Kde možno nájsť pravé duchovné hodnoty?

„AK PATRÍTE k nejakej cirkvi iba preto, že sa chcete držať tradičného náboženstva svojej rodiny, prečo si nevybrať náboženstvo Keltov, ktoré vyznávali naši predkovia pred vyše 2000 rokmi?“ pýta sa s istou dávkou irónie Rodolphe. Táto predstava vyvoláva na tvári jeho mladého poslucháča úsmev.

„Vzťah k Bohu je pre mňa veľmi dôležitý,“ hovorí Rodolphe. „Som zásadne proti tomu, aby mi náboženské presvedčenie bolo vnútené na základe tradície — len preto, že členovia mojej rodiny, ktorí žili pred desiatkami či dokonca pred stovkami rokov, vyznávali určité náboženstvo.“ Rodolphe to všetko starostlivo zvažoval. Takú dôležitú vec, ako je náboženstvo, nepovažuje iba za niečo, čo sa dedí.

Hoci dnes už nie je odovzdávanie náboženstva z jednej generácie na druhú takou samozrejmosťou ako kedysi, väčšina ľudí sa stále drží náboženstva svojej rodiny. Ale je vždy správne lipnúť na náboženských hodnotách rodičov? Čo o tom hovorí Biblia?

Jozua, Mojžišov nástupca, po 40 rokoch putovania v pustatine postavil Izraelitov pred voľbu: „Ak je to vo vašich očiach zlé slúžiť Jehovovi, vyberte si dnes, komu budete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši predkovia, ktorí boli na druhej strane Rieky, alebo bohom Amorejcov, v ktorých krajine bývate. Ale ja a moja domácnosť, my budeme slúžiť Jehovovi.“ — Jozua 24:15.

Jedným z ‚predkov‘, o ktorých sa zmienil Jozua, bol Térach. Bol to otec Abraháma a žil v meste Ur, ktoré sa v tom čase nachádzalo východne od rieky Eufrat. Okrem faktu, že Térach predtým uctieval iných bohov, sa o ňom z Biblie veľa nedozvedáme. (Jozua 24:2) Térachov syn Abrahám bol na Jehovov príkaz ochotný opustiť svoje domovské mesto, aj keď ešte úplne nechápal, aký cieľ tým Boh sleduje. Áno, Abrahám si vybral iné náboženstvo, ako mal jeho otec. Vďaka tomu Abrahám zažil požehnania, ktoré mu Boh sľúbil, a stal sa človekom, ktorého mnoho náboženstiev uznáva ako ‚otca všetkých veriacich‘. — Rimanom 4:11, Roháčkov preklad.

Biblia stavia do pozitívneho svetla aj Rút, ktorá sa stala predkom Ježiša Krista. Rút, Moábčanka, ktorá sa vydala za Izraelitu, ovdovela a teraz stála pred voľbou — zostať vo svojej krajine, alebo odísť so svojou svokrou do Izraela. Rút pochopila, že uctievanie Jehovu má omnoho vyššiu hodnotu ako uctievanie modiel, ktorému sa venovali jej rodičia, a tak svojej svokre povedala: „Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“ — Rút 1:16, 17.

 Slovník Dictionnaire de la Bible v komentári o dôležitosti tejto pasáže v biblickom kánone vysvetľuje, že je to správa o tom, „ako žena, ktorá sa narodila v pohanskom národe nepriateľsky zameranom voči Izraelu a nenávidenom zo strany Izraela... sa pre svoju lásku k Jehovovmu ľudu a uctievaniu stala vedením prozreteľnosti pramatkou svätého Kráľa Dávida“. Rút neváhala vybrať si náboženstvo odlišné od náboženstva jej rodičov a vďaka tomuto rozhodnutiu získala Božie požehnanie.

Správa o začiatkoch kresťanstva ešte jasnejšie hovorí o dôvodoch, prečo Ježišovi učeníci zanechali náboženstvo svojich predkov. Apoštol Peter vo veľmi presvedčivej reči vyzýval svojich poslucháčov, aby sa ‚zachránili z tohto pokriveného pokolenia‘ tým, že budú robiť pokánie zo svojich hriechov a dajú sa pokrstiť v mene Ježiša Krista. (Skutky 2:37–41) Jedným z najpozoruhodnejších príkladov v tomto ohľade bol Saul, židovský prenasledovateľ kresťanov. Po tom, čo na ceste do Damasku dostal videnie, stal sa kresťanom a neskôr bol známy ako apoštol Pavol. — Skutky 9:1–9.

Väčšina raných kresťanov nemala taký mimoriadny zážitok ako Pavol. No všetci museli zanechať svoje predošlé náboženstvo, buď judaizmus, alebo uctievanie rôznych pohanských bohov. Tí, ktorí prijali kresťanstvo, to urobili, až keď dobre poznali všetky fakty, často po dlhých rozhovoroch o Ježišovej úlohe Mesiáša. (Skutky 8:26–40; 13:16–43; 17:22–34) Týmto raným kresťanom bolo jasne ukázané, že musia urobiť vo svojom živote zmeny. Pozvanie bolo predložené všetkým, Židom i Nežidom, ale posolstvo zostalo rovnaké — ak sa chcú páčiť Bohu, musia prijať nový spôsob uctievania, kresťanstvo.

Dôležitá voľba

V prvom storočí si iste vyžadovalo odvahu, ak mal niekto zanechať rodinné náboženské tradície — judaizmus, uctievanie cézara či uctievanie pohanských božstiev — a pripojiť sa k náboženskému smeru, ktorý Židia i Rimania zosmiešňovali. Okrem toho táto voľba zanedlho viedla ku krutému prenasledovaniu. Aj dnes potrebuje odvahu každý, kto odmieta „nechať sa pohltiť všade prenikajúcou atmosférou konformizmu a splynúť s ňou,“ ako to vyjadruje Hippolyte Simon, katolícky biskup z Clermont-Ferrandu, vo svojej knihe Vers une France païenne? (Smeruje Francúzsko k pohanstvu?) Rovnako si vyžaduje odvahu pripojiť sa k menšinovému náboženskému smeru, ktorý je občas verejne kritizovaný, ako je to v prípade Jehovových svedkov.

Paul, mladý muž z mesta Bastia na Korzike, bol vychovávaný v katolíckom náboženstve a príležitostne sa zapájal do cirkevných aktivít; napríklad s cieľom získať peniaze pre jednu charitatívnu katolícku organizáciu predával koláče. Keďže chcel lepšie porozumieť Biblii, súhlasil, aby s ním Jehovovi svedkovia pravidelne viedli rozhovory. Časom si uvedomil, že to, čo sa dozvedá, mu môže priniesť trvalý úžitok. Preto Paul prijal biblické hodnoty za svoje a stal sa Jehovovým svedkom. Jeho rodičia rešpektovali jeho voľbu a ich blízke rodinné vzťahy to nijako neovplyvnilo.

Amélie žije na juhu Francúzska. Členovia jej rodiny sú už štyri generácie Jehovovými svedkami. Prečo sa rozhodla prijať náboženské hodnoty svojich rodičov? Amélie hovorí: „Jehovovým svedkom sa človek nestáva preto, že jeho rodičia  či starí rodičia sú alebo boli Jehovovi svedkovia. Ale raz si povie: ‚Je to moje náboženstvo, pretože je to moje osobné presvedčenie.‘“ Tak ako mnohí ďalší mladí medzi Jehovovými svedkami, aj Amélie vie, že práve pevné náboženské presvedčenie dáva jej životu zmysel a je zdrojom trvalého šťastia.

Prečo prijať Božie hodnoty

V 6. kapitole a 20. verši knihy Príslovia je pre ľudí, ktorí sa chcú páčiť Bohu, toto povzbudenie: „Zachovávaj, syn môj, prikázania svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky.“ Táto rada neodporúča slepú poslušnosť, ale nabáda mladých, aby prijali zbožné zásady tak, že si budú prehlbovať svoju vieru a sami zaujmú postoj na strane Boha. Apoštol Pavol vyzýval svojich spolukresťanov, aby sa ‚o všetkom uistili‘, čiže aby sa presvedčili, či to, čomu boli učení, je v súlade s Božím Slovom a s Božou vôľou, a aby potom podľa toho konali. — 1. Tesaloničanom 5:21.

Takéto osobné rozhodnutie urobilo viac ako šesť miliónov Jehovových svedkov, bez ohľadu na to, či boli vychovávaní v kresťanských rodinách, alebo nie, či sú mladí, alebo starí. Vďaka starostlivému štúdiu Biblie našli spoľahlivé odpovede na svoje otázky o zmysle života a získali jasné porozumenie toho, aká je Božia vôľa s ľudstvom. Keď získali toto poznanie, prijali Božie hodnoty za svoje a snažia sa konať Božiu vôľu.

Či už ste pravidelným čitateľom tohto časopisu, alebo nie, Jehovovi svedkovia vám radi pomôžu preskúmať duchovné hodnoty Biblie. Prijmete ich ponuku? Ak áno, budete môcť ‚okúsiť a vidieť, že Jehova je dobrý‘, a získať poznanie, ktoré vás môže priviesť k večnému životu. — Žalm 34:8; Ján 17:3.

[Obrázok na strane 5]

Štyri generácie jednej rodiny Jehovových svedkov vo Francúzsku

[Obrázok na strane 7]

Rút sa rozhodla radšej slúžiť Jehovovi ako bohom svojich predkov