„ZADARMO ste dostali, zadarmo dávajte.“ ​(Matúš 10:8) Tento pokyn dal Ježiš svojim apoštolom, keď ich poslal kázať dobré posolstvo. Poslúchli apoštoli tento pokyn? Áno, a riadili sa ním aj po tom, čo sa Ježiš vrátil do nebies.

Napríklad keď bývalý čarodejník Šimon videl zázračnú moc, ktorú mali apoštoli Peter a Ján, ponúkol im peniaze, aby aj jemu dali takú moc. Ale Peter pokarhal Šimona a povedal mu: „Nech zahynie tvoje striebro s tebou, lebo si si myslel, že si za peniaze nadobudneš veľkorysý Boží dar.“ — Skutky 8:18–20.

Apoštol Pavol prejavil podobného ducha ako Peter. Pavol mohol právom očakávať finančnú podporu od svojich kresťanských bratov v Korinte. No on pracoval vlastnými rukami, aby sa uživil. (Skutky 18:1–3) Preto mohol s čistým svedomím povedať, že oznamoval Korinťanom dobré posolstvo „bezplatne“. — 1. Korinťanom 4:12; 9:18.

Žiaľ, mnohí, ktorí tvrdia, že sú nasledovníkmi Krista, neprejavujú rovnakú ochotu ‚dávať zadarmo‘. Mnohí náboženskí vodcovia takzvaného kresťanstva v skutočnosti „vyučujú len za cenu“. (Micheáš 3:11) Niektorí náboženskí vodcovia dokonca zbohatli z peňazí, ktoré vyzbierali od svojich ovečiek. V roku 1989 bol istý americký kazateľ odsúdený na 45 rokov väzenia. Prečo? Lebo „pripravil svojich farníkov o milióny dolárov a časť z týchto peňazí použil na kúpu domov, áut, platil si z nich dovolenky a dokonca kúpil klimatizovanú psiu búdu“. — People’s Daily Graphic zo 7. októbra 1989.

Podľa ghanských novín Ghanaian Times z 31. marca 1990 istý rímskokatolícky kňaz vzal peniaze, ktoré sa zozbierali počas jednej cirkevnej bohoslužby, a hodil ich ľuďom naspäť. „Dôvodom, prečo to urobil,“ ako uvádzajú noviny, „bolo, že od nich ako od dospelých očakával príspevky vyššej hodnoty.“ Nie je ničím prekvapujúcim, že mnohé cirkvi sa dokonca snažia podnecovať vo svojich členoch chamtivosť, keď aktívne podporujú hazardné hry a ďalšie činnosti, ktorých cieľom je získať peniaze.

Naproti tomu Jehovovi svedkovia sa usilujú napodobňovať Ježiša a jeho raných učeníkov. Nemajú platené duchovenstvo. Každý svedok je služobníkom, ktorý má zodpovednosť kázať druhým „dobré posolstvo o kráľovstve“. (Matúš 24:14) Preto vyše šesť miliónov svedkov na celom svete zadarmo prináša ľuďom „vodu života“. (Zjavenie 22:17) Tak môžu mať z biblického posolstva úžitok aj tí, ktorí ‚nemajú peniaze‘. (Izaiáš 55:1) Hoci toto celosvetové dielo je hradené z dobrovoľných darov, svedkovia sa nikdy nedoprosujú peňazí. Ako praví služobníci Boha nie sú „podomovými obchodníkmi s Božím slovom“, ale  hovoria „v úprimnosti, áno, ako poslaní od Boha“. — 2. Korinťanom 2:17.

Ale prečo sú Jehovovi svedkovia ochotní pomáhať druhým na vlastné náklady? Čo ich motivuje? Znamená ich dávanie zadarmo, že vykonávajú svoju činnosť bez akejkoľvek vyhliadky na odmenu?

Praví kresťania sú dnes motivovaní predovšetkým túžbou páčiť sa Jehovovi — nie túžbou zbohatnúť. Tak môžu dať odpoveď na výzvu, ktorú pred stáročiami vzniesol Satan Diabol. Satan v súvislosti so spravodlivým Jóbom položil Jehovovi otázku: „Je to azda zadarmo, že sa Jób bojí Boha?“ Vyslovil domnienku, že Jób slúži Bohu len preto, že Boh okolo neho takpovediac postavil ochranný plot. Satan tvrdil, že ak by Jób prišiel o hmotný majetok, preklial by Boha priamo do tváre! — Jób 1:7–11.

Aby bola daná odpoveď na túto výzvu, Boh Satanovi dovolil Jóba vyskúšať. Povedal mu: „Všetko, čo má, je v tvojej ruke.“ ​(Jób 1:12) Aký bol výsledok? Jób dokázal, že Satan je luhár. Zostal verný napriek nešťastiu, ktoré ho postihlo. Povedal: „Kým neskonám, nedám sa pripraviť o svoju rýdzosť!“ — Jób 27:5, 6.

Praví ctitelia Boha dnes prejavujú podobný postoj ako Jób. Ich služba Bohu nie je motivovaná materiálnymi záujmami.

Ďalším dôvodom, prečo sú praví kresťania ochotní ‚dávať zadarmo‘, je, že aj oni sami ‚zadarmo dostali‘ od Boha. Celé ľudstvo je pre hriech nášho praotca Adama v područí hriechu a smrti. (Rimanom 5:12) Jehova vo svojej láske poslal svojho Syna, aby zomrel obetnou smrťou — a to Boha stálo veľmi veľa. Je to dar od Boha, ktorý si ľudia nezaslúžia. — Rimanom 4:4; 5:8; 6:23.

Podľa slov v liste Rimanom 3:23, 24 apoštol Pavol pomazaným kresťanom povedal: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu, a je to ako veľkorysý dar, že sú jeho nezaslúženou láskavosťou vyhlásení za spravodlivých pomocou vyslobodenia výkupným, ktoré zaplatil Kristus Ježiš.“ Takýto „veľkorysý dar“ dostávajú aj tí, ktorí majú nádej žiť navždy na zemi. K tomuto daru patrí aj výsada, že ľudia môžu byť vyhlásení za spravodlivých ako Jehovovi priatelia. — Jakub 2:23; Zjavenie 7:14.

Okrem toho Kristova výkupná obeť umožňuje všetkým kresťanom byť služobníkmi Boha. Apoštol Pavol napísal: „Stal som sa... služobníkom [svätého tajomstva] podľa veľkorysého daru Božej nezaslúženej láskavosti.“ ​(Efezanom 3:4–7) Keďže praví služobníci Boha dostali možnosť ujať sa tejto služby vďaka opatreniu, ktoré si nezaslúžili ani naň nemali nárok, sotva by mohli očakávať, že budú finančne odmeňovaní za to, že druhým hovoria o tomto opatrení.

Znamená to, že Boh od kresťanov očakáva, že mu budú slúžiť bez akejkoľvek vyhliadky na odmenu? Nie, lebo apoštol Pavol svojim spoluveriacim povedal: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ ​(Hebrejom 6:10) A u Jehovu niet neprávosti. (5. Mojžišova 32:4) Práve naopak, Jehova je „darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. (Hebrejom 11:6) Ale nie je sľúbená odmena večného života v raji sebeckou motiváciou? — Lukáš 23:43.

Nie, nie je. V prvom rade preto, že túžba po večnom živote v pozemskom raji pochádza od samotného Boha. On sám predložil túto vyhliadku prvému ľudskému páru. (1. Mojžišova 1:28; 2:15–17) A keď Adam a Eva stratili túto vyhliadku tak pre seba, ako aj pre svojich potomkov, Boh umožnil ľuďom, aby ju mohli opäť získať. Vo svojom Slove sľubuje, že „samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí“. (Rimanom 8:21) Preto je celkom správne, že dnešní kresťania, rovnako ako Mojžiš v staroveku, ‚uprene hľadia v ústrety vyplateniu odmeny‘. (Hebrejom 11:26) Boh túto odmenu neponúka ako úplatok. Ponúka ju z čistej lásky k tým, ktorí mu slúžia. (2. Tesaloničanom 2:16, 17) A my reagujeme na to tak, že ho „milujeme, lebo on prvý miloval nás“. — 1. Jána 4:19.

No dnešní kresťania musia stále skúmať, z akých pohnútok slúžia Bohu. V Jánovi 6:10–13 čítame, že Ježiš zázračne nasýtil vyše päťtisícový zástup. Nato ho niektorí začali nasledovať z čisto sebeckých dôvodov. Ježiš im povedal: „[Hľadáte ma preto], že ste jedli z chlebov a boli ste nasýtení.“ ​(Ján 6:26) Podobne o desaťročia neskôr niektorí kresťania preukazovali službu Bohu, ale „nie z čistej pohnútky“. (Filipanom 1:17) Niektorí, ktorí ‚nesúhlasili so zdravými slovami Ježiša Krista‘, hľadali spôsoby, ako by mohli sebecky ťažiť z kresťanského spoločenstva. — 1. Timotejovi 6:3–5.

Aj kresťan, ktorý by dnes slúžil Bohu len preto, že chce večne žiť v raji, by slúžil zo sebeckej pohnútky. Nakoniec by to však mohlo viesť k duchovnému pádu. Taký človek by mohol ‚ochabnúť‘, lebo by mohol mať pocit, že koniec sa oneskoruje, keďže Satanov systém trvá dlhšie, ako očakával. (Galaťanom 6:9) Mohol by dokonca začať ľutovať materiálne obete, ktoré azda priniesol. No Ježiš nám pripomína: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ ​(Matúš 22:37) Áno, človek, ktorého hlavnou pohnútkou na službu Bohu je láska, neuvažuje o nejakej časovej hranici svojej služby. Je rozhodnutný slúžiť Jehovovi večne! (Micheáš 4:5) Nikdy neľutuje žiadnu obeť, ktorú priniesol ako Boží služobník. (Hebrejom 13:15, 16) Láska k Bohu ho podnecuje, aby dával Božie záujmy na prvé miesto vo svojom živote. — Matúš 6:33.

Dnes sa viac ako šesť miliónov pravých ctiteľov ‚ochotne ponúka‘ pre službu Jehovovi. (Žalm 110:3) Ste jedným z nich? Ak nie, potom uvažujte nad tým, čo Boh ponúka: pravé poznanie pravdy (Ján 17:3), oslobodenie od falošných náuk (Ján 8:32) a nádej žiť navždy. (Zjavenie 21:3, 4) Jehovovi svedkovia vám radi pomôžu dozvedieť sa, ako to všetko môžete od Boha získať — a to zadarmo.