Naučiť sa umeniu taktnosti

PEGGY si všimla, že jej syn sa nevľúdne rozprával so svojím mladším bratom. „Myslíš si, že to bol dobrý spôsob, ako sa rozprávať so svojím bratom?“ opýtala sa ho. „Pozri sa, aký je z toho rozrušený!“ Prečo to povedala? Peggy sa snažila naučiť svojho syna umeniu konať taktne a prejavovať ohľaduplnosť k citom druhých.

Apoštol Pavol povzbudil svojho mladšieho spoločníka Timoteja, aby bol „ku všetkým jemný [alebo ‚taktný‘]“. Takýmto počínaním by Timotej nezraňoval city druhých. (2. Timotejovi 2:24) Čo je taktnosť? Ako sa v tejto oblasti môžeš zlepšiť? A ako môžeš pomôcť aj iným, aby sa naučili umeniu taktnosti?

Čo je taktnosť?

Jeden slovník definuje taktnosť ako „schopnosť pochopiť chúlostivosť situácie a slovom či skutkom zareagovať čo najláskavejšie a najvhodnejšie“. Slovo taktnosť pochádza z latinského slova pre dotyk. Tak ako citlivé prsty dokážu rozlíšiť, či je niečo lepkavé, hebké, hladké, horúce alebo chlpaté, taktný človek dokáže vnímať pocity iných ľudí a vie rozlíšiť, ako na nich zapôsobia jeho slová či skutky. Taktnosť však nie je len nejaký naučený spôsob správania; vyžaduje si úprimnú túžbu vyhnúť sa tomu, aby sme zraňovali iných.

V biblickej správe o Elizeovom sluhovi Geházim nachádzame príklad netaktného správania. Istá šunemská žena, ktorej práve v náručí zomrel syn, prišla za Elizeom hľadať útechu vo svojom žiali. Keď sa jej Geházi opýtal, či je všetko v poriadku, odpovedala: „Všetko v poriadku.“ Ale keď sa priblížila k prorokovi, „Geházi prišiel bližšie, aby ju odstrčil“. Elizeus mu povedal: „Nechaj ju tak, lebo jej duša je v nej horká.“ — 2. Kráľov 4:17–20, 25–27.

Ako mohol Geházi konať tak neuvážene a netaktne? Je pravda, že keď sa ženy opýtal, ako sa má, nepovedala mu o svojich pocitoch. No väčšina ľudí neodhaľuje svoje pocity len tak pred hocikým. To, čo cítila, sa však určite nejako prejavovalo navonok a Elizeus to zjavne rozpoznal. Naproti tomu Geházi to nevidel alebo to nechcel vidieť. Tento prípad dobre ilustruje jednu z bežných príčin netaktného správania. Keď je človek príliš zameraný na dôležitosť svojej práce, ľahko môže prehliadnuť alebo zanedbať potreby tých, s ktorými prichádza do kontaktu. Taký človek sa podobá vodičovi autobusu, ktorý sa tak usiluje prísť načas, že ani nezastaví na zastávkach, aby mohli cestujúci nastúpiť.

Ak sa chceme vyhnúť netaktnosti, akú prejavil Geházi, mali by sme sa snažiť byť k ľuďom láskaví, lebo nevieme, čo vo svojom vnútri prežívajú. Vždy by sme si mali všímať signály, ktoré prezrádzajú pocity človeka, a reagovať na ne láskavým slovom či skutkom. Ako sa v tom môžeš zlepšiť?

Chápať pocity druhých

Ježiš bol človekom, ktorý bol mimoriadne vnímavý na pocity ľudí a vedel, ako s nimi  zaobchádzať čo najláskavejšie. Raz, keď jedol v dome farizeja Šimona, prišla za ním žena, „známa v meste ako hriešnica“. Podobne ako v prípade Šunamitky, ani táto žena nič nepovedala, ale z jej správania sa dalo veľa vypozorovať. Žena „priniesla alabastrovú nádobu s vonným olejom. Stala si [za Ježiša] k jeho nohám, plakala a začala máčať jeho nohy slzami a utierala ich vlastnými vlasmi. Nežne bozkávala jeho nohy a natierala ich vonným olejom.“ Ježiš pochopil, čo to celé znamená. A hoci ani Šimon nič nepovedal, Ježiš rozpoznal, že si pomyslel: „Keby to bol prorok, vedel by, kto a aká je to žena, ktorá sa ho dotýka, že je hriešnica.“ — Lukáš 7:37–39.

Vieš si predstaviť, akú škodu by to spôsobilo, keby Ježiš tú ženu odstrčil alebo keby Šimonovi povedal: „Ty úzkoprsý človek! Nevidíš, že robí pokánie?“ Ježiš však prejavil taktnosť a Šimonovi porozprával podobenstvo o mužovi, ktorý jednému človeku odpustil veľký dlh a inému oveľa menší dlh. Potom sa Ježiš opýtal: „Ktorý z nich ho bude viac milovať?“ Ježiš tým nielenže nevyvolal dojem, že Šimona odsudzuje, ale ho dokonca mohol pochváliť za správnu odpoveď. Potom Šimonovi láskavo poukázal na to, ako táto žena viacerými spôsobmi prejavila svoje opravdivé pocity a svoje pokánie. Nato sa Ježiš obrátil k žene a láskavo jej naznačil, že chápe, čo cíti. Povedal jej, že jej hriechy sú odpustené, a potom dodal: „Tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji.“ Tieto taktné slová určite veľmi posilnili jej odhodlanie konať to, čo je správne. (Lukáš 7:40–50) Ježiš bol taktný, lebo si všímal pocity druhých a reagoval na ne súcitne.

Tak ako Ježiš pomohol Šimonovi, aj my sa môžeme učiť rozumieť tichej reči emócií a potom v tom pomáhať i druhým. Skúsení kresťania môžu učiť tomuto umeniu novších v kresťanskej službe. Po rozhovoroch s ľuďmi, s ktorými hovorili o dobrom posolstve, môžu analyzovať znaky, ktoré prezrádzali pocity týchto ľudí. Bol ten človek plachý, skeptický, podráždený alebo zaneprázdnený? Ako by sa mu dalo čo najláskavejšie pomôcť? Starší zas môžu pomáhať bratom a sestrám, ktorí si svojou netaktnosťou narušili vzájomný vzťah. Pomôž každému z nich pochopiť pocity toho druhého. Cíti sa ten človek ponížený, prehliadaný či nepochopený? Ako by mu prejavenie láskavosti mohlo pomôcť, aby sa cítil lepšie?

Rodičia urobia dobre, keď budú deti učiť súcitu, lebo táto vlastnosť ich bude podnecovať k taktnému správaniu. Syn Peggy, o ktorej sme hovorili na začiatku, si všimol bratovu sčervenenú tvár, zovreté pery a uslzené oči a pochopil, že svojmu bratovi ublížil. Na radosť svojej matky pocítil ľútosť a rozhodol sa, že zmení svoje správanie. Obaja synovia Peggy neskôr dobre využili tieto schopnosti, ktorým sa naučili v detstve, a stali sa úspešnými učiteľmi nových učeníkov a pastiermi v kresťanskom zbore.

Daj druhým najavo, že si ich pochopil

Taktnosť je mimoriadne dôležitá vtedy, keď máš proti niekomu dôvod na sťažnosť. Bolo by veľmi ľahké dotknúť sa jeho dôstojnosti. Preto je vždy vhodné najprv vysloviť konkrétnu pochvalu. Nekritizuj toho človeka; sústreď sa na problém. Vysvetli mu, ako  na teba pôsobí jeho počínanie a aké riešenie navrhuješ. Potom buď ochotný počúvať. Možno si ho len nesprávne pochopil.

Ľudia sú radi, keď cítia, že rozumieš ich postoju, i keď s ním nesúhlasíš. Ježiš prejavil taktnosť, keď ukázal, že chápe Martinu ustaranosť. Povedal: „Marta, Marta, si úzkostlivá a znepokojuješ sa mnohými vecami.“ ​(Lukáš 10:41) Podobne keď sa ti niekto zverí s nejakým problémom, neponúkaj mu riešenie, skôr ako si všetko nevypočuješ. Taktný spôsob, ako ukázať, že si ho pochopil, je zopakovať problém alebo sťažnosť vlastnými slovami. Tak mu láskavo dáš najavo, že mu rozumieš.

Zváž, čo nepovedať

Keď kráľovná Ester chcela požiadať svojho manžela, aby prekazil Hámanov zákerný plán vyhubiť Židov, taktne zariadila veci tak, aby jej manžel mal dobrú náladu. Až potom nadhodila túto chúlostivú tému. Poučné je všimnúť si aj to, čo Ester nepovedala. Taktne sa vyhla zmienke o tom, že jej manžel má na tomto úkladnom pláne svoj podiel. — Ester 5:1–8; 7:1, 2; 8:5.

Podobne pri návšteve neveriaceho manžela kresťanskej sestry by nebolo vhodné vytiahnuť hneď Bibliu. Taktnejšie bude opýtať sa najprv na jeho záujmy. Keď do sály Kráľovstva príde cudzí človek neformálne oblečený alebo kresťan, ktorý tam dlhší čas nebol, srdečne ho privítaj a nekomentuj jeho oblečenie či neprítomnosť. Keď si u nového záujemcu všimneš, že má na niečo nesprávny názor, nesnaž sa ho hneď naprávať. (Ján 16:12) K taktnosti patrí aj to, že láskavo zvážiš, čo nepovedať.

Reč, ktorá lieči

Keď si osvojíš umenie hovoriť taktne, pomôže ti to zachovať si dobré vzťahy s inými, i keď niekto nepochopil správne tvoje pohnútky a správa sa k tebe chladne a nevraživo. Napríklad keď sa efraimskí muži ‚urputne pokúšali vyvolať s Gedeonom hádku‘, taktne im vysvetlil, čo sa naozaj stalo, a čestne zhodnotil to, čo efraimskí muži už dosiahli. To bol taktný postup, lebo Gedeon pochopil, prečo sú nahnevaní, a jeho pokorné slová ich upokojili. — Sudcovia 8:1–3; Príslovia 16:24.

Vždy sa snaž premýšľať o tom, ako tvoje slová zapôsobia na iných ľudí. Keď sa budeš usilovať byť taktný, zažiješ radosť opísanú v Prísloviach 15:23: „Muž sa raduje z odpovede svojich úst, a aké dobré je slovo v pravý čas!“

[Obrázok na strane 31]

Rodičia môžu učiť svoje deti, aby cítili s inými

[Obrázok na strane 31]

Skúsení kresťanskí služobníci môžu učiť taktnosti nových