Urob Jehovu svojou dôverou

„Si moja nádej, ó, Zvrchovaný Pán Jehova, moja dôvera od mojej mladosti.“ — ŽALM 71:5.

1. Na akú výzvu zareagoval pastier Dávid?

TEN muž meral takmer tri metre. Nie div, že všetci vojaci izraelských bojových línií sa ho báli! Tým mužom bol filištínsky obor Goliát, ktorý sa celé týždne každé ráno a každý večer vysmieval izraelským vojakom a vyzýval ich, aby vybrali spomedzi seba jedného, ktorý by s ním bojoval. Napokon na jeho výzvu predsa niekto zareagoval. Nebol to však vojak, ale chlapec. Mladý Dávid, ktorý bol vtedy pastierom, vyzeral v porovnaní so svojím protivníkom len ako trpaslík. Možno vážil dokonca menej ako Goliátovo brnenie a výzbroj! Napriek tomu sa proti tomuto obrovi postavil a je dodnes známy ako vzor odvahy. — 1. Samuelova 17:1–51.

2, 3. a) Vďaka čomu Dávid dokázal predstúpiť pred Goliáta s takou istotou? b) O akých dvoch krokoch, ktoré nám pomôžu urobiť Jehovu svojou dôverou, budeme uvažovať?

² Čo pomohlo Dávidovi prejaviť takú odvahu? Zamysli sa nad slovami, ktoré napísal zjavne v neskorších rokoch: „Si moja nádej, ó, Zvrchovaný Pán Jehova, moja dôvera od mojej mladosti.“ ​(Žalm 71:5) Áno, Dávid už v mladosti bezvýhradne dôveroval v Jehovu. Pred Goliáta sa postavil so slovami: „Prichádzaš ku mne s mečom a s kopijou a s oštepom, ale ja prichádzam k tebe s menom Jehovu vojsk, Boha izraelských bojových línií, ktorého si podpichoval.“ ​(1. Samuelova 17:45) Zatiaľ čo Goliát vkladal dôveru vo svoju veľkú silu a výzbroj, Dávid dôveroval v Jehovu. Prečo by sa mal báť obyčajného človeka, nech by bol akokoľvek  veľký a dobre vyzbrojený, keď mal po boku Zvrchovaného Pána vesmíru?

³ Keď čítaš o Dávidovi, chcel by si, aby aj tvoja dôvera v Jehovu bola silnejšia? Mnohí z nás by to chceli. Zamyslime sa preto nad dvoma krokmi, ktoré nám pomôžu urobiť Jehovu svojou dôverou. Po prvé, potrebujeme sa naučiť prekonávať jednu bežnú prekážku dôvery v Jehovu. Po druhé, potrebujeme zistiť, čo dôvera v Jehovu zahŕňa.

Prekonať jednu bežnú prekážku dôvery v Jehovu

4, 5. Prečo je pre mnohých ťažké dôverovať v Boha?

⁴ Čo bráni ľuďom vložiť dôveru v Boha? Veľmi často si ľudia nevedia vysvetliť, prečo sa dejú zlé veci. Mnohých učili, že za utrpenie nesie zodpovednosť Boh. Keď sa stane nejaká tragédia, duchovní možno hovoria, že Boh „si vzal“ obete k sebe do neba. Okrem toho mnohí náboženskí vodcovia vyučujú, že Boh už dávno predurčil všetko, čo sa v tomto svete deje — vrátane každej tragédie a zlých skutkov. Ak by bol Boh taký bezcitný, bolo by naozaj ťažké dôverovať mu. Satan, ktorý zaslepuje mysle neveriacich, s radosťou podporuje všetky takéto ‚náuky démonov‘. — 1. Timotejovi 4:1; 2. Korinťanom 4:4.

⁵ Satan chce, aby ľudia prestali dôverovať v Jehovu. Tento Boží nepriateľ si neželá, aby sme poznali skutočné príčiny ľudského utrpenia. A ak sme ich aj z Biblie spoznali, bol by rád, keby sme na ne zabudli. Preto je dobré, ak si z času na čas preopakujeme tri základné príčiny, prečo je svet plný utrpenia. Tak uistíme svoje srdce, že Jehova nenesie zodpovednosť za ťažkosti, ktoré v živote zažívame. — Filipanom 1:9, 10.

6. Ako 1. Petra 5:8 poukazuje na jednu z príčin ľudského utrpenia?

⁶ Jednou z príčin ľudského utrpenia je Satanova snaha zlomiť rýdzosť členov Jehovovho verného ľudu. V Jóbovom prípade sa mu to nepodarilo. Napriek tomu sa nevzdal. Ako vládca tohto sveta sa snaží ‚pohltiť‘ Jehovových verných služobníkov, teda každého z nás! (1. Petra 5:8) Satan chce dosiahnuť, aby sme prestali slúžiť Jehovovi. Preto často vyvoláva prenasledovanie. Hoci tým trpíme, máme dobrý dôvod vytrvať. Tak totiž dokážeme, že Satan je luhár, a prinesieme Jehovovi radosť. (Jób 2:4; Príslovia 27:11) Keď vidíme, ako nás Jehova posilňuje, aby sme vytrvali v prenasledovaní, naša dôvera v neho rastie. — Žalm 9:9, 10.

7. Akú príčinu utrpenia nám pomáha pochopiť Galaťanom 6:7?

⁷ Druhú príčinu utrpenia vystihuje pravidlo: „Čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ ​(Galaťanom 6:7) Niekedy ľudia rozsievajú tak, že robia zlé rozhodnutia, a potom žnú utrpenie. Možno sa rozhodnú riskantne jazdiť a spôsobia nehodu. Mnohí sa rozhodnú fajčiť a potom trpia srdcovými ochoreniami alebo rakovinou pľúc. Tí, ktorí sa rozhodnú pre nemravné sexuálne správanie, riskujú, že budú mať narušené rodinné vzťahy, stratia sebaúctu, budú trpieť pohlavne prenášanými chorobami alebo ich konanie povedie k nechcenému tehotenstvu. Ľudia možno vinia za takéto utrpenie Boha, ale v skutočnosti sú obeťami vlastných zlých rozhodnutí. — Príslovia 19:3.

8. Prečo ľudia trpia podľa Kazateľa 9:11?

⁸ Tretiu príčinu utrpenia odhaľuje Kazateľ 9:11: „Obrátil som sa, aby som videl pod slnkom, že preteky nepatria rýchlym ani bitka mocným, ani pokrm múdrym, ani bohatstvo tým, ktorí majú porozumenie, ba ani priazeň tým, ktorí majú poznanie; lebo čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ Jednoducho niekedy sú ľudia v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Bez ohľadu na to, aké máme azda schopnosti či aké máme nedostatky, kedykoľvek nás môže nečakane postihnúť utrpenie alebo smrť. Napríklad keď žil na zemi Ježiš, pri páde jednej  veže v Jeruzaleme zahynulo 18 ľudí. Ježiš ukázal, že to nebol trest od Boha za nejaké ich predchádzajúce hriechy. (Lukáš 13:4) Jehovu nemožno viniť za takéto utrpenie.

9. Čo mnohí nevedia pochopiť v súvislosti s utrpením?

⁹ Pochopiť príčiny utrpenia je dôležité. Ale je tu ešte jedna otázka, na ktorú mnohí nevedia nájsť odpoveď: Prečo Jehova Boh pripúšťa utrpenie?

Prečo Jehova pripúšťa utrpenie?

10, 11. a) V akom stave je podľa Rimanom 8:19–22 „celé tvorstvo“? b) Ako môžeme zistiť, kto podrobil tvorstvo márnosti?

¹⁰ Na túto dôležitú otázku vrhá svetlo jedna pasáž z listu apoštola Pavla Rimanom. Pavol napísal: „Tvorstvo vyzerá s dychtivým očakávaním zjavenie Božích synov. Veď tvorstvo nebolo podrobené márnosti z vlastnej vôle, ale pre toho, ktorý ho podrobil na základe nádeje, že tiež samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí. Vieme totiž, že celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ.“ — Rimanom 8:19–22.

¹¹ Aby sme tieto verše pochopili, musíme najprv nájsť odpoveď na niektoré kľúčové otázky. Napríklad: Kto podrobil tvorstvo márnosti? Niektorí hovoria, že Satan, iní, že Adam. Ale ani jeden z nich to nemohol byť. Prečo nie? Lebo ten, kto podrobil tvorstvo márnosti, to urobil „na základe nádeje“. Áno, poskytol verným nádej, že budú napokon ‚oslobodení z otroctva porušiteľnosti‘. Ani Adam, ani Satan nemohli poskytnúť takúto nádej. To mohol urobiť len Jehova. Je teda jasné, že ten, kto podrobil tvorstvo márnosti, bol sám Jehova.

12. Čo si mnohí predstavujú pod pojmom „celé tvorstvo“ a ako možno zistiť, na koho sa tento pojem vzťahuje?

¹² Čo však predstavuje v týchto veršoch „celé tvorstvo“, alebo ako uvádzajú iné preklady, „celé stvorenie“? Niektorí hovoria, že je to celá príroda vrátane všetkých zvierat a rastlín. Ale majú zvieratá a rastliny nádej, že získajú „slávnu slobodu Božích detí“? Nie. (2. Petra 2:12) „Celé tvorstvo“ sa preto musí vzťahovať len na ľudstvo. Ľudia sa následkom vzbury v Edene dostali pod vplyv hriechu a smrti a zúfalo potrebujú nádej. — Rimanom 5:12.

13. K čomu viedla vzbura v Edene?

¹³ Čo konkrétne znamenala vzbura v Edene pre ľudstvo? Pavol opísal jej následky jedným  slovom: márnosť. Podľa jedného odborného diela toto slovo opisuje „zbytočnosť niečoho, čo nespĺňa svoj účel tak, ako by malo“. Ľudia boli vytvorení na to, aby žili večne a aby sa ako dokonalá, zjednotená rodina spoločne starali o rajskú zem. Namiesto toho žijú krátko a ich život je často plný bolesti a frustrácie. Ako to vyjadril Jób, „človek zrodený zo ženy má krátky život a je presýtený nepokojom“. (Jób 14:1) To je naozaj márnosť!

14, 15. a) Prečo môžeme povedať, že Jehovov rozsudok nad ľudstvom bol spravodlivý? b) Prečo Pavol povedal, že tvorstvo „nebolo podrobené márnosti z vlastnej vôle“?

¹⁴ Teraz prichádzame k najdôležitejšej otázke: Prečo „Sudca celej zeme“ podrobil ľudstvo takejto bolesti a frustrácii? (1. Mojžišova 18:25) Bolo to z jeho strany spravodlivé? Spomeň si, čo urobili naši prví rodičia. Vzburou proti Bohu sa postavili na stranu Satana, ktorý spochybnil Jehovovu zvrchovanosť. Týmto svojím skutkom sa zastali tvrdenia, že pre človeka by bolo lepšie, keby si vládol sám, bez Jehovu, pod vedením tohto spurného duchovného tvora. Keď Jehova odsúdil vzbúrencov, v podstate im umožnil to, o čo žiadali. Dovolil, aby si človek vládol sám pod vplyvom Satana. Aké rozhodnutie mohlo byť vzhľadom na tieto okolnosti spravodlivejšie než podrobiť ľudstvo márnosti, ale na základe nádeje?

¹⁵ Samozrejme, tvorstvo nebolo podrobené márnosti z „vlastnej vôle“. Rodíme sa ako otroci hriechu a porušenosti bez toho, aby sme sa mohli rozhodnúť pre niečo iné. Jehova však prejavil Adamovi a Eve milosrdenstvo, keď ich nechal žiť a dovolil im, aby priviedli na svet deti. My ako ich potomkovia sme síce podrobení márnosti hriechu a smrti, ale máme príležitosť robiť to, v čom Adam s Evou zlyhali. Môžeme počúvať Jehovu a spoznať, že jeho zvrchovanosť je spravodlivá a ideálna, zatiaľ čo ľudské vlády nezávislé od neho vedú len k bolesti, frustrácii a márnosti. (Jeremiáš 10:23; Zjavenie 4:11) A Satanov vplyv situáciu len zhoršuje. Ľudská história dosvedčuje, že je to tak. — Kazateľ 8:9.

16. a) Prečo si môžeme byť istí, že Jehova nenesie zodpovednosť za utrpenie, ktoré vidíme v dnešnom svete? b) Akú nádej Jehova láskyplne poskytuje verným ľuďom?

¹⁶ Je jasné, že Jehova mal oprávnené dôvody podrobiť ľudstvo márnosti. Znamená to však, že Jehova spôsobil túto márnosť a utrpenie, ktoré každý z nás dnes zažíva? Zamysli sa nad príkladom sudcu, ktorý vynáša spravodlivý rozsudok nad zločincom. Odsúdený možno značne trpí, kým si trest odpyká, ale môže niekto oprávnene povedať, že jeho utrpenie spôsobil sudca? To v žiadnom prípade! A Jehova nikdy nespôsobuje zlo. Jakub 1:13 uvádza: „Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša.“ Pamätajme tiež na to, že Jehova vyniesol rozsudok „na základe nádeje“. Láskyplne urobil opatrenia, aby verní potomkovia Adama a Evy zažili koniec márnosti a tešili sa zo ‚slávnej slobody Božích detí‘. Potom bude verné ľudstvo žiť večne a nebude sa musieť báť, že by celé tvorstvo opäť upadlo do bolestného stavu márnosti. Tým, že Jehova túto situáciu spravodlivo vyrieši, navždy potvrdí oprávnenosť svojej zvrchovanosti. — Izaiáš 25:8.

17. Ako by na nás malo pôsobiť opakovanie si príčin utrpenia v dnešnom svete?

¹⁷ Máme teda dôvod obviňovať za zlo Jehovu alebo strácať dôveru v neho, keď si pripomíname príčiny ľudského utrpenia? Práve naopak, takéto štúdium nás podnecuje vyjadriť sa podobne ako Mojžiš: „Skala, dokonalá je jeho činnosť, lebo všetky jeho cesty sú právom. Boh vernosti, u ktorého  niet neprávosti; je spravodlivý a priamy.“ ​(5. Mojžišova 32:4) Rozjímajme z času na čas o týchto veciach, aby sme ich stále dobre chápali. Potom keď budeme v skúškach, odoláme Satanovým snahám zasiať do našej mysle pochybnosti. Ako je to však s druhým krokom, ktorý by sme mali urobiť, ako sme spomínali v úvode? Čo zahŕňa dôvera v Jehovu?

Čo zahŕňa dôvera v Jehovu

18, 19. Akými slovami nás Biblia nabáda k dôvere v Jehovu, ale aké nesprávne predstavy majú niektorí v tomto ohľade?

¹⁸ Božie Slovo nás nabáda: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ ​(Príslovia 3:5, 6) To sú krásne slová plné uistenia. Nikto v celom vesmíre nie je dôveryhodnejší ako náš milovaný nebeský Otec. Napriek tomu je ľahšie tieto slová v Prísloviach čítať, ako ich uplatniť v praxi.

¹⁹ Mnohí majú mylné predstavy o tom, čo znamená dôverovať v Jehovu. Niektorí si myslia, že takáto dôvera je len príjemný vnútorný pocit, ktorý by mal prirodzene vyvierať z nášho srdca. Podľa iných ľudí dôverovať v Boha znamená očakávať, že Boh nás bude chrániť pred všetkými ťažkosťami, vyrieši každý náš problém a zariadi, aby sa naše každodenné záležitosti vyvinuli tak, ako dúfame, a to hneď! Ale takéto predstavy sú nepodložené. Dôvera nie je len vnútorný pocit a nie je to ani viera v niečo nereálne. U dospelých k tejto dôvere patrí robiť vedomé, premyslené rozhodnutia.

20, 21. Čo zahŕňa dôvera v Jehovu? Znázorni to.

²⁰ Všimni si opäť, čo hovoria Príslovia 3:5. Stavajú do kontrastu dôveru v Jehovu so spoliehaním sa na vlastné porozumenie. Tým ukazujú, že nie je možné oboje. Znamená to, že by sme nemali využívať svoju schopnosť porozumenia? Nie, Jehova, ktorý nám túto schopnosť dal, chce, aby sme ju využívali v službe jemu. (Rimanom 12:1) Otázkou je, o čo sa v živote opierame, čiže na čo sa spoliehame. Čo ak naše myslenie nie je v súlade s Jehovovým? Prijímame Božiu múdrosť ako nekonečne nadradenú nad ľudskú? (Izaiáš 55:8, 9) Dôverovať Jehovovi znamená prispôsobovať svoje myslenie jeho spôsobu myslenia.

²¹ Na znázornenie: Predstav si malé dieťa, ako sedí na zadnom sedadle auta. Rodičia sedia vpredu, otec za volantom. Ako reaguje poslušné, dôverujúce dieťa, keď nastanú ťažkosti — keď nie je jasné, ktorou cestou treba ísť, alebo keď je zlé počasie či zlý stav vozovky? Rozkazuje zo zadného sedadla rodičom, kam majú ísť, a hovorí otcovi, ako by mal šoférovať? Spochybňuje rozhodnutie rodičov alebo sa vzpiera, keď mu pripomínajú, aby si neodopínalo bezpečnostný pás? Nie, prirodzene dôveruje svojim rodičom, že všetko dobre zvládnu, hoci sú nedokonalí. A Jehova je naším dokonalým Otcom. Nemali by sme mu teda bezvýhradne dôverovať, zvlášť keď sa dostaneme do ťažkej situácie? — Izaiáš 30:21.

22, 23. a) Prečo by sme mali dôverovať v Jehovu, keď zažívame problémy, a ako môžeme dať najavo svoju dôveru? b) O čom bude hovoriť nasledujúci článok?

 ²² Príslovia 3:6 ukazujú, že si máme ‚všímať Jehovu na všetkých svojich cestách‘, nielen keď sme v ťažkostiach. Preto aj naše každodenné rozhodnutia by mali odrážať dôveru v Jehovu. Keď nastanú problémy, nemali by sme upadať do zúfalstva, podliehať panike či odporovať Jehovovým radám v tom, ako najlepšie zvládnuť určitú situáciu. Mali by sme sa na skúšky pozerať ako na príležitosť zastať sa Jehovovej zvrchovanosti, pomôcť dokázať, že Satan je luhár, a pracovať na poslušnosti a iných vlastnostiach, ktoré sa Jehovovi páčia. — Hebrejom 5:7, 8.

²³ Bez ohľadu na to, s akými prekážkami sa stretávame, môžeme dokázať, že dôverujeme v Jehovu. Dáme to najavo tým, že sa budeme k Jehovovi modliť a hľadať vedenie v jeho Slove a u jeho organizácie. Ale ako prejaviť túto dôveru, keď zažívame problémy, ktoré sú bežné v dnešnom svete? Týmto námetom sa bude zaoberať nasledujúci článok.

Ako by si odpovedal?

• Ako Dávid dokázal, že jeho dôverou je Jehova?

• Aké sú tri príčiny ľudského utrpenia a prečo je dobré z času na čas si ich preopakovať?

• Aký rozsudok vyniesol Jehova nad ľudstvom a prečo to bolo spravodlivé?

• Čo zahŕňa dôvera v Jehovu?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 8]

Dávid urobil Jehovu svojou dôverou

[Obrázok na strane 10]

Ježiš ukázal, že za pád jednej veže v Jeruzaleme neniesol zodpovednosť Jehova