Prináša pravda ovocie u tých, ktorých učíš?

KEĎ mladý Eric oznámil, že už nechce byť Jehovovým svedkom, jeho rodičia boli zdrvení. Nečakali to, a tak ich to prekvapilo. Ako chlapec sa Eric zapájal do rodinného biblického štúdia, navštevoval kresťanské zhromaždenia a chodieval do zvestovateľskej služby so zborom. Až teraz, keď odišiel, si jeho rodičia uvedomili, že síce bol v pravde, ale pravda nebola v ňom. Bol to pre nich šok i sklamanie.

Iní zažili podobné pocity, keď niekto, s kým študovali Bibliu, nečakane oznámil, že už nechce študovať. V takých situáciách si mnohí kladú otázku: ‚Ako to, že som si nevšimol žiadne varovné signály?‘ Je možné ešte skôr, ako sa také niečo stane, zistiť, či pravda prináša u tých, ktorých učíme, ovocie? Ako si môžeme byť istí, že v nás i v tých, ktorých učíme, pravda naozaj pôsobí? Kľúč k odpovedi na tieto otázky poskytol Ježiš v známom podobenstve o rozsievačovi.

Pravda musí pôsobiť na srdce

„Semeno je Božie slovo,“ povedal Ježiš. „Čo sa týka toho na znamenitej pôde, to sú tí, ktorí počuli slovo znamenitým a dobrým srdcom, uchovávajú ho a vytrvalo prinášajú úrodu.“ ​(Lukáš 8:11, 15) Teda ak má pravda o Kráľovstve priniesť u ľudí, s ktorými študujeme, nejaké ovocie, musí sa najprv v ich obraznom srdci zakoreniť. Ježiš nás uisťuje, že tak ako dobré semeno začne na znamenitej pôde klíčiť a prinášať ovocie, aj božská pravda začne v dobrom srdci okamžite pôsobiť a prinášať ovocie. Čo by sme si mali všímať?

Mali by sme si všímať vlastnosti srdca, nielen vonkajší prejav. Keď niekto len rutinne uctieva Boha, nie je z toho vždy zjavné, čo sa deje v jeho srdci. (Jeremiáš 17:9, 10; Matúš 15:7–9) Je potrebné hlbšie skúmanie. Mali by sme si všímať, či uňho jasne vidieť zmenu v túžbach, pohnútkach a poradí hodnôt. Ten, koho učíme, by si mal rozvíjať novú osobnosť, ktorá zodpovedá Božej vôli. (Efezanom 4:20–24) Na znázornenie: Keď Tesaloničania počuli dobré posolstvo, Pavol povedal, že ho ochotne prijali ako Božie slovo. Ale až ich vytrvalosť, vernosť a láska Pavla presvedčili o tom, že pravda v nich „aj pôsobí“. — 1. Tesaloničanom 2:13, 14; 3:6.

Samozrejme, ako ukazuje Ericov prípad, skôr či neskôr sa na správaní človeka ukáže, čo je v jeho srdci. (Marek 7:21, 22; Jakub 1:14, 15) Žiaľ, keď sa niektoré zlé črty naplno prejavia, môže byť už príliš neskoro. Preto je dôležité postrehnúť určité slabosti ešte skôr, ako sa stanú príčinou duchovného stroskotania. Potrebujeme zistiť, čo je v obraznom srdci toho, koho učíme. Ako sa to dá?

Uč sa od Ježiša

Ježiš, samozrejme, vedel čítať v srdci ľudí. (Matúš 12:25) To nikto z nás nedokáže. No ukázal nám, ako aj my môžeme rozpoznať niečie túžby, pohnútky či poradie hodnôt. Tak ako skúsený lekár používa rôzne diagnostické metódy, aby zistil, čo sa deje s pacientovým  doslovným srdcom, Ježiš používal Božie Slovo, aby odhalil „myšlienky a úmysly srdca“, ktoré boli pri zbežnom pohľade skryté. — Príslovia 20:5; Hebrejom 4:12.

Napríklad pri jednej príležitosti Ježiš pomohol Petrovi, aby si uvedomil svoju slabú stránku, ktorá sa neskôr pre neho stala kameňom úrazu. Ježiš vedel, že Peter ho miluje. Dokonca mu zveril ‚kľúče kráľovstva‘. (Matúš 16:13–19) No vedel tiež, že Satan sa zameriava na apoštolov a že v dňoch, ktoré sú pred nimi, bude na nich vyvíjať silný tlak, aby sa dopustili kompromisu. Ježiš zjavne rozpoznal, že niektorí z jeho učeníkov majú určité slabosti, ktoré by mohli ohroziť ich vieru. A tak sa nezdráhal ukázať im, na čom musia pracovať. Zamyslime sa nad tým, ako im to predložil.

V Matúšovi 16:21 čítame: „Odvtedy začal Ježiš ukazovať svojim učeníkom, že musí... mnoho vytrpieť... a byť zabitý.“ ​(Roháčkov preklad) Všimni si, že Ježiš učeníkom nielen hovoril, ale im aj ukazoval, čo sa mu stane. Je veľmi pravdepodobné, že použil také biblické verše, ako je Žalm 22:14–18 a Izaiáš 53:10–12, podľa ktorých mal Mesiáš trpieť a zomrieť. Nech to bolo akokoľvek, tým, že im Ježiš čítal alebo citoval priamo z Písiem, umožnil, aby vyšlo najavo, čo je v ich srdci. Ako učeníci zareagovali, keď sa dozvedeli o blížiacom sa prenasledovaní?

Je prekvapujúce, že hoci sa Peter javil ako odvážny a horlivý, jeho prenáhlená reakcia odhalila vážny nedostatok v jeho uvažovaní. „Buď k sebe láskavý, Pane,“ povedal, „to sa ti vôbec nestane.“ Petrov spôsob uvažovania bol zjavne chybný, lebo ako to vyjadril Ježiš, nemyslel „Božím myslením, ale ľudským“. To bol závažný nedostatok, ktorý mohol mať vážne následky. Čo Ježiš urobil? Po pokarhaní Petra všetkým učeníkom povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ Potom využil myšlienky, ktoré nachádzame v Žalme 49:8 a 62:12, a láskavo im pripomenul, že ich večná budúcnosť nezávisí od ľudí, ktorí nemôžu zabezpečiť záchranu, ale od Boha. — Matúš 16:22–28.

Hoci Peter neskôr nakrátko podľahol strachu a tri razy Ježiša zaprel, tento a aj iné rozhovory s Ježišom mu nepochybne pomohli, aby sa rýchlo duchovne spamätal. (Ján 21:15–19) Už 50 dní po svojom zlyhaní sa Peter odvážne postavil pred zástupy v Jeruzaleme a svedčil o Ježišovom vzkriesení. V nasledujúcich týždňoch, mesiacoch a rokoch odvážne znášal opakované zatknutia, bitie i väznenie, čím dal vynikajúci príklad odvahy a rýdzosti. — Skutky 2:14–36; 4:18–21; 5:29–32, 40–42; 12:3–5.

Čo sa z toho učíme? Všimol si si, ako Ježiš odhalil, čo je v Petrovom srdci? Najprv si zvolil vhodné biblické texty, aby upriamil Petrovu pozornosť na konkrétny problém. Potom dal Petrovi možnosť spontánne zareagovať. Napokon mu dal biblickú radu, aby mu pomohol urobiť úpravy vo svojom uvažovaní a postojoch. Možno máš pocit, že takýto spôsob vyučovania je nad tvoje schopnosti. No zamyslime sa nad dvoma skúsenosťami,  ktoré sú príkladom toho, ako môže príprava a spoliehanie sa na Jehovu každému z nás pomôcť napodobňovať Ježišov príklad.

Snažili sa zistiť, čo je v srdci

Keď sa jeden kresťan dozvedel, že jeho dvaja synovia, ktorí boli v prvom a druhom ročníku základnej školy, bez dovolenia vzali z učiteľovho stola cukríky, sadol si s nimi a snažil sa ich priviesť k uvažovaniu. Neprehliadol ich skutok ako nevinnú detskú nezbednosť. Hovorí: „Snažil som sa zistiť, čo je v ich srdci, teda čo ich podnietilo urobiť také niečo.“

Tento otec podnietil chlapcov, aby si spomenuli, čo sa stalo Achanovi, ako to opisuje 7. kapitola Jozuu. Chlapci ihneď pochopili súvislosť a uznali, že to, čo urobili, bolo zlé. Ich samých už trápilo svedomie. A tak im otec dal prečítať text z Efezanom 4:28, kde sa píše: „Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech tvrdo pracuje... aby mal čo rozdávať tým, čo sú v núdzi.“ Táto biblická rada sa im ešte hlbšie vštepila do srdca tým, že museli kúpiť cukríky a odniesť ich učiteľovi ako náhradu.

Otec hovorí: „Snažili sme sa hneď vykoreniť zo srdca našich detí akékoľvek zlé pohnútky, ktoré sme si všimli, a nahradiť ich dobrými a čistými pohnútkami tak, že sme ich viedli k uvažovaniu.“ Vďaka tomu, že títo rodičia pri výchove detí napodobňovali Ježiša, časom dosiahli dobré výsledky. Obaja ich synovia boli neskôr pozvaní pracovať v brooklynskom Bételi, kde jeden z nich slúži už 25 rokov.

Pozrime sa tiež, ako istá kresťanka dokázala pomôcť žene, s ktorou študovala Bibliu. Táto žena už chodievala na zhromaždenia, zapájala sa do zvestovateľskej služby a dokonca vyjadrila túžbu dať sa pokrstiť. No zdalo sa, že sa priveľmi spolieha na seba, a nie na Jehovu. „Ako slobodná žena bola nezávislejšia, než si sama uvedomovala,“ spomína si svedkyňa. „Bála som sa, že to napokon fyzicky či duchovne nezvládne.“

A tak sa svedkyňa ujala iniciatívy a porozprávala sa s ňou o texte z Matúša 6:33. Povzbudila ju, aby upravila svoje poradie hodnôt, dala Kráľovstvo na prvé miesto a dôverovala Jehovovi, že bude riadiť veci tým najlepším spôsobom. Otvorene sa jej opýtala: „Tým, že žiješ sama, nie je pre teba niekedy ťažké spoliehať sa na druhých vrátane Jehovu?“ Žena priznala, že sa takmer úplne prestala modliť. Zvestovateľka ju potom povzbudila, aby uplatnila radu zo Žalmu 55:22 a uvrhla svoje bremeno na Jehovu, lebo ‚sa o nás stará‘, ako nás uisťuje 1. Petra 5:7. Tieto slová zapôsobili na jej srdce. Svedkyňa hovorí: „Bola to jedna z mála situácií, keď som ju videla plakať.“

Nech pravda pôsobí aj na teba

Keď vidíme, ako tí, ktorých učíme, reagujú na biblickú pravdu, prináša nám to veľkú radosť. Ale aby naše úsilie pomôcť druhým mohlo byť úspešné, musíme im sami dávať dobrý príklad. (Júda 22, 23) Všetci musíme ‚stále pracovať na svojej záchrane s bázňou a chvením‘. (Filipanom 2:12) K tomu patrí pravidelne nechávať biblické svetlo svietiť na naše srdce, aby odhaľovalo naše postoje, túžby  či sklony, v ktorých by sme mali urobiť úpravy. — 2. Petra 1:19.

Napríklad nezoslabla v poslednom čase tvoja horlivosť v kresťanských činnostiach? Ak áno, prečo je to tak? Jedným z dôvodov môže byť, že sa príliš spoliehaš na seba. Ako môžeš zistiť, či to nie je tvoj problém? Prečítaj si Haggea 1:2–11 a poctivo popremýšľaj o tom, ako Jehova viedol k uvažovaniu Židov, ktorí sa vrátili z vyhnanstva. Potom sa sám seba opýtaj: ‚Nesústreďujem sa príliš na svoje finančné zabezpečenie a hmotné veci, ktoré prinášajú pohodlie? Naozaj dôverujem Jehovovi, že sa postará o moju rodinu, ak dám duchovné veci na prvé miesto? Alebo mám pocit, že sa najprv musím postarať o seba?‘ Ak je potrebné, aby si urobil vo svojom zmýšľaní či v postojoch úpravy, neváhaj. Biblické rady, ako napríklad tie, ktoré nachádzame v Matúšovi 6:25–33, Lukášovi 12:13–21 a 1. Timotejovi 6:6–12, sú základom na získanie vyrovnaného pohľadu na naše hmotné potreby i na veci, ktoré vlastníme. Takýto vyrovnaný pohľad umožňuje získať Jehovovo trvalé požehnanie. — Malachiáš 3:10.

Úprimné sebaskúmanie môže človeka podnietiť k zamysleniu. Uznať svoje slabosti môže byť z citovej stránky veľmi ťažké. No keď sa budeme láskyplne ujímať iniciatívy, aby sme pomohli svojmu dieťaťu, človeku, s ktorým študujeme Bibliu, i sebe samému — nech ide o akúkoľvek osobnú či citlivú vec —, môže to byť prvý krok k záchrane ich i nášho života. — Galaťanom 6:1.

Čo však, ak máš pocit, že tvoje úsilie neprináša výsledky? Nevzdávaj sa hneď. Dosiahnuť zmenu nedokonalého srdca môže byť citlivá vec a môže to byť časovo náročné i citovo vyčerpávajúce. No môže to byť aj odmeňujúce.

Eric, ktorého sme spomínali v úvode, sa napokon spamätal a začal znovu ‚chodiť v pravde‘. (2. Jána 4) „Až keď som si uvedomil, čo som stratil, obrátil som sa späť k Jehovovi,“ hovorí. Vďaka pomoci rodičov Eric teraz verne slúži Bohu. Hoci ho predtým hnevalo, keď sa ho rodičia opakovane snažili podnietiť, aby preskúmal svoje srdce, dnes si vysoko cení, čo preňho urobili. „Moji rodičia sú úžasní,“ hovorí. „Nikdy ma neprestali milovať.“

Keď nechávame svietiť svetlo Božieho Slova na srdce tých, ktorých učíme, je to z našej strany prejav milujúcej láskavosti. (Žalm 141:5) Stále skúmaj srdce svojich detí i tých, s ktorými študuješ Bibliu, aby si zistil, či si obliekajú novú osobnosť. Ďalej sa snaž, aby pravda pôsobila na teba i na druhých, a to tým, že budeš ‚správne zaobchádzať so slovom pravdy‘. — 2. Timotejovi 2:15.

[Obrázok na strane 29]

Ježišove slová odhalili Petrovu slabosť

[Obrázok na strane 31]

Používaj Bibliu, aby si zistil, čo je v srdci tých, ktorých učíš