Slúžia kresťanskému bratstvu na medzinárodnej úrovni

UŽ STE niekedy počuli pojem „medzinárodní služobníci“ a „medzinárodní dobrovoľníci“? Jehovovi svedkovia, ktorí sú členmi týchto skupín, dávajú svoj čas a schopnosti k dispozícii pri výstavbe budov potrebných pri tlači a distribúcii publikácií, ktoré obsahujú biblické posolstvo o Kráľovstve. Títo dobrovoľníci pomáhajú aj pri výstavbe zjazdových sál a sál Kráľovstva, ktoré sú strediskami biblického vzdelávania. V súčasnosti pomáhajú pri výstavbe v 34 krajinách. Ide najmä o krajiny, v ktorých majú bratia málo prostriedkov. Aké nároky kladie táto služba na bratov a sestry, ktorí sa ponúkli slúžiť kresťanskému bratstvu na medzinárodnej úrovni, a aké požehnania im to prináša? Čo si myslia o svojej ‚svätej službe‘? (Zjavenie 7:9, 15) Nech nám o tom porozprávajú niekoľkí dobrovoľníci, ktorí slúžili v Mexiku.

Prví dobrovoľníci zo zahraničia prišli do Mexika v máji 1992. Krátko nato sa ujali vedenia pri dostavbe budov odbočky, ktorá má dohľad nad činnosťou Jehovových svedkov v Mexiku. Pristavovalo sa 14 nových budov vrátane obytných budov pre dobrovoľníkov, ktorí slúžia v odbočke, a tiež tlačiareň a kancelárska budova.

Na stavbe jednotne slúžilo viac ako 730 dobrovoľníkov z Kanady, Spojených štátov, Veľkej Británie a ďalších krajín spolu so stovkami dobrovoľníkov z celého Mexika. Okrem toho cez víkendy pomáhalo pri stavbe viac ako 28 000 svedkov, ktorí sú členmi približne 1600 zborov v okolí odbočky. Všetci pracovali ochotne a svoje schopnosti dali k dispozícii bezplatne. Slúžiť týmto spôsobom Jehovovi považovali za výsadu. V priebehu celej stavby pamätali na inšpirované slová zapísané v Žalme 127:1: „Ak sám Jehova nestavia dom, nie je to nič platné, že jeho stavitelia na ňom tvrdo pracovali.“

Nároky tejto služby

S akými nárokmi sa stretávajú medzinárodní dobrovoľníci, keď slúžia niekde  v zahraničí? Tu je niekoľko ich postrehov. Curtis a Sally, manželia zo Spojených štátov, pomáhali na stavbách v Indii, Mexiku, Nemecku, Paraguaji, Rumunsku, Rusku, Senegale a Zambii. Curtis hovorí: „Prvou náročnou vecou bolo odísť od dcéry, ktorá slúžila ako priekopníčka [služobníčka celým časom], a z domovského zboru v Minnesote. S manželkou sme boli v tom zbore 24 rokov a cítili sme sa tam veľmi dobre.“

Sally poznamenáva: „Život v neznámych pomeroch je náročný, pre ženu možno ešte náročnejší ako pre muža, ale zistila som, že je možné prispôsobiť sa. Dokonca som si zvykla aj na tie mračná hmyzu!“ A dodáva: „V jednej krajine sme bývali desiati v jednom byte, ktorý nemal kuchyňu a mal iba dve toalety. Tam som sa naučila byť trpezlivejšia.“

Ďalšou náročnou vecou, ktorá si vyžaduje úsilie a pokoru, je naučiť sa nový jazyk. Sharon, ktorá spolu s manželom slúžila na stavbách vo viacerých krajinách, hovorí: „Je to ťažké, keď nepoznáte jazyk krajiny, v ktorej slúžite. Spočiatku je to problém priblížiť sa k duchovným bratom a sestrám, keď nemôžete voľne hovoriť o svojich pocitoch. Je to nepríjemné. Ale bratia, s ktorými sa stretávame v zahraničných prideleniach, majú s nami veľkú trpezlivosť a hlboko sa zaujímajú o naše blaho. Už po krátkom čase sa akosi dohovoríme.“

Zvestovanie si vyžaduje odvahu

Hoci títo obetaví dobrovoľníci veľmi prispievajú k pokroku vo výstavbe, uvedomujú si, že predovšetkým sú kazateľmi dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. Preto naplno podporujú kazateľskú činnosť zborov, do ktorých chodia. Åke a Ing-Mari, manželia, ktorí pomáhali na stavbách na Guadeloupe, v Malawi, Mexiku a Nigérii,  uznávajú, že na zvestovanie v cudzom jazyku v cudzej krajine treba odvahu.

Ing-Mari hovorí: „Sprvu sme sa zapájali iba málo, lebo sme vždy išli s miestnymi svedkami, a z obavy, že sa nebudeme vedieť dobre vyjadriť, sme často nechali hovoriť ich. Ale jedno dopoludnie sme sa rozhodli ísť do služby sami. Triasli sa nám kolená a srdce nám rýchle bilo. Stretli sme mladú ženu, ktorá si vypočula môj pripravený úvod. Prečítala som biblický verš a dala som jej nejakú literatúru. Žena potom povedala: ‚Zaujímala by ma jedna vec. Mám príbuznú, ktorá študuje Bibliu s Jehovovými svedkami. Ako by som mohla aj ja študovať?‘ To mi vyrazilo dych. Keď som sa spamätala, ponúkla som jej biblické štúdium.“

Ing-Mari dodáva: „Predstavte si, akú som mala radosť a aká vďačná som bola Jehovovi za to, že požehnal našu iniciatívu a túžbu deliť sa o pravdu.“ Táto žena urobila pekný pokrok a na jednom oblastnom zjazde v hlavnom meste bola pokrstená. Åke a Ing-Mari hodnotia svoju službu takto: „Veľmi si ceníme pridelenia na rôznych stavbách, ale z ničoho nemáme takú radosť a uspokojenie, ako keď môžeme pomôcť niekomu prijať pravdu.“

Prejavujú obetavého ducha

Je pravda, že dobrovoľníci, ktorí odchádzajú od rodiny a priateľov, prinášajú obete, aby mohli slúžiť bratom v iných krajinách, ale zažívajú aj neporovnateľnú radosť. Z čoho napríklad?

Howard, ktorý s manželkou Pamelou slúžil v Angole, Ekvádore, Guyane, Kolumbii, Mexiku, Portoriku a Salvádore, hovorí: „Je výsadou stretávať sa s bratmi a sestrami v rôznych krajinách a osobne pociťovať puto lásky, ktoré spája naše medzinárodné bratstvo. Často o ňom čítame, ale keď človek žije a slúži s ľuďmi z inej kultúry a prostredia, cení si toto vzácne bratstvo ešte viac.“

Aj Gary, ktorý pomáhal na stavbách v Ekvádore, Kolumbii, Kostarike, Mexiku a Zambii, si myslí, že tento program mu veľa dal. Hovorí: „Za tie roky som spolupracoval s mnohými zrelými bratmi z odbočiek v krajinách, do ktorých som bol pridelený. Tak som dostal školenie, ktoré mi pomohlo lepšie zvládať nároky mojich pridelení. Posilnilo to moju vieru, lebo som mal príležitosť pocítiť jednotu, ktorá charakterizuje Jehovovu celosvetovú organizáciu — jednotu, ktorá prekonáva jazykové, rasové i kultúrne rozdiely.“

Medzičasom sa stavba v Mexiku skončila a prístavba odbočky bola tento rok zasvätená. Medzinárodní služobníci a dobrovoľníci podnecovaní láskou k Bohu veľmi prispeli k šíreniu pravého uctievania v Mexiku a na iných miestach. Ich obetavosť a ochotu slúžiť kresťanským bratom na medzinárodnej úrovni si Jehovovi svedkovia na celom svete veľmi cenia.

[Obrázok na strane 25]

Ekvádor

[Obrázok na strane 25]

Kolumbia

[Obrázok na strane 25]

Angola

[Obrázok na strane 26]

Začína sa práca na nových budovách odbočky v Mexiku

[Obrázok na strane 26]

Záhrada pri odbočke

[Obrázok na strane 26]

Dole: Niektorí dobrovoľníci, ktorí sa zúčastnili na stavbe, pred novými budovami

[Obrázok na strane 27]

Dobrovoľníci zo stavby s radosťou podporujú kazateľské dielo s miestnymi zbormi