. Spravodlivých vedie láska k Bohu a k ľuďom, a preto majú dobré úmysly. Na druhej strane skazených vedie sebectvo. Preto ich zámery — ich metódy, ako dosahujú ciele — sú podvodné. Ich konanie je zradné. Neváhajú nastražiť nevinnému pascu, možno pomocou falošných obvinení na súde. Ich slová sú „striehnutím na krv“, lebo chcú svojim nevinným obetiam uškodiť. Priami poznajú úklady skazených, majú múdrosť potrebnú na to, aby boli opatrní, a dokážu sa tomuto nebezpečenstvu vyhnúť. Možno sa im dokonca podarí varovať neopatrných, a tak ich zachrániť pred podvodmi a úkladmi skazených.

Ako sa bude dariť spravodlivému a ako skazenému? Šalamún odpovedá: „Prichádza k rozvratu skazených, a viac ich niet, ale dom spravodlivých zostane stáť.“ ​(Príslovia 12:7) V jednom referenčnom diele sa uvádza, že dom „predstavuje domácnosť a všetko, čo je človeku vzácne, čo mu umožňuje skutočne žiť“. Môže označovať aj rodinu a potomkov spravodlivého. Tak či onak, zmysel tohto príslovia je jasný: spravodlivý človek bude aj za nepriaznivých okolností stáť pevne.

Pokorný je na tom lepšie

Izraelský kráľ zdôrazňuje hodnotu rozlišovacej schopnosti slovami: „Muža budú chváliť pre jeho rozvážne ústa, ale ten, kto je prevráteného srdca, príde k opovrhnutiu.“ ​(Príslovia 12:8) Človek s rozlišovacou schopnosťou nehovorí unáhlene. Skôr ako niečo povie, uvažuje, a má pokojné vzťahy s druhými, lebo vďaka ‚rozvážnym ústam‘ pozorne volí slová. Človek s rozlišovacou schopnosťou dokáže ‚zdržať svoje výroky‘, keď sa stretne s pochabými alebo špekulatívnymi otázkami. (Príslovia 17:27) Takého človeka druhí chvália a páči sa aj Jehovovi. Je úplne odlišný od človeka, ktorý má prevrátené názory vychádzajúce z „prevráteného srdca“!

Áno, rozvážneho človeka chvália, ale nasledujúce príslovie nás učí, akú hodnotu má pokora. Znie takto: „Lepší je ten, ktorý je menej vážený, ale má sluhu, ako ten, ktorý sám seba oslavuje, ale má nedostatok chleba.“ ​(Príslovia 12:9) Zdá sa, že Šalamún hovorí, že je lepšie byť pokorný a mať málo prostriedkov, mať len jedného sluhu, ako minúť prostriedky potrebné na živobytie v snahe udržať si vysoké spoločenské postavenie. Dostávame naozaj múdru radu — žiť v rámci svojich možností!

Dobrote sa môžeme učiť aj z poľnohospodárstva

Znázornením z poľnohospodárstva nás Šalamún učí o dobrote dve veci. Hovorí: „Spravodlivý sa stará o dušu svojho domáceho zvieraťa, ale prejavy milosrdenstiev skazených sú kruté.“ ​(Príslovia 12:10) Spravodlivý človek zaobchádza so zvieratami láskavo. Pozná ich potreby a zaujíma sa o to, aby sa im darilo. Skazený človek azda hovorí, že sa o ne stará, ale v skutočnosti nereaguje na ich potreby zo srdca. Jeho pohnútky sú sebecké a jeho zaobchádzanie  so zvieratami sa zakladá na tom, aký zisk by z nich mohol mať. Zaobchádzanie so zvieratami, ktoré taký človek považuje za vhodné, môže byť v skutočnosti kruté.

Zásada láskavého zaobchádzania so zvieratami sa vzťahuje aj na domácich miláčikov. Bolo by veľmi kruté zaobstarať si domáceho miláčika a potom mu spôsobovať zbytočné utrpenie zanedbávaním alebo zlým zaobchádzaním! Ak zviera veľmi trpí vážnou chorobou alebo v dôsledku zranenia, bude možno láskavé ukončiť jeho život.

Šalamún hovorí aj o ďalšej stránke poľnohospodárstva — o obrábaní pôdy: „Ten, kto obrába svoju pôdu, nasýti sa chleba.“ Áno, zmysluplná usilovná práca prináša úžitok. „Ale kto sa usiluje o bezcenné veci, nemá srdce.“ ​(Príslovia 12:11) Ten, kto „nemá srdce“, nemá dobrý úsudok, čiže porozumenie, a pokojne sa púšťa do márneho, špekulatívneho, bezcenného obchodného podnikania. Poučenie z týchto dvoch veršov je jasné: Buď milosrdný a usilovný.

Spravodlivý prináša ovocie

„Skazený zatúžil po koristi chytanej do siete zlých ľudí,“ hovorí múdry kráľ. (Príslovia 12:12a) Čo znamená túžiť po takej koristi? Zjavne to znamená túžiť po koristi získanej hoci aj zlomyseľnými spôsobmi.

Čo možno povedať o dobrom človeku? Taký človek miluje vedenie k disciplíne a je pevne zakorenený vo viere. Je spravodlivý, rozvážny, pokorný, súcitný a usilovný. A Šalamún hovorí, že „koreň spravodlivých, ten rodí“. (Príslovia 12:12b) V Evanjelickom preklade sa píše: „Koreň spravodlivých potrvá.“ Taký človek stojí pevne a je v bezpečí. ‚Dobrý skutočne získava Božie schválenie.‘ Teda ‚dôverujme Jehovovi a konajme dobro‘. — Žalm 37:3.

[Obrázky na strane 31]

Viera spravodlivého je pevne zakorenená ako zdravý strom