Si verný vo všetkom?
Si verný vo všetkom?
„Kto je verný v najmenšom, je verný i v mnohom.“ — LUKÁŠ 16:10.
1. Čo je jedným z prejavov toho, že Jehova je verný?
POZOROVAL si niekedy, čo sa deje v priebehu dňa s tieňom, ktorý vrhá na zem strom? Tieň neustále mení veľkosť i smer! Ľudské snahy a sľuby sú často rovnako nestále ako tieň. Naproti tomu Jehova Boh sa plynutím času nemení. Keď ho učeník Jakub označil za „Otca nebeských svetiel“, povedal tiež: „U neho niet zmeny z otáčania sa tieňa.“ (Jakub 1:17) Jehova je stály a spoľahlivý, a to aj v najmenších detailoch. Jehova je „Boh vernosti“. — 5. Mojžišova 32:4.
2. a) Prečo by sme sa mali preskúmať, či sme verní? b) O akých otázkach týkajúcich sa vernosti budeme uvažovať?
2 Ako sa Boh pozerá na spoľahlivosť svojich služobníkov? Rovnako ako sa na ňu pozeral Dávid, ktorý povedal: „Moje oči sú obrátené k verným zeme, aby bývali u mňa. Kto chodí bezchybne, ten mi bude slúžiť.“ (Žalm 101:6) Áno, Jehova sa teší z vernosti svojich služobníkov. Apoštol Pavol mal dobrý dôvod napísať: „U správcov sa vyhľadáva, aby bol človek nájdený verný.“ (1. Korinťanom 4:2) Čo všetko patrí k vernosti? V akých oblastiach života by sme mali prejavovať vernosť? Aké požehnania vyplývajú z toho, keď človek „chodí bezchybne“?
Čo znamená byť verný
3. Čo je meradlom našej vernosti?
3 „Mojžiš bol... verný ako slúžiaci,“ píše sa v Hebrejom 3:5. Prečo sa o prorokovi Mojžišovi hovorí, že bol verný? Pokiaľ išlo o konštrukciu a stavbu svätostánku, „Mojžiš urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Jehova. Urobil to práve tak.“ (2. Mojžišova 40:16) Ako ctitelia Jehovu prejavujeme vernosť tým, že mu poslušne slúžime. K tomu rozhodne patrí aj to, že mu zostávame verní v náročných skúškach. Úspešné zvládnutie veľkých skúšok však nie je jediným meradlom našej vernosti. „Kto je verný v najmenšom, je verný i v mnohom,“ povedal Ježiš, „a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý i v mnohom.“ (Lukáš 16:10) Musíme zostať verní aj v zdanlivo malých veciach.
4, 5. Čo ukazuje naša vernosť v „najmenšom“?
4 Každodenná poslušnosť „v najmenšom“ je dôležitá z dvoch dôvodov. Po prvé, ukazuje, aký je náš postoj k Jehovovej zvrchovanosti. Zamysli sa nad skúškou vernosti, ktorá bola predložená prvému ľudskému páru, Adamovi a Eve. Nebola to požiadavka, ktorú by bolo ťažké splniť. Prví ľudia mohli jesť všetku potravu v záhrade Eden; iba ovocie z jedného stromu — „zo stromu poznania dobrého a zlého“ — nesmeli jesť. (1. Mojžišova 2:16, 17) Keby verne poslúchli tento jednoduchý príkaz, dali by tým najavo, že podporujú Jehovovu vládu. Keď sa riadime podľa Jehovových pokynov v našom každodennom živote, dávame tým najavo, že stojíme na strane Jehovovej zvrchovanosti.
5 Po druhé, naše správanie „v najmenšom“ má vplyv na to, ako budeme reagovať „i v mnohom“, teda keď sa v živote stretneme so závažnejšími otázkami. Z tohto pohľadu pouvažujme o tom, do akej situácie sa dostali Daniel a jeho traja verní hebrejskí priatelia — Chananjah, Mišael a Azariah. Títo štyria Hebreji boli v roku 617 pred n. l. odvedení do vyhnanstva v Babylone. Boli ešte mladí, zrejme vo veku dospievania, keď sa ocitli na kráľovskom dvore kráľa Nabuchodonozora. Ten im „stanovil denný prídel z kráľových lahôdok a z vína, ktoré pije, aby ich po tri roky živili a nakoniec aby sa postavili pred kráľa“. — Daniel 1:3–5.
6. Pred akou skúškou stáli Daniel a jeho traja hebrejskí priatelia na kráľovskom dvore v Babylone?
6 Jedlo babylonského kráľa však pre týchto štyroch Hebrejov predstavovalo problém. Ku kráľovým lahôdkam pravdepodobne patrili jedlá, ktoré boli v mojžišovskom Zákone zakázané. (5. Mojžišova 14:3–20) Zabité zvieratá nemuseli byť náležite vykrvácané a jesť z takého mäsa by bolo porušením Božieho Zákona. (5. Mojžišova 12:23–25) Okrem toho jedlo mohlo byť obetované modlám, ako to bolo medzi babylonskými ctiteľmi falošných bohov zvykom, predtým ako išli jesť jedlo spoločenstva.
7. Čo ukázali Daniel a jeho traja priatelia svojou poslušnosťou?
7 Ľudia na kráľovskom dvore v Babylone si určite nekládli nejaké veľké obmedzenia v tom, čo zjesť. No Daniel a jeho priatelia sa v srdci rozhodli, že sa neznečistia jedlom, ktoré bolo v Božom Zákone pre Izrael zakázané. Bola to vec, ktorá sa týkala ich vernosti Bohu. Preto požiadali, aby im dávali len zeleninu a vodu, a ich žiadosti bolo vyhovené. (Daniel 1:9–14) Niektorým ľuďom dnes sa môže zdať nepodstatné, čo urobili títo štyria mladí muži. Ale títo Hebreji svojou poslušnosťou Bohu ukázali, na ktorej strane stoja v otázke Jehovovej zvrchovanosti.
8. a) Pred akú rozhodujúcu skúšku vernosti boli postavení traja Hebreji? b) Aký bol výsledok tejto skúšky a na čo to poukazuje?
8 Vernosť v tom, čo by sa dnes mohlo zdať menej dôležité, pripravila troch Danielových priateľov na väčšiu skúšku. Prečítaj si tretiu kapitolu biblickej knihy Daniel, kde sa píše o troch Hebrejoch, ktorým hrozil trest smrti za to, že odmietli uctievať zlatú sochu kráľa Nabuchodonozora. Keď boli privedení pred kráľa, rozhodne a s dôverou vyhlásili: „Ak to má byť, náš Boh, ktorému slúžime, je schopný nás oslobodiť. Oslobodí nás z horiacej ohnivej pece a z tvojej ruky, ó, kráľu. Ale ak nie, nech je ti známe, ó, kráľu, že tvojim bohom neslúžime a zlatý obraz, ktorý si postavil, uctievať nebudeme.“ (Daniel 3:17, 18) Oslobodil ich Jehova? Vojaci, ktorí hodili týchto mladých mužov do ohnivej pece, zahynuli, ale títo traja verní Hebreji z nej vyšli živí — bez toho, aby na nich oheň zanechal čo i len stopu! Keďže v spôsobe ich konania bola vždy zjavná vernosť, pomohlo im to, aby boli pripravení dokázať ju aj v tejto rozhodujúcej skúške. Neukazuje to, aké dôležité je byť verný v malých veciach?
Vernosť, pokiaľ ide o „nespravodlivé bohatstvo“
9. Aký je kontext Ježišových slov z Lukáša 16:10?
9 Predtým ako Ježiš vyslovil zásadu, že kto je verný v zdanlivo malých veciach, je verný aj v tých dôležitých, radil svojim poslucháčom: „Robte si priateľov pomocou nespravodlivého bohatstva, aby vás, keď zlyhá, prijali do večných príbytkov.“ Pokračoval vyjadrením o vernosti v najmenšom. Potom povedal: „Preto ak ste neboli verní v súvislosti s nespravodlivým bohatstvom, kto vám zverí to, čo je pravé?... Žiaden domáci sluha nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ — Lukáš 16:9–13.
10. Ako môžeme prejaviť vernosť, pokiaľ ide o používanie „nespravodlivého bohatstva“?
10 Teda podľa kontextu sa uplatnenie Ježišových slov z Lukáša 16:10 pôvodne týkalo používania „nespravodlivého bohatstva“ — našich hmotných prostriedkov alebo majetku. Tieto prostriedky sú označené ako nespravodlivé, pretože hmotné bohatstvo — zvlášť peniaze — majú pod kontrolou hriešni ľudia. Okrem toho túžba získať bohatstvo môže viesť k nespravodlivým skutkom. Vernosť prejavujeme tým, že svoje hmotné prostriedky používame múdro. Nechceme ich používať na dosahovanie sebeckých cieľov, ale skôr na podporu záujmov Kráľovstva a na pomoc tým, ktorí sú v núdzi. Keď v tomto ohľade prejavujeme vernosť, stávame sa priateľmi Jehovu Boha a Ježiša Krista — vlastníkov „večných príbytkov“, ktorí nás do týchto príbytkov prijmú tým, že nám darujú večný život, či už v nebi, alebo v raji na zemi.
11. Prečo by sme sa nemali zdráhať vysvetliť domácim, že prijímame príspevky na celosvetové dielo, ktoré vykonávajú Jehovovi svedkovia?
11 Zamysli sa aj nad tým, akú možnosť predkladáme ľuďom, ktorým ponúkame Bibliu alebo biblickú literatúru, keď zvestujeme posolstvo o Kráľovstve a vysvetľujeme, že prijímame príspevky na celosvetové dielo, ktoré koná Jehovov ľud. Nedávame im tak možnosť múdro použiť svoje prostriedky? Hoci pôvodné uplatnenie Lukáša 16:10 sa vzťahuje na používanie hmotných prostriedkov, táto zásada platí aj v iných oblastiach života.
Poctivosť je naozaj dôležitá
12, 13. V akých oblastiach môžeme prejavovať poctivosť?
12 Apoštol Pavol napísal: „Veríme, že máme poctivé svedomie, pretože si prajeme správať sa vo všetkom poctivo.“ (Hebrejom 13:18) ‚Všetko‘ určite zahŕňa aj všetky záležitosti týkajúce sa toho, ako nakladáme s financiami. Načas a poctivo splácame dlhy a odvádzame dane. Prečo? Robíme to kvôli vlastnému svedomiu, ale hlavný dôvod je ten, že milujeme Boha a chceme poslúchať jeho nariadenia. (Rimanom 13:5, 6) Čo urobíme, keď nájdeme niečo, čo nám nepatrí? Snažíme sa vrátiť nájdenú vec jej právoplatnému majiteľovi. Keď vysvetlíme, čo nás podnietilo, aby sme to urobili, vedie to k znamenitému svedectvu.
13 Ak chceme byť verní a poctiví vo všetkom, vyžaduje si to od nás, aby sme boli poctiví aj v zamestnaní. Poctivosť v našich pracovných návykoch upriamuje pozornosť na to, akého Boha zastupujeme. ‚Nekradneme‘ zamestnávateľovi čas tým, že by sme boli leniví. Naopak, usilovne pracujeme ako pre Jehovu. (Efezanom 4:28; Kolosanom 3:23) V jednej európskej krajine podľa odhadu podvádza tretina zamestnancov tým, že žiada od lekára potvrdenie o práceneschopnosti, hoci v skutočnosti nie sú chorí. Praví služobníci Boha si nevymýšľajú výhovorky, aby nemuseli ísť do práce. Jehovovým svedkom je niekedy ponúknuté vyššie zaradenie, pretože zamestnávatelia si všímajú ich poctivosť a usilovnú prácu. — Príslovia 10:4.
Vernosť, pokiaľ ide o našu kresťanskú službu
14, 15. Akými spôsobmi môžeme dokazovať vernosť, pokiaľ ide o našu kresťanskú službu?
14 Ako prejavujeme vernosť, pokiaľ ide o službu, ktorá je nám zverená? „Vždy obetujme Bohu obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu,“ hovorí Biblia. (Hebrejom 13:15) Hlavným spôsobom, ako v tejto oblasti prejaviť vernosť, je pravidelná účasť na zvestovateľskej službe. Máme nejaký dôvod, aby sme celý mesiac nesvedčili o Jehovovi a o jeho predsavzatí? Keď sa pravidelne zúčastňujeme na zvestovateľskej službe, pomáha nám to, aby sme v nej boli zručnejší a efektívnejší.
15 Ďalší spôsob, akým môžeme prejaviť vernosť, pokiaľ ide o zvestovateľskú službu, je uplatňovať návrhy zo Strážnej veže a z Našej služby Kráľovstva. Nie je naša služba produktívnejšia, keď sa pripravujeme a používame navrhované alebo iné realistické ponuky? Pohotovo rozvíjame záujem o posolstvo o Kráľovstve u každého, kto ho prejaví? A ako je to s domácimi biblickými štúdiami, ktoré zavádzame so záujemcami? Sme spoľahliví a verní v tom, ako ich vedieme? Keď sa v službe dokazujeme verní, môže to viesť k záchrane života — nášho i tých, ktorí nás počúvajú. — 1. Timotejovi 4:15, 16.
Zostaň oddelený od sveta
16, 17. V akých ohľadoch môžeme dať najavo, že sme oddelení od sveta?
16 Ježiš v modlitbe k Bohu o svojich nasledovníkoch povedal: „Dal som im tvoje slovo, ale svet ich nenávidel, lebo nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta. Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému. Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:14–16) Zrejme sme pevne rozhodnutí zostať oddelení od sveta v závažných otázkach, ako je neutralita, náboženské sviatky a zvyky či nemravnosť. Ale ako je to s nami, pokiaľ ide o menšie veci? Mohli by sme byť ovplyvnení spôsobom konania tohto sveta bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili? Ak by sme si nedávali pozor, ľahko by sa mohlo stať, že by sme sa začali obliekať nedôstojne a nevhodne. Keď chceme byť verní, vyžaduje si to v otázke obliekania a úpravy zovňajšku ‚skromnosť a zdravú myseľ‘. (1. Timotejovi 2:9, 10) „Nijako nedávame dôvod na potknutie, aby sa nenašiel na našej službe nedostatok, ale vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci.“ — 2. Korinťanom 6:3, 4.
17 Keďže túžime prinášať Jehovovi česť, obliekame sa na naše zborové zhromaždenia dôstojne. To isté platí, aj keď sa vo veľkom počte stretávame na našich zjazdoch. Náš odev by mal byť praktický a slušný. Slúži to na svedectvo ľuďom, ktorí nás pozorujú. Dokonca aj anjeli si všímajú našu činnosť, tak ako si všímali činnosť Pavla a jeho kresťanských spoločníkov. (1. Korinťanom 4:9) Teda mali by sme byť vždy vhodne upravení. Vernosť, pokiaľ ide o výber oblečenia, sa niektorým ľuďom môže zdať ako malá vec, ale v Božích očiach je dôležitá.
Požehnania vyplývajúce z vernosti
18, 19. Aké požehnania vyplývajú z vernosti?
18 O pravých kresťanoch sa v Biblii hovorí ako o ‚znamenitých správcoch Božej nezaslúženej láskavosti, ktorá je vyjadrená rôznymi spôsobmi‘. Kresťania sú ‚závislí od sily, ktorú zaobstaráva Boh‘. (1. Petra 4:10, 11) Ako správcom je nám zverené niečo, čo nám osobne nepatrí — prejavy Božej nezaslúženej láskavosti vrátane služby. V úsilí dokázať sa ako znamenití správcovia sa spoliehame na silu, ktorú zaobstaráva Boh, čiže na „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. (2. Korinťanom 4:7) To je naozaj vynikajúce školenie, ktoré nám pomôže zvládnuť akúkoľvek skúšku, ktorú môže priniesť budúcnosť!
19 Žalmista spieval: „Milujte Jehovu, všetci jeho verne oddaní. Verných Jehova pozorne stráži.“ (Žalm 31:23) Buďme rozhodnutí dokázať, že sme verní, a úplne dôverujme, že Jehova je „Záchrancom ľudí každého druhu, zvlášť verných“. — 1. Timotejovi 4:10.
Spomínaš si?
• Prečo by sme mali byť ‚verní v najmenšom‘?
• Ako môžeme dokázať, že sme verní, pokiaľ ide
o poctivé správanie?
o službu?
o oddelenosť od sveta?
[Študijné otázky]
[Obrázky na strane 26]
Verný v najmenšom je verný i v mnohom
[Obrázok na strane 29]
‚Správajte sa vo všetkom poctivo‘
[Obrázok na strane 29]
Vynikajúci spôsob, ako prejaviť vernosť, je dobre sa pripravovať do zvestovateľskej služby
[Obrázok na strane 30]
Prejavuj skromnosť v obliekaní a úprave zovňajšku