Ako dávame najavo svoju lásku k Bohu

ROZVÍJAŤ si lásku k Bohu nie je len vecou zhromažďovania poznatkov. Ako môžu dosvedčiť Boží služobníci na celom svete, pravá láska k Bohu rastie a silnie, keď sa človek oboznamuje s Božou osobnosťou a dozvedá sa, čo Boh nenávidí, čo sa mu páči a aké má požiadavky.

Jehova nám z lásky dal svoje Slovo, Bibliu, v ktorom sa nám dáva spoznať. Z Biblie sa dozvedáme, ako Jehova konal v rôznych situáciách. Podobne ako nás poteší list od niekoho, koho milujeme, tak nám prináša potešenie aj Biblia, lebo vďaka nej odhaľujeme stále nové stránky Jehovovej osobnosti.

No ako niekedy vidíme v našej kresťanskej službe, získavanie poznatkov o Bohu nevedie vždy k tomu, že človek začne Boha milovať. Ježiš nevďačným Židom v jeho dňoch povedal: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že pomocou nich budete mať večný život... ale dobre viem, že nemáte v sebe Božiu lásku.“ ​(Ján 5:39, 42) Niektorí strávia celé roky tým, že sa učia o Jehovových láskyplných skutkoch, a predsa ich láska k nemu nerastie. Prečo? Lebo nerozjímajú o hlbších súvislostiach. Na druhej strane milióny úprimných ľudí, s ktorými študujeme Bibliu, cítia, že ich láska k Bohu stále rastie. Prečo je to tak? Pretože rovnako ako my, aj oni napodobňujú Asafov príklad. V čom?

S ocenením rozjímať

Asaf bol rozhodnutý rozvíjať si v srdci lásku k Jehovovi. Napísal: „Rozmýšľam vo svojom srdci.“ ​(Žalm 77:6, Roháčkov preklad) A ďalej pokračoval: „Budem spomínať na konanie Jah; a budem spomínať, ako obdivuhodne si  konal oddávna. A istotne budem rozjímať o celej tvojej činnosti a zaoberať sa tvojím počínaním.“ ​(Žalm 77:11, 12) Láska k Bohu bude rásť v srdci každého, kto premýšľa o Jehovových cestách tak ako tento žalmista.

Okrem toho náš vzťah k Jehovovi posilní aj to, keď si pripomíname skúsenosti, ktoré sme v službe Jehovovi zažili. Apoštol Pavol povedal, že sme Božími „spolupracovníkmi“ a medzi spolupracovníkmi sa môže rozvinúť naozaj mimoriadny vzťah. (1. Korinťanom 3:9) Prejavy našej lásky si Jehova cení a rozradostňujú jeho srdce. (Príslovia 27:11) Keď ho potom v ťažkých chvíľach prosíme o pomoc a on nás vedie, vieme, že je s nami, a naša láska k nemu sa prehlbuje.

Priateľstvo medzi dvoma ľuďmi sa rozvíja, keď jeden druhému vyjadrujú svoje pocity. Podobne keď hovoríme Jehovovi, prečo sme mu oddaní, posilňujeme tým svoju lásku k nemu. Budeme uvažovať o Ježišových slovách: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“ ​(Marek 12:30) Čo môžeme urobiť pre to, aby sme stále milovali Jehovu celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou?

Milovať Jehovu celým svojím srdcom

V Písmach sa obrazné srdce vzťahuje na ľudské vnútro — na naše túžby, postoje a city. Teda milovať Jehovu celým srdcom znamená, že to, po čom najviac túžime, je páčiť sa Bohu. (Žalm 86:11) Takúto lásku dávame najavo, keď pretvárame svoju osobnosť tak, aby bola Bohu prijateľná. Usilujeme sa tiež napodobňovať Boha tým, že ‚si protivíme to, čo je zlé, a lipneme k tomu, čo je dobré‘. — Rimanom 12:9.

Láska k Bohu ovplyvňuje náš postoj v každej oblasti života. Napríklad možno máme zaujímavé a atraktívne zamestnanie. Ale venujeme mu celé srdce? Nie. Keďže celým srdcom milujeme Jehovu, sme predovšetkým jeho služobníkmi. Je tiež prirodzené, že sa chceme páčiť rodičom, manželskému partnerovi či svojmu nadriadenému, ale ak celým srdcom milujeme Jehovu, snažíme sa predovšetkým páčiť jemu. Koniec koncov Jehova si zaslúži prvé miesto v našom srdci. — Matúš 6:24; 10:37.

Milovať Jehovu celou svojou dušou

V Písmach slovo „duša“ v podstate predstavuje človeka, ako aj život, ktorý je v ňom. Preto milovať Jehovu celou dušou znamená, že používame svoj život tak, aby sme Boha chválili a dokazovali mu svoju lásku.

 Samozrejme, v živote sa venujeme rôznym veciam — napríklad získavame spôsobilosť na určitú prácu, vedieme nejakú firmu alebo sa staráme o rodinu. No pri tom všetkom ukazujeme svoju úprimnú lásku k Jehovovi tak, že robíme veci jeho spôsobom a ostatným veciam vyhradzujeme správne miesto v živote, čiže ‚hľadáme najprv kráľovstvo a Božiu spravodlivosť‘. (Matúš 6:33) Uctievať Boha celou dušou znamená tiež byť horlivý. Našu lásku k Jehovovi dávame najavo tým, že horlivo zvestujeme posolstvo o Kráľovstve, podávame budujúce komentáre na zhromaždeniach a pomáhame našim kresťanským bratom a sestrám. V každom ohľade sa ďalej usilujeme ‚konať Božiu vôľu celou dušou‘. — Efezanom 6:6.

Ježiš ukázal, že miluje Boha celou dušou, keď zaprel sám seba. Božiu vôľu dal na prvé miesto a svoje osobné potreby až na druhé. Ježiš nás vyzýval, aby sme nasledovali jeho príklad. Povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ ​(Matúš 16:24, 25) Zaprieť sám seba znamená oddať sa Bohu. To znamená, že milujeme Boha tak veľmi, že sa mu odovzdáme ako svojmu majiteľovi, tak ako keď v biblických časoch Izraelita natoľko miloval svojho pána, že sa mu zaviazal slúžiť ako otrok natrvalo. (5. Mojžišova 15:16, 17) Keď oddáme svoj život Jehovovi, je to presvedčivý dôkaz toho, že ho milujeme.

Milovať Jehovu celou svojou mysľou

Milovať Jehovu celou mysľou znamená, že sa snažíme čo najlepšie pochopiť Jehovovu osobnosť, jeho predsavzatia a požiadavky. (Ján 17:3; Skutky 17:11) Svoju lásku k Jehovovi dávame najavo tým, že všetky svoje myšlienkové schopnosti používame na to, aby sme pomohli aj druhým vypestovať si lásku k Jehovovi, a tiež tým, že zlepšujeme svoje umenie vyučovať. „Prepášte svoju myseľ k činnosti,“ nabádal apoštol Peter. (1. Petra 1:13) Okrem toho sa snažíme prejavovať záujem o iných, hlavne o tých, ktorí spolu s nami slúžia Bohu. Všímame si ich okolnosti, a tak vieme, kedy potrebujú pochvalu a kedy útechu.

To, že Jehovu milujeme celou mysľou, ukazujeme tým, že sa mu podriaďujeme vo svojom zmýšľaní. Snažíme sa pozerať na veci z jeho pohľadu, berieme ho do úvahy pri svojich rozhodnutiach a dôverujeme, že cesta, ktorú nám ukáže, je tá najlepšia. (Príslovia 3:5, 6; Izaiáš 55:9; Filipanom 2:3–7) Ale ako môžeme prejaviť lásku k Bohu celou svojou silou?

Milovať Jehovu celou svojou silou

Veľa mladých v kresťanskom zbore používa svoju silu na chválu Jehovu. (Príslovia 20:29; Kazateľ 12:1) Jedným zo spôsobov, ako mnohí mladí kresťania dávajú najavo, že milujú Jehovu celou svojou silou, je priekopnícka služba, čiže služba celým časom. Do tejto služby sa zapájajú aj mnohé matky, kým sú ich deti v škole. Rovnako i verní starší, ktorí sa nielenže starajú o blaho vlastnej rodiny, ale navyše vykonávajú pastierske návštevy, ukazujú, že milujú Jehovu celou svojou silou. (2. Korinťanom 12:15) Jehova posilňuje všetkých, ktorí v neho dúfajú, a preto môžu prejavovať svoju lásku k nemu tak, že všetku svoju silu používajú na jeho chválu. — Izaiáš 40:29; Hebrejom 6:11, 12.

Láska rastie iba vtedy, ak je správne pestovaná. Preto si nachádzajme čas na rozjímanie. Pamätajme na to, čo Jehova pre nás urobil a prečo mu patrí naša oddanosť. Ako nedokonalí potomkovia Adama si nikdy nemôžeme zaslúžiť to, „čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“. Môžeme však dávať najavo, že Jehovu milujeme celou svojou bytosťou. Kiež v tom ďalej vytrvávame! — 1. Korinťanom 2:9.

[Obrázok na strane 20]

Lásku k Bohu dávame najavo skutkami