Prehliadka pokladov Chestera Beattyho

„JE BOHATÁ na poklady mnohých stratených civilizácií... uchvacuje krásou miniatúr a obrazov.“ Takto stručne opísal Knižnicu Chestera Beattyho v írskom Dubline jej bývalý riaditeľ R. J. Hayes. Knižnica obsahuje rozsiahlu zbierku neoceniteľných starožitností, výnimočných umeleckých diel, vzácnych kníh a rukopisov takmer nevyčísliteľnej hodnoty. Ale kto bol Chester Beatty? A aké poklady sa nachádzajú v jeho zbierke?

Alfred Chester Beatty, ktorý sa narodil v roku 1875 v New Yorku, mal v žilách škótsku, írsku i anglickú krv. Ako 32-ročný mal už veľký majetok, ktorý nadobudol ako banský inžinier a poradca. Celý život využíval svoje značné prostriedky na zbieranie krásnych a hodnotných vecí. Keď Beatty v roku 1968 zomrel vo veku 92 rokov, zanechal celú svoju zbierku írskemu ľudu.

Čo obsahuje jeho zbierka?

Beattyho zbierka je veľmi rozsiahla a rôznorodá. Vždy sa z nej vystavuje asi iba jedno percento. Zozbieral unikátne a vzácne predmety z rôznych období a kultúr uplynulých tisícročí — zo stredovekej a renesančnej Európy, ako aj z početných ázijských a afrických krajín. Napríklad jeho zbierka mimoriadne pekne vypracovaných japonských drevorytov sa považuje za najkrajšiu na svete.

V úplnom kontraste k umeleckým dielam je fascinujúca zbierka viac ako sto babylonských a sumerských hlinených tabuliek so starovekým klinovým písmom. Ľudia, ktorí žili v Mezopotámii pred vyše 4000 rokmi, vyryli podrobnosti zo svojho života do vlhkých hlinených tabuliek a potom ich vypálili. Mnohé z týchto tabuliek sa zachovali dodnes a sú pre nás jasným dôkazom o starovekom pôvode písomníctva.

Vášnivý zberateľ kníh

Zdá sa, že Chestera Beattyho priťahovalo majstrovstvo, s akým boli vyrobené nádherné knihy. Podarilo sa mu zozbierať tisícky svetských a náboženských diel vrátane niekoľkých kusov bohato zdobeného Koránu. Podľa jedného pisateľa bol Beatty „očarený matematickými proporciami arabského písma... a pretože mal cit pre farby, nadchlo ho ozdobné písmo skrášlené zlatom, striebrom a ďalšími žiarivými nerastmi“.

Nefrit fascinoval Chestera Beattyho rovnako ako niektorých čínskych cisárov skorších storočí. Tí považovali kvalitný nefrit za najvzácnejší nerast, oveľa cennejší ako zlato. Títo vládcovia poverili zručných remeselníkov, aby z blokov nefritu vypracovali hladké tenké pláty. Nadaní umelci potom zaplnili tieto nefritové stránky jemným krasopisom a obrázkami vyrytými v zlate a vytvorili tak niektoré z najúžasnejších kníh, aké boli kedy vyrobené. Beattyho zbierka týchto kníh je vo svete vychýrená.

Nesmierne cenné biblické rukopisy

Pre milovníkov Biblie sa najväčšie poklady Chestera Beattyho nachádzajú v jeho rozsiahlej zbierke starovekých a stredovekých biblických rukopisov. V nádherne zdobených rukopisoch sa  odzrkadľuje trpezlivosť a majstrovstvo odpisovačov. Tlačené knihy sú dôkazom umenia a zručnosti raných knihárov a tlačiarov. Napríklad Biblia Latina bola vytlačená v Norimbergu v roku 1479 Antonom Kobergerom, ktorý žil približne v čase Johannesa Gutenberga a je opísaný ako „jeden z najvýznamnejších a najaktívnejších raných tlačiarov“.

Jedným z výnimočných exponátov Knižnice Chestera Beattyho je pergamenový rukopis zo štvrtého storočia od sýrskeho učenca Efréma. Ten často cituje z diela Diatessarón datovaného do druhého storočia. Jeho pisateľ Tatianos v ňom spojil štyri správy evanjelií o živote Ježiša Krista do jedného harmonického príbehu. Neskorší pisatelia sa zmieňujú o Diatessaróne, ale nezachovali sa žiadne odpisy tohto diela. Niektorí učenci 19. storočia dokonca spochybnili, že toto dielo vôbec niekedy existovalo. V roku 1956 však Beatty objavil Efrémov komentár k Tatianovmu Diatessarónu, čo bol objav, ktorý podporil dovtedy existujúce dôkazy o hodnovernosti a pravdivosti Biblie.

Vzácna zbierka papyrusových rukopisov

Beatty zozbieral aj veľké množstvo náboženských a svetských papyrusových rukopisov. Viac ako 50 kódexov sa datuje do obdobia pred štvrtým storočím n. l. Niektoré z nich sa našli v hromadách papyrusov — dá sa povedať, že medzi odpadovým papierom —, ktoré boli po stáročia ukryté v egyptskej púšti. Mnohé papyrusové dokumenty boli dosť poškodené, keď sa dostali na predaj. Predajcovia chodili s kartónovými škatuľami plnými papyrusových útržkov. „Ak mal niekto záujem o kúpu, jednoducho vopchal ruku do krabice a vybral si najväčší útržok, ktorý obsahoval najviac textu,“ hovorí Charles Horton, správca Západných zbierok v Knižnici Chestera Beattyho.

Beattyho „najúžasnejším objavom“ sú podľa Hortona vzácne biblické kódexy, ktoré „obsahujú aj niektoré najstaršie známe odpisy... Starého a Nového zákona“. Predajcovia, ktorí poznali hodnotu kódexov, ich zrejme roztrhli na menšie časti, aby ich mohli predať rôznym kupcom. Beattymu sa však podarilo kúpiť väčšinu nájdených rukopisov. Nakoľko významné sú tieto kódexy? Sir Frederic Kenyon opísal ich objav ako „najvýznamnejší“ od roku 1844, keď Tischendorf objavil Codex Sinaiticus (Sinajský rukopis).

Beattyho kódexy sa datujú do druhého až štvrtého storočia n. l. Medzi knihami Hebrejských Písiem v gréckej Septuaginte sú dva odpisy 1. Mojžišovej. Tie sú podľa Kenyona zvlášť cenné, „pretože táto kniha [1. Mojžišova] takmer úplne chýba vo Vatikánskom a Sinajskom rukopise“, pergamenových rukopisoch zo štvrtého storočia. Tri kódexy obsahujú knihy Kresťanských gréckych Písiem. V jednom je väčšina štyroch evanjelií a veľká časť knihy Skutky. V druhom kódexe s dodatočnými stranami, ktoré Beatty získal neskôr, je takmer úplný odpis listov apoštola Pavla vrátane listu Hebrejom. Tretí kódex obsahuje asi jednu tretinu knihy Zjavenie. Podľa Sira Kenyona tieto papyrusy „ako hmatateľný dôkaz posilnili už i tak dosť silný základ našej dôvery, že text Nového  zákona dnes máme v nezmenenej podobe“.

Biblické papyrusy Chestera Beattyho ukazujú, že kresťania začali používať kódex, čiže zväzok listov, namiesto nepraktického zvitku veľmi skoro, pravdepodobne pred koncom prvého storočia n. l. Z týchto papyrusov je zrejmé aj to, že pre nedostatok materiálu na písanie odpisovači často používali staré papyrusové listy. Napríklad jeden koptský rukopis časti Jánovho evanjelia je napísaný „podľa všetkého v cvičnom školskom zošite s gréckymi počtami“.

Tieto papyrusové dokumenty neuchvacujú svojou krásou, ale majú nevyčísliteľnú hodnotu. Sú viditeľným a hmatateľným prepojením so samotným začiatkom kresťanstva. „Tu priamo pred vašimi očami,“ hovorí Charles Horton, „môžete vidieť typ kníh, ktoré používali niektoré rané kresťanské komunity — knihy, ktoré si veľmi cenili.“ ​(Príslovia 2:4, 5) Ak raz budete mať príležitosť preskúmať niektoré z týchto pokladov Knižnice Chestera Beattyho, určite nebudete sklamaní.

[Obrázok na strane 31]

Japonský drevoryt od Kacušiku Hokusaia

[Obrázok na strane 31]

„Biblia Latina“ bola medzi prvými výtlačkami Biblie

[Obrázok na strane 31]

Efrémov komentár k Tatianovmu „Diatessarónu“ posilňuje hodnovernosť Biblie

[Obrázok na strane 31]

Chester Beatty P45, najstarší kódex na svete, ktorý v jednom zväzku obsahuje väčšinu štyroch evanjelií a veľkú časť knihy Skutky

[Prameň ilustrácie na strane 29]

Reprodukované s láskavým dovolením The Trustees of the Chester Beatty Library, Dublin

[Prameň ilustrácií na strane 31]

Všetky fotografie: reprodukované s láskavým dovolením The Trustees of the Chester Beatty Library, Dublin