„Ich zvuk sa rozniesol po celej zemi“

„Robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha.“ — MATÚŠ 28:19.

1, 2. a) Aké poverenie dal Ježiš svojim učeníkom? b) Prečo dokázali kresťania v prvom storočí vykonať tak veľa?

KRÁTKO predtým než Ježiš vystúpil do neba, dal svojim učeníkom poverenie. Povedal im: „Robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha.“ ​(Matúš 28:19) To bola naozaj obrovská úloha!

² Len si to predstav! Na Letnice 33 n. l. bol svätý duch vyliaty asi na 120 učeníkov. Títo učeníci začali hneď plniť poverenie a druhým hovorili, že Ježiš bol dlho očakávaným Mesiášom, prostredníctvom ktorého môžu získať záchranu. (Skutky 2:1–36) Ale ako mohla taká malá skupina osloviť „ľudí všetkých národov“? Z ľudského hľadiska to bolo nemožné, ale „u Boha je všetko možné“. (Matúš 19:26) Raní kresťania mali podporu Jehovovho svätého ducha a vedomie naliehavosti. (Zechariáš 4:6; 2. Timotejovi 4:2) Preto už o niekoľko desaťročí mohol apoštol Pavol povedať, že dobré posolstvo bolo oznámené „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. — Kolosanom 1:23.

3. Čo zatienilo pravú kresťanskú ‚pšenicu‘?

³ V priebehu prvého storočia sa pravé uctievanie ďalej šírilo. Ale Ježiš prorokoval, že príde čas, keď Satan zaseje „burinu“, ktorá zatieni pravú kresťanskú „pšenicu“ na mnoho storočí až do času žatvy. Po smrti apoštolov sa toto proroctvo skutočne splnilo. — Matúš 13:24–39.

Rýchly vzrast v súčasnosti

4, 5. Aké dielo začali pomazaní kresťania v roku 1919 a prečo to predstavovalo náročnú úlohu?

⁴ V roku 1919 nastal čas, aby bola pravá kresťanská pšenica oddelená od buriny. Pomazaní kresťania vedeli, že Ježišovo veľké poverenie stále platí. Pevne verili, že žijú v „posledných dňoch“, a dobre poznali Ježišovo proroctvo, ktoré znelo: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ ​(2. Timotejovi 3:1; Matúš 24:14) Vedeli, že je potrebné vykonať ešte mnoho práce.

⁵ Ale podobne ako kresťania v roku 33 n. l. mali pred sebou náročnú úlohu. Bolo ich len niekoľko tisíc, a to iba v niektorých krajinách. Ako mohli rozšíriť dobré posolstvo „po celej obývanej zemi“? Nezabúdajme, že počet obyvateľov na zemi vzrástol od čias rímskeho cisárstva z asi 300 miliónov na takmer 2 miliardy po prvej svetovej vojne.  V priebehu 20. storočia počet obyvateľov ďalej narastal, a to veľmi rýchlo.

6. Aký pokrok bol zaznamenaný do roku 1935 v šírení dobrého posolstva?

⁶ Jehovovi pomazaní služobníci sa však podobne ako ich bratia v prvom storočí pustili do tejto pridelenej úlohy s plnou dôverou v Jehovu a Boží svätý duch bol s nimi. Do roku 1935 už oznamovalo biblickú pravdu približne 56 000 evanjelistov v 115 krajinách. Vykonali veľa práce, ale ešte viac jej bolo pred nimi.

7. a) Aká nová výzva čakala pomazaných kresťanov? b) Ako dodnes postúpilo dielo zhromažďovania s pomocou „iných oviec“?

⁷ Potom prišlo hlbšie pochopenie totožnosti „veľkého zástupu“ zo Zjavenia 7:9. Pre týchto usilovných kresťanov to znamenalo nielen novú výzvu, ale aj prísľub ďalšej pomoci. „Zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ mal byť zozbieraný nespočítateľný zástup „iných oviec“, veriacich s pozemskou nádejou. (Ján 10:16) Tento zástup mal ‚preukazovať Jehovovi dňom a nocou svätú službu‘. (Zjavenie 7:15) To znamená, že mal pomáhať v diele zvestovania a vyučovania. (Izaiáš 61:5) Pomazaní kresťania boli nadšení, keď videli, ako sa počet evanjelistov zvyšuje po desaťtisícoch a potom po miliónoch. V roku 2003 sa na kazateľskom diele zúčastnil nový vrcholný počet 6 429 351 evanjelistov, pričom väčšina z nich patrí k veľkému zástupu. * Pomazaní kresťania sú za túto pomoc vďační a iné ovce sú vďačné za výsadu, že môžu podporovať svojich pomazaných bratov. — Matúš 25:34–40.

8. Ako reagovali Jehovovi svedkovia na mimoriadny tlak, ktorý zažívali počas druhej svetovej vojny?

⁸ Keď sa trieda pšenice opäť stala zjavnou, Satan proti nej začal viesť neľútostnú vojnu. (Zjavenie 12:17) Ako reagoval, keď sa začal objavovať veľký zástup? Mimoriadnym násilím. Nemusíme vôbec pochybovať, že práve on stál za svetovým útokom na pravé uctievanie počas druhej svetovej vojny. Na oboch stranách tohto konfliktu boli kresťania pod veľkým tlakom. Mnohí milovaní bratia a sestry museli podstúpiť strašné skúšky a niektorí pre svoju vieru aj zomreli. Svojím konaním však odrážali žalmistove slová: „V spojení s Bohom budem chváliť jeho slovo. V Boha som vložil svoju dôveru; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť telo?“ ​(Žalm 56:4; Matúš 10:28) Pomazaní kresťania a iné ovce, ktorých posilňoval Jehovov duch, spoločne zostali pevní. (2. Korinťanom 4:7) Viedlo to k tomu, že „Božie slovo tak ďalej rástlo“. (Skutky 6:7) V roku 1939, keď vypukla vojna, podalo správu zo zvestovateľskej služby 72 475 verných kresťanov. Keď sa v roku 1945 vojna skončila, neúplná správa už hovorila o 156 299 aktívnych svedkoch, ktorí šírili dobré posolstvo. Pre Satana to musela byť veľká porážka!

9. Ktoré dve školy boli otvorené za druhej svetovej vojny?

⁹ Ani v zmätku druhej svetovej vojny Jehovovi služobníci nezakolísali v presvedčení, že kazateľské dielo bude dovŕšené. V roku 1943, keď vojna vrcholila, bolo oznámené otvorenie dvoch nových škôl. Prvá sa dnes nazýva teokratická škola kazateľskej služby. Mala prebiehať v každom zbore a svedkovia sa v nej mali školiť, ako zvestovať a robiť  učeníkov. Druhá bola Gileád, biblická škola Watchtower. Bola určená na školenie misionárov, ktorí mali pomáhať v rozvoji kazateľského diela v zahraničí. A tak keď plamene vojny utíchli, praví kresťania boli pripravení na to, aby zvýšili svoju aktivitu.

10. Ako prejavil Jehovov ľud horlivosť v roku 2003?

¹⁰ Práca týchto kresťanov bola skutočne pozoruhodná! Všetci — mladí i starí, rodičia i deti, aj chorľaví — sa školili v teokratickej škole kazateľskej služby a neprestávali sa zapájať do spĺňania Ježišovho veľkého poverenia. A rovnako je to i dnes. (Žalm 148:12, 13; Joel 2:28, 29) V roku 2003 prejavilo každý mesiac priemerne 825 185 zvestovateľov vedomie naliehavosti a slúžilo v nejakej forme priekopníckej služby. V tomto roku strávili Jehovovi svedkovia 1 234 796 477 hodín tým, že sa rozprávali s inými o dobrom posolstve o Kráľovstve. Jehova má iste veľkú radosť, keď vidí horlivosť svojho ľudu!

V zahraničí

11, 12. Uveď príklady výborných výsledkov misionárov.

¹¹ Absolventi školy Gileád a neskôr aj absolventi školy služobného vzdelávania dosiahli počas rokov vynikajúce výsledky. Napríklad keď v roku 1945 prišli do Brazílie prví misionári, nebolo tam ani 400 zvestovateľov. Títo misionári a po nich ďalší usilovne pracovali spolu so svojimi horlivými brazílskymi bratmi a Jehova ich bohato žehnal. Tí, ktorí si spomínajú na tieto začiatky, sú určite veľmi šťastní, že v roku 2003 Brazília podala správu o novom vrchole 607 362 zvestovateľov!

¹² Uveďme si aj príklad Japonska. Pred druhou svetovou vojnou tam bolo len okolo sto zvestovateľov Kráľovstva. Kruté prenasledovanie počas vojny ešte znížilo ich počet a na konci vojny ostalo duchovne a telesne nažive len niekoľko svedkov. (Príslovia 14:32) Títo bratia, ktorí si zachovali príkladnú vernosť, sa určite potešili, keď mohli v roku 1949 privítať prvých 13 misionárov zo školy Gileád. Nadšení a pohostinní japonskí bratia si rýchlo získali ich srdcia. O vyše 50 rokov, v roku 2003, podalo Japonsko správu o vrcholnom počte 217 508 zvestovateľov! Jehova svoj ľud v tejto krajine bohato požehnal. Podobné správy prichádzajú aj z mnohých iných krajín. Zvestovatelia, ktorým okolnosti umožnili kázať v zahraničí, veľkou mierou prispeli k tomu, že toto posolstvo bolo v roku 2003 počuť v 235 krajinách, na ostrovoch a závislých územiach. Veľký zástup naozaj vychádza zo „všetkých národov“.

„Zo všetkých... kmeňov a ľudí a jazykov“

13, 14. Akým spôsobom Jehova ukázal, že je dôležité zvestovať dobré posolstvo vo „všetkých... jazykoch“?

¹³ Keď boli na Letnice 33 n. l. učeníci pomazaní svätým duchom, prvým zázrakom, o ktorom máme správu, bolo, že začali hovoriť jazykmi pred zhromaždenými zástupmi. Všetci, ktorí učeníkov počuli, možno ovládali nejaký svetový jazyk, pravdepodobne gréčtinu. A zrejme rozumeli aj po hebrejsky, lebo to boli „zbožní muži“ a služby v chráme sa vykonávali v hebrejčine. Ale pozornosť týchto ľudí upútalo to, že počuli dobré posolstvo vo svojom materinskom jazyku. — Skutky 2:5, 7–12.

 ¹⁴ Aj dnes sa oznamuje dobré posolstvo v mnohých jazykoch. Veľký zástup má podľa proroctva vyjsť nielen z národov, ale aj z „kmeňov a ľudí a jazykov“. A v súlade s tým Jehova prostredníctvom Zechariáša prorokoval: „Desať mužov zo všetkých jazykov národov [sa] chopí, áno, naozaj sa chopí sukne muža Žida hovoriac: ‚My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ ​(Zechariáš 8:23) I keď Jehovovi svedkovia už nemajú dar jazykov, vedia, aké dôležité je vyučovať v materinskom jazyku ľudí, ktorým zvestujú.

15, 16. Ako misionári i ďalší pristúpili k úlohe zvestovať v miestnych jazykoch?

¹⁵ Je pravda, že dnes sú niektoré jazyky veľmi rozšírené, ako napríklad angličtina, francúzština či španielčina. Ale evanjelisti, ktorí odišli z domovskej krajiny slúžiť do iných krajín, sa snažia naučiť miestne jazyky, aby bolo dobré posolstvo prístupnejšie tým, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“. (Skutky 13:48) To však môže byť ťažké. Príkladom je krajina Tuvalu v južnom Tichomorí. Bratia na ostrove potrebovali publikácie vo svojom jazyku, a tak sa jeden misionár podujal pomôcť im. V tuvalčine neexistoval žiaden slovník, preto začal zbierať slová na zostavenie slovníka a časom vyšla v tuvalskom jazyku kniha Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. * Keď misionári prišli na Curaçao, v miestnom jazyku papiamento neexistovala žiadna biblická literatúra ani žiaden slovník. Navyše boli veľké rozpory v tom, ako by sa tento jazyk mal vôbec zapisovať. Napriek týmto ťažkostiam vyšiel do dvoch rokov od príchodu misionárov v tomto jazyku prvý kresťanský biblický traktát. Dnes je papiamento jedným zo 133 jazykov, v ktorých vychádza Strážna veža súčasne s anglickým vydaním.

¹⁶ V Namíbii nemohli prví misionári nájsť žiadneho miestneho svedka, ktorý by im pomohol s prekladom. Okrem toho miestny jazyk nama nemal slová pre bežne používané pojmy, napríklad pre „dokonalý“. Jeden misionár hovorí: „Na preklady som využíval hlavne učiteľov, ktorí študovali Bibliu. Keďže mali malé poznanie pravdy, musel som si vždy s nimi sadnúť a presvedčiť sa, či je každá veta presná.“ Napriek tomu bol nakoniec do štyroch namíbijských jazykov preložený traktát Život v novom svete. Dnes vychádza Strážna veža pravidelne v jazykoch kwaňama a ndonga.

17, 18. Ako sa darí v Mexiku a iných krajinách prekonávať jazykovú bariéru?

¹⁷ V Mexiku je úradným jazykom španielčina. Ale pred príchodom Španielov sa na tomto území hovorilo mnohými jazykmi a viaceré  z nich sa používajú dodnes. Preto sa v súčasnosti publikácie Jehovových svedkov vydávajú v siedmich mexických jazykoch a taktiež v mexickej posunkovej reči. Mayská Naša služba Kráľovstva bola prvé periodikum vychádzajúce v jazyku amerických Indiánov. V Mexiku je 572 530 zvestovateľov Kráľovstva vrátane niekoľko tisíc Mayov a Aztékov a ďalších Indiánov.

¹⁸ V poslednom období milióny ľudí odišli do zahraničia ako utečenci alebo sa presťahovali do inej krajiny z ekonomických dôvodov. Preto sa v mnohých krajinách po prvý raz vytvorilo pomerne veľké cudzojazyčné pole. Jehovovi svedkovia sa podujali aj na túto úlohu. Napríklad v Taliansku sú okrem talianskych zborov aj zbory a skupiny hovoriace 22 inými jazykmi. Pre bratov, ktorí chcú zvestovať aj ľuďom hovoriacim iným jazykom, boli nedávno zorganizované kurzy na výučbu 16 jazykov vrátane talianskej posunkovej reči. Aj v ďalších krajinách Jehovovi svedkovia vyvíjajú úsilie, aby mohli osloviť početnejšie skupiny prisťahovalcov. Teda s Jehovovou pomocou veľký zástup skutočne vychádza z veľkého počtu jazykových skupín.

„Po celej zemi“

19, 20. Ktoré Pavlove slová sa dnes pozoruhodným spôsobom spĺňajú? Vysvetli to.

¹⁹ Apoštol Pavol v prvom storočí napísal: „Či azda nepočuli? Veď v skutočnosti ‚ich zvuk sa rozniesol po celej zemi a ich výroky do najvzdialenejších končín obývanej zeme‘.“ ​(Rimanom 10:18) Bola to pravda v prvom storočí a dnes sa to potvrdzuje ešte viac! Milióny — pravdepodobne oveľa viac ľudí než kedykoľvek v dejinách — teraz hovoria: „Ja budem žehnať Jehovu po všetky časy; jeho chvála bude neustále v mojich ústach.“ — Žalm 34:1.

²⁰ Navyše dielo sa nespomaľuje. Počet zvestovateľov Kráľovstva ďalej rastie. V kazateľskom diele trávia stále viac času. Vykonávajú milióny opätovných návštev a vedú tisíce biblických štúdií. A stále stretávajú ľudí, ktorí prejavujú záujem o pravdu. Minulý rok sa na Slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti zúčastnil vrcholný počet 16 097 622 prítomných. Je jasné, že práce je stále dosť. Preto ďalej neochvejne napodobňujme vernosť našich bratov, ktorí vytrvali počas krutého prenasledovania. Prejavujme rovnakú horlivosť ako naši bratia, ktorí od roku 1919 vynakladajú všetky sily na službu Jehovovi. Pripojme sa k žalmistovmu zvolaniu: „Všetko, čo dýcha — nech chváli Jah. Chváľte Jah!“ — Žalm 150:6.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Akú úlohu začali vykonávať bratia v roku 1919 a prečo bola náročná?

• Kto bol zhromažďovaný na pomoc v kazateľskom diele?

• Aké výsledky dosiahli misionári i ďalší, čo slúžia v zahraničí?

• Aké dôkazy môžeš uviesť o tom, že Jehova dnes požehnáva dielo svojho ľudu?

[Študijné otázky]

 [Tabuľka na stranách 18 – 21]

CELOSVETOVÁ SPRÁVA JEHOVOVÝCH SVEDKOV ZA SLUŽOBNÝ ROK 2003

 (Pozri viazaný ročník)

[Obrázky na stranách 14, 15]

Ani v zmätku druhej svetovej vojny kresťania nepochybovali o tom, že dobré posolstvo sa bude zvestovať

[Pramene ilustrácií]

Výbuch: U.S. Navy photo; ostatné: U.S. Coast Guard photo

[Obrázky na stranách 16, 17]

Veľký zástup má vyjsť zo všetkých kmeňov a jazykov