Ježiš Kristus — dôkazy o tom, že bol historickou osobou

VERÍTE tomu, že niekedy žil muž menom Albert Einstein? Pravdepodobne bez váhania odpoviete, že áno. Ale prečo tomu veríte? Väčšina ľudí sa s ním nikdy osobne nestretla. No spoľahlivé správy o tom, čo dosiahol, dokazujú, že naozaj existoval. Jeho vplyv vidieť z vedeckého využitia jeho objavov. Napríklad mnoho ľudí má úžitok z elektrického prúdu vytváraného pomocou atómovej energie. Jej uvoľňovanie je úzko spojené s uplatnením známej Einsteinovej rovnice E = mc² (energia sa rovná hmotnosť krát rýchlosť svetla na druhú).

Rovnaké argumenty sa dajú použiť aj v prípade Ježiša Krista, nesporne najvplyvnejšieho človeka v dejinách. To, čo sa  o ňom napísalo, ako aj jeho viditeľný vplyv dokazuje nad každú pochybnosť, že naozaj existoval. Hoci nedávny archeologický objav nápisu, ktorý sa zmieňuje o Jakubovi a o ktorom sa písalo v predchádzajúcom článku, je zaujímavý, to, či bol Ježiš historickou osobou, nezávisí od tohto alebo od nejakého iného artefaktu. Skutočnosť je taká, že dôkazy o Ježišovej existencii môžeme nájsť v správach, ktoré o ňom a jeho učeníkoch napísali svetskí historici.

Svedectvo historikov

Uvažujme napríklad o svedectve Josepha Flavia, židovského historika z prvého storočia, ktorý bol farizejom. O Ježišovi sa zmienil vo svojej knihe Židovský starovek. Hoci niektorí pochybujú o pravosti prvej zmienky, kde Josephus hovorí o Ježišovi ako o Mesiášovi, profesor Louis H. Feldman z Yeshiva University hovorí, že málokto spochybňuje pravosť druhej zmienky. Tam Josephus píše: „[Veľkňaz Ananus] zvolal sudcov Sanhedrinu a priviedol pred nich muža menom Jakub, brata Ježiša, ktorého nazývali Kristus.“ ​(Židovský starovek, XX, 200) Áno, farizej, člen sekty, ktorej mnohí stúpenci boli Ježišovými zarytými nepriateľmi, potvrdil existenciu ‚Jakuba, brata Ježiša‘.

Ježišov vplyv sa odrážal aj v činnosti jeho nasledovníkov. Keď bol apoštol Pavol okolo roku 59 n. l. uväznený v Ríme, poprední Židia mu povedali: „O tejto sekte je nám známe, že sa všade hovorí proti nej.“ ​(Skutky 28:17–22) O Ježišových učeníkoch hovorili ako „o tejto sekte“. Teda keď sa proti nim všade hovorilo, nemali by sa o nich zmieňovať aj svetskí historici?

Tacitus, ktorý sa narodil okolo roku 55 n. l. a považuje sa za jedného z najväčších historikov, sa o kresťanoch zmienil v diele Anály. V správe o tom, ako Nero obvinil kresťanov z veľkého požiaru v Ríme v roku 64 n. l., napísal: „Nero, aby skoncoval s týmito chýrmi, nastrčil ako vinníkov a najvyberanejšími trestami stíhal tých, ktorí boli nenávidení pre svoje hanebné skutky a ľud ich nazýval kresťanmi. Pôvodcu tohto mena Krista dal za Tiberia popraviť správca Pontský Pilát.“ Podrobnosti z tejto správy sa zhodujú s tým, čo sa o Ježišovi píše v Biblii.

Ďalší pisateľ, ktorý sa zmieňoval o Ježišových nasledovníkoch, bol Plínius Mladší, miestodržiteľ Bitýnie. Okolo roku 111 n. l. napísal Plínius cisárovi Trajánovi a pýtal sa ho, ako má zaobchádzať s kresťanmi. Plínius napísal, že ľudia, ktorí boli falošne obvinení z toho, že sú kresťanmi, opakovali vzývanie bohov a uctievali sochu Trajána, len aby dokázali, že nie sú kresťanmi. Plínius pokračoval: „Neexistuje vraj spôsob, ako skutočných kresťanov prinútiť ku ktorémukoľvek z týchto obradov.“ To dokazuje, že skutočne existoval Kristus, ktorého nasledovníci boli ochotní položiť život za vieru v neho.

The Encyclopædia Britannica (vydanie z roku 2002) po zhrnutí zmienok historikov  z prvých dvoch storočí o Ježišovi Kristovi a jeho nasledovníkoch na záver dodáva: „Tieto od seba nezávislé správy dokazujú, že v staroveku ani odporcovia kresťanstva nikdy nepochybovali, že Ježiš bol historickou postavou. Prvýkrát to bolo spochybňované, a to na základe nedostatočných dôkazov, koncom 18. storočia, počas 19. storočia a začiatkom 20. storočia.“

Svedectvo Ježišových nasledovníkov

„Nový Zákon poskytuje takmer všetky informácie potrebné na historickú rekonštrukciu Ježišovho života a jeho osudu a na najskoršie kresťanské výklady významu Ježišovej osoby,“ hovorí The Encyclopedia Americana. Skeptici možno neprijímajú Bibliu ako dôkaz, že Ježiš existoval. No zvlášť dve línie dokazovania založené na biblických správach pomáhajú potvrdiť, že Ježiš skutočne tu na zemi bol.

Ako sme už spomenuli, veľké Einsteinove teórie dokazujú, že Einstein existoval. Rovnako aj Ježišovo učenie je dôkazom toho, že skutočne žil. Zoberme si napríklad takú Kázeň na vrchu, slávnu reč, ktorú Ježiš predniesol. (Matúš, kapitoly 5–7) Apoštol Matúš zapísal, aký ohlas mala táto kázeň: „Zástupy žasli nad jeho spôsobom vyučovania, lebo ich učil ako ten, kto má moc.“ ​(Matúš 7:28, 29) V súvislosti s tým, aký účinok mala táto kázeň na ľudí počas storočí, profesor Hans Dieter Betz poznamenal: „Vplyv, ktorý má Kázeň na vrchu, siaha v podstate ďaleko za hranice judaizmu a kresťanstva, a dokonca západnej kultúry.“ Dodal, že táto kázeň má „mimoriadne univerzálnu príťažlivosť“.

Uvažujme teraz o výstižných a praktických slovách múdrosti z Kázne na vrchu: „Každému, kto ťa udrie po pravom líci, obráť k nemu i druhé.“ „Dajte si dobrý pozor, aby ste neboli spravodliví pred ľuďmi.“ „Nikdy nebuďte úzkostliví o nasledujúci deň, lebo nasledujúci deň bude mať svoje vlastné starosti.“ „Svoje perly nehádžte pred svine.“ „Stále proste, a bude vám dané.“ „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ „Vchádzajte tesnou bránou.“ „Poznáte ich podľa ovocia.“ „Každý dobrý strom nesie znamenité ovocie.“ — Matúš 5:39; 6:1, 34; 7:6, 7, 12, 13, 16, 17.

Nepochybne ste už niektoré z týchto vyjadrení alebo aspoň ich podstatu počuli. Možno sa z nich vo vašom jazyku stali príslovia. Všetky tieto vyjadrenia pochádzajú z Kázne na vrchu. Vplyv, aký mala táto kázeň na mnohých ľudí a na mnohé kultúry, jasne svedčí o existencii „veľkého učiteľa“.

Teraz si predstavme, že si niekto postavu s menom Ježiš Kristus vymyslel. Predpokladajme, že ten človek bol dostatočne inteligentný na to, aby prišiel s učením, ktoré Biblia pripisuje Ježišovi. Neurobil by taký človek Ježiša a jeho učenie čo najprijateľnejším pre ľudí vo všeobecnosti? No apoštol Pavol povedal: „Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť; ale my zvestujeme Krista pribitého na kôl, Židom dôvod na potknutie, ale národom pochabosť.“ ​(1. Korinťanom 1:22, 23) Posolstvo o Ježišovi Kristovi pribitom na kôl nebolo príťažlivé ani pre Židov, ani pre ľudí z národov. Ale takého Krista hlásali kresťania v prvom storočí. Prečo hovorili, že Kristus bol pribitý na kôl? Jediné uspokojivé vysvetlenie je, že pisatelia Kresťanských gréckych Písiem zaznamenali o Ježišovom živote a smrti pravdu.

Ďalšia línia dôkazov o tom, že Ježiš bol historickou osobou, sa zakladá na neúnavnom kázaní Ježišových nasledovníkov o jeho učení. Iba asi 30 rokov po tom, čo Ježiš začal svoju službu, mohol apoštol Pavol povedať, že dobré posolstvo „bolo zvestované v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. (Kolosanom 1:23) Áno, Ježišovo učenie sa v starovekom svete rozšírilo napriek odporu. Pavol, ktorý  bol sám ako kresťan prenasledovaný, napísal: „Ak Kristus nebol vzkriesený, naše zvestovanie je istotne márne a márna je naša viera.“ ​(1. Korinťanom 15:12–17) Ak by kázanie o Kristovi, ktorý nebol vzkriesený, bolo bývalo márnym, o čo viac by bolo márne kázanie o Kristovi, ktorý nikdy neexistoval! Ako sme čítali v správe Plínia Mladšieho, kresťania v prvom storočí boli ochotní zomrieť za svoju vieru v Krista Ježiša. Riskovali svoj život pre Krista, pretože bol skutočnou osobou; naozaj žil na tejto zemi, ako to zaznamenávajú správy v evanjeliách.

Dôkaz pred vašimi očami

Viera vo vzkriesenie Ježiša Krista bola nevyhnutnou podmienkou, aby kresťania mohli kázať. Očami svojej mysle aj vy môžete vidieť vzkrieseného Ježiša, ak si všimnete, aký má dnes vplyv.

Predtým ako bol pribitý na kôl, vyslovil veľké proroctvo o svojej budúcej prítomnosti. Ukázal tiež, že bude vzkriesený a že bude sedieť po Božej pravici a čakať na čas, keď zasiahne proti svojim nepriateľom. (Žalm 110:1; Ján 6:62; Skutky 2:34, 35; Rimanom 8:34) Potom mal prísť čas na to, aby vyhnal Satana a jeho démonov z nebies. — Zjavenie 12:7–9.

Kedy sa to všetko malo stať? Ježiš hovoril svojim učeníkom o ‚znamení svojej prítomnosti a záveru systému vecí‘. K znameniu, ktoré malo označovať jeho neviditeľnú prítomnosť, mali patriť veľké vojny, nedostatok potravín, zemetrasenia, pôsobenie falošných prorokov, vzrast nezákonnosti a ťažké morové nákazy. Takéto katastrofické udalosti nemali byť prekvapením, pretože vyhnanie Satana Diabla malo znamenať „beda zemi“. Satan mal zostúpiť do blízkosti zeme, „majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas“. Navyše súčasťou tohto znamenia malo byť aj kázanie dobrého posolstva o Kráľovstve „po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom“. — Matúš 24:3–14; Zjavenie 12:12; Lukáš 21:7–19.

Veci, ktoré Ježiš predpovedal, sa odohrávajú tak presne, ako keď do seba presne zapadajú časti skladačky. Od vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914 môžeme vidieť toto zložené znamenie Ježišovej neviditeľnej prítomnosti. Ježiš Kristus vládne ako Kráľ Božieho Kráľovstva a má nesmierny vplyv. To, že v rukách teraz držíte tento časopis, je dôkazom, že dnes prebieha zvestovanie posolstva o Kráľovstve.

Aby ste lepšie porozumeli tomu, aký vplyv má Ježišova existencia, potrebujete študovať Bibliu. Čo keby ste požiadali Jehovových svedkov o ďalšie dôkazy Ježišovej prítomnosti?

[Obrázky na strane 5]

Josephus, Tacitus a Plínius Mladší sa zmienili o Ježišovi Kristovi a jeho nasledovníkoch

[Prameň ilustrácií]

Všetky tri obrázky: © Bettmann/​CORBIS

[Obrázok na strane 7]

Raní kresťania boli presvedčení o tom, že Ježiš bol skutočnou osobou