Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Miesto konfliktu pravého uctievania a pohanstva

Miesto konfliktu pravého uctievania a pohanstva

Miesto konfliktu pravého uctievania a pohanstva

ROZVALINY starovekého Efezu na západnom pobreží Turecka boli vyše storočia miestom intenzívneho archeologického výskumu. Bolo tu zrekonštruovaných niekoľko budov a množstvo nálezov sa stalo predmetom vedeckého skúmania a interpretácií. To viedlo k tomu, že Efez je dnes jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií v Turecku.

Čo tieto výskumy odhalili o Efeze? Aký obraz nám dnes podávajú o tejto fascinujúcej starovekej metropole? Návšteva zrúcanín Efezu, ako aj návšteva Efezského múzea vo Viedni nám pomôže pochopiť konflikt, ktorý v Efeze vznikol medzi pravým uctievaním a pohanským náboženstvom. Najprv sa pozrime na históriu tohto mesta.

Žiadané miesto

Eurázia 11. storočia pred n. l. sa vyznačovala nepokojmi a neustálym pohybom obyvateľstva. V tom čase iónski Gréci začali osídľovať západné pobrežie Malej Ázie. Títo raní osadníci sa dostali do kontaktu s ľudom, ktorý bol známy uctievaním bohyne matky, ktorá sa neskôr stala známou ako Artemis Efezská.

V polovici 7. storočia pred n. l. prišli od Čierneho mora na severe kočovní Kimerovia a plienili celú Malú Áziu. Neskôr, okolo roku 550 pred n. l., prichádza na scénu lýdsky kráľ Kroisos, mocný vládca preslávený svojím obrovským bohatstvom. Potom v čase expanzie Perzskej ríše si iónske mestá vrátane Efezu podmanil kráľ Cýrus.

V roku 334 pred n. l. rozpútal svoju dobyvačnú kampaň proti Perzii Alexander Macedónsky a stal sa novým vládcom Efezu. Keď Alexander v roku 323 pred n. l. nečakane zomrel, Efez sa ocitol vo víre bojov medzi Alexandrovými generálmi. V roku 133 pred n. l. Attalos III., bezdetný kráľ Pergamonu, prenechal Efez Rimanom, a tak sa toto mesto stalo súčasťou rímskej provincie Ázia.

Konflikt pravého uctievania a pohanstva

V prvom storočí n. l., keď sem v záverečnej fáze svojej druhej misionárskej cesty prišiel apoštol Pavol, malo mesto približne 300 000 obyvateľov. (Skutky 18:19–21) Na svojej tretej misionárskej ceste Pavol opäť navštívil Efez a smelo hovoril v synagóge o Božom Kráľovstve. No po troch mesiacoch odpor Židov natoľko zosilnel, že sa Pavol rozhodol prednášať v posluchárni Tyranovej školy. (Skutky 19:1, 8, 9) Vo svojej zvestovateľskej činnosti, ku ktorej patrili aj neobyčajne mocné skutky, ako bolo zázračné uzdravovanie a vyháňanie démonov, pokračoval dva roky. (Skutky 19:10–17) Nie div, že veľa ľudí sa stalo veriacimi! Áno, Jehovovo slovo mocne rástlo, takže aj mnohí, ktorí sa predtým zaoberali magickým umením, bez váhania spálili svoje vzácne knihy. — Skutky 19:19, 20.

Pavlovo úspešné zvestovanie, ktoré mnohých podnietilo, aby sa vzdali uctievania bohyne Artemidy, však vzbudzovalo hnev u tých, ktorí toto pohanské uctievanie podporovali. Zhotovovanie strieborných Artemidiných chrámov bolo výnosným obchodom. Keď istý muž menom Demetrius videl, že ich obchod je ohrozený, podnietil striebrotepcov k vzbure. — Skutky 19:23–32.

Toto pobúrenie vyvrcholilo tým, že zástup asi dve hodiny hystericky kričal: „Veľká je Artemis Efezanov!“ ​(Skutky 19:34) Keď sa rozruch upokojil, Pavol ešte raz povzbudil spolukresťanov a odišiel. (Skutky 20:1) Jeho odchod do Macedónie však nezastavil úpadok Artemidinho kultu, ktorý bol odsúdený na zánik.

Artemidin chrám sa otriasa v základoch

Artemidin kult bol v Efeze hlboko zakorenený. Pred obdobím kráľa Kroisa bola v tejto oblasti ústrednou postavou náboženského života bohyňa Kybelé, uctievaná ako bohyňa matka. Kroisos dúfal, že keď vymyslí genealogickú spojitosť medzi Kybelé a helénskym panteónom bohov, ustanoví tým božstvo, ktoré bude prijateľné tak pre Grékov, ako aj pre Negrékov. S jeho podporou sa v polovici 6. storočia pred n. l. začali práce na chráme Kybelinej nástupkyne Artemidy.

Artemidin chrám bol míľnikom v gréckej architektúre. Nikdy predtým neboli také obrovské bloky mramoru použité pri výstavbe budovy tohto druhu a rozmerov. V roku 356 pred n. l. bol chrám vypálený. Rovnako vznešený obnovený chrám poskytoval veľa pracovných príležitostí a priťahoval množstvo pútnikov. Tento obnovený chrám bol postavený na plošine širokej 73 metrov a dlhej 127 metrov a sám mal šírku približne 50 metrov a dĺžku 105 metrov. Je považovaný za jeden zo siedmich divov sveta. No nie každý sa z neho tešil. Efezský filozof Herakleitos pripodobnil tmavý prístup k oltáru k temnote zla a chrámovú morálku považoval za horšiu ako správanie divých zvierat. Väčšine obyvateľov sa však Artemidina svätyňa v Efeze javila, akoby tu mala zostať navždy. Čas ukázal niečo iné. Kniha Ephesos—Der neue Führer (Efez — nový vodca) uvádza: „Do druhého storočia uctievanie Artemidy i ďalších uznávaných božstiev panteónu výrazne upadlo.“

V treťom storočí n. l. Efezom otriaslo silné zemetrasenie. Okrem toho pôsobivé bohatstvo Artemidinho chrámu vyplienili Góti obývajúci oblasť Čierneho mora, ktorí potom chrám spálili. V knihe Ephesos—Der neue Führer sa píše: „Ako by mohla byť Artemis ďalej považovaná za ochrankyňu mesta, keď bola porazená a nedokázala uchrániť ani vlastný príbytok?“ — Žalm 135:15–18.

Napokon koncom 4. storočia n. l. cisár Teodosius I. vyhlásil za štátne náboženstvo „kresťanstvo“. Zakrátko sa kedysi významný Artemidin chrám stal zaujímavým len svojimi kameňmi, z ktorých sa stavali iné stavby. Uctievanie Artemidy upadlo do zabudnutia. Istý nemenovaný návštevník sa zmienil o jednom epigrame, ktorý oslavuje tento chrám ako jeden z divov starovekého sveta, a okomentoval toto miesto slovami: „Teraz je to najpustejšie z pustých miest.“

Od Artemidy k „Matke Božej“

Pavol upozorňoval starších mužov z efezského zboru, že po jeho odchode sa objavia „utláčajúci vlci“ a že spomedzi nich samých povstanú muži, ktorí budú „hovoriť prevrátené veci“. (Skutky 20:17, 29, 30) A presne to sa aj stalo. Historické udalosti odhaľujú, že falošné náboženstvo sa v Efeze presadilo v podobe odpadlíckeho kresťanstva.

V roku 431 n. l. sa Efez stal miestom Tretieho ekumenického koncilu, ktorý sa zaoberal otázkou Kristovej prirodzenosti. Kniha Ephesos—Der neue Führer uvádza: „Víťazstvo Alexandrijcov, ktorí zastávali názor, že Kristus bol len jednej prirodzenosti, a to božskej... bolo dovŕšené.“ To malo ďalekosiahle následky. „Rozhodnutie vynesené v Efeze, prostredníctvom ktorého bola Mária vyzdvihnutá z postavenia rodičky Krista do postavenia Bohorodičky, nielenže sa stalo základom kultu Márie, ale spôsobilo aj prvú veľkú schizmu v cirkvi... Spory pretrvávajú dodnes.“

Tak bolo uctievanie Kybelé a Artemidy nahradené uctievaním Márie „Bohorodičky“, čiže „Matky Božej“. Ako uvádza táto kniha, „kult Márie v Efeze... dodnes zostáva živou tradíciou, ktorú nemožno vysvetliť bez spojitosti s kultom Artemidy“.

Zabudnutá história

Po páde Artemidinho uctievania prišiel aj pád Efezu. Život v tomto meste sťažovali zemetrasenia, malária a postupné zanášanie prístavu naplaveninami.

V 7. storočí n. l. začal svoju rozsiahlu expanziu islam. Toto náboženstvo sa neobmedzilo len na to, aby svojou ideológiou zjednotilo arabské kmene. V 7. a 8. storočí n. l. Arabi na lodiach podnikali útoky na Efez a plienili ho. Osud Efezu bol spečatený, keď bol prístav úplne pochovaný pod naplaveninami, a mesto sa stalo hromadou rozvalín. Z kedysi pôsobivej metropoly zostala len malá osada Ajasoluk (teraz Selčuk).

Prechádzka ruinami Efezu

Ak chcete pocítiť príchuť zašlej slávy Efezu, možno sa rozhodnete navštíviť jeho zrúcaniny. Ak začnete svoju prehliadku od horného vchodu, hneď sa vám naskytne úchvatný výhľad na Triedu Kurétov, v dolnej časti ktorej sa nachádza Celsova knižnica. Na pravej strane tejto ulice upúta vašu pozornosť odeón — malé divadlo postavené v druhom storočí n. l. Malo kapacitu asi 1500 miest na sedenie a pravdepodobne sa nepoužívalo len na zasadanie mestskej rady, ale aj ako miesto zábavy pre verejnosť. Triedu Kurétov po oboch stranách lemujú stavby ako štátna agora, kde sa prerokúvali štátne záležitosti, Hadriánov chrám, niekoľko verejných fontán a terasových domov, v ktorých bývali poprední Efezania.

Celsova knižnica, ktorá bola postavená v druhom storočí n. l., na vás iste zapôsobí svojou krásou. Vo veľkej čitárni bolo vo výklenkoch uložené množstvo zvitkov. Štyri sochy na majestátnom priečelí zobrazovali typické vlastnosti, ktoré sa očakávali od najvyšších rímskych štátnych úradníkov, ku ktorým patril aj Celsus: Sofia (múdrosť), Arete (cnosť), Ennoia (oddanosť) a Episteme (poznanie alebo porozumenie). Originály týchto sôch sú vystavené v Efezskom múzeu vo Viedni. Na susednom nádvorí uvidíte monumentálnu bránu, cez ktorú sa dostanete na trhovisko nazvané Tetragonova agora. Na tomto rozľahlom námestí obkolesenom krytými promenádami sa ľudia venovali svojim každodenným obchodným činnostiam.

Keď pokračujete v prehliadke ďalej, prídete na Mramorovú cestu, ktorá vedie k veľkému divadlu. Po poslednom rozšírení, ktoré bolo uskutočnené v čase Rímskej ríše, malo divadlo kapacitu okolo 25 000 miest na sedenie. Jeho priečelie bolo nápadne zdobené stĺpmi, reliéfmi a sochami. Môžete si živo predstaviť obrovský rozruch, ktorý tu medzi zhromaždenými davmi vyvolal striebrotepec Demetrius.

Aj ulica, ktorá vedie z tohto veľkého divadla k mestskému prístavu, je pôsobivá. Je dlhá asi 500 metrov a zhruba 11 metrov široká, po oboch stranách zdobená stĺporadím. Na tejto ulici boli postavené aj dve gymnáziá — divadelné a prístavné —, kde sa mladí muži venovali telesnému cvičeniu. Impozantná prístavná brána na konci ulice bola bránou do sveta — a tu sa naša prehliadka niekoľkých z najveľkolepejších zrúcanín na svete chýli ku koncu. V Efezskom múzeu vo Viedni je drevený model celej tejto historickej metropoly, ako aj množstvo pamiatok.

Prehliadka tohto múzea a pohľad na sochu Artemidy Efezskej vedie človeka k premýšľaniu o vytrvalosti prvých kresťanov v Efeze. Títo kresťania museli žiť v meste, ktoré bolo presiaknuté špiritizmom a ktorého obyvatelia boli zaslepení náboženskými predsudkami. Pri zvestovaní posolstva o Kráľovstve sa tu kresťania stretávali s prudkým odporom Artemidiných ctiteľov. (Skutky 19:19; Efezanom 6:12; Zjavenie 2:1–3) No aj v takom nepriateľskom prostredí pravé uctievanie zapustilo korene. A toto uctievanie pravého Boha zvíťazí aj v našich dňoch, keď falošné náboženstvo navždy zmizne zo scény rovnako, ako sa to stalo s uctievaním Artemidy. — Zjavenie 18:4–8.

[Mapa/obrázok na strane 26]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

MACEDÓNIA

Čierne more

MALÁ ÁZIA

Efez

Stredozemné more

EGYPT

[Obrázok na strane 27]

Pozostatky Artemidinho chrámu

[Obrázky na stranách 28, 29]

1. Celsova knižnica

2. Detailný pohľad na Arete

3. Mramorová cesta vedúca k veľkému divadlu