Otázky čitateľov

Naznačuje Štefanovo zvolanie v Skutkoch 7:59, že by sme mali svoje modlitby adresovať Ježišovi?

V Skutkoch 7:59 sa píše: „Kameňovali Štefana, kým on úpenlivo prosil a povedal: ‚Pán Ježiš, prijmi môjho ducha.‘“ Tieto slová niektorých ľudí mätú, pretože Biblia uvádza, že Jehova je ‚ten, ktorý vypočúva modlitbu‘. (Žalm 65:2) Naozaj sa Štefan modlil k Ježišovi? Naznačujú jeho slová, že Ježiš a Jehova sú tou istou osobou?

Preklad Štefana Porúbčana uvádza, že Štefan týmito slovami „vzýval (Boha)“. Nenaznačuje to, že Ježiš je všemohúci Boh? Publikácia Barnes’ Notes on the New Testament (Barnesove poznámky k Novému zákonu) čestne pripúšťa: „Slovo Boh nie je v pôvodnom texte a nemalo by byť ani v preklade. Nie je v žiadnom zo starovekých [rukopisov] ani prekladov.“ Ako sa slovo „Boh“ dostalo do tohto verša? Učenec Abiel Abbot Livermore to nazval „prípadom sektárskej zaujatosti prekladateľov“. Vo väčšine moderných prekladov preto túto doplnenú zmienku o Bohu nenájdeme.

Napriek tomu mnohé preklady uvádzajú, že Štefan sa „modlil“ k Ježišovi. A aj v Preklade nového sveta so študijnými poznámkami sa pod čiarou píše, že výraz „úpenlivo prosil“ môže znamenať aj „žiadal; modlil sa“. Preto mnohí prichádzajú k podobnému záveru ako biblický komentátor Matthew Henry, ktorý sa vyjadril: „Štefan sa tu modlí ku Kristovi a rovnako by sme sa mali modliť k nemu aj my.“ Tento záver však nie je správny. Prečo?

Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words vysvetľuje, že v tomto kontexte pôvodné grécke slovo epikaleó znamená „dovolávať sa, žiadať... úpenlivo prosiť niekoho, kto má autoritu“. Pavol použil rovnaké slovo, keď vyhlásil: „Odvolávam sa na cézara!“ ​(Skutky 25:11) Roháčkov preklad preto vhodne uvádza, že Štefan „volal na“ Ježiša.

Čo Štefana podnietilo k tomu, aby sa obrátil na Ježiša? Podľa Skutkov 7:55, 56 Štefan, „plný svätého ducha, sa zahľadel do neba a videl Božiu slávu a Ježiša, ako stojí po Božej pravici“. Za bežných okolností by Štefan adresoval svoju žiadosť Jehovovi v mene Ježiša. No keď vo videní videl vzkrieseného Ježiša, zjavne ho to podnietilo, aby sa obrátil priamo na neho so slovami: „Pán Ježiš, prijmi môjho ducha.“ Štefan vedel, že Ježiš dostal právomoc kriesiť mŕtvych. (Ján 5:27–29) Preto ho požiadal, aby uchoval jeho ducha, čiže životnú silu, až do dňa, keď ho vzkriesi k nesmrteľnému životu v nebesiach.

Je tento Štefanov krátky výrok precedensom, ktorý ukazuje, že sa máme modliť k Ježišovi? Určite nie. Po prvé Štefan jasne chápal rozdiel medzi Ježišom a Jehovom, pretože správa hovorí, že videl Ježiša, ako „stojí po Božej pravici“. Po druhé Štefanove okolnosti boli výnimočné. Jediný iný prípad podobného výroku adresovaného priamo Ježišovi sú slová apoštola Jána, ktorý tiež oslovil Ježiša, keď ho videl vo videní. — Zjavenie 22:16, 20.

Hoci kresťania dnes správne adresujú všetky svoje modlitby Jehovovi Bohu, prejavujú neotrasiteľnú vieru v to, že Ježiš je „vzkriesenie a život“. (Ján 11:25) Viera, že Ježiš má moc vzkriesiť svojich nasledovníkov z mŕtvych, môže aj nám, tak ako Štefanovi, v čase skúšok pomáhať a dodávať silu.