Kresťanstvo sa šíri medzi Židmi prvého storočia
Kresťanstvo sa šíri medzi Židmi prvého storočia
OKOLO roku 49 n. l. sa v Jeruzaleme konala dôležitá schôdzka. Boli na nej muži, „ktorí sa zdali byť stĺpmi“ kresťanského zboru prvého storočia — Ján, Peter a Ježišov nevlastný brat Jakub. Ďalší dvaja menovite uvedení účastníci schôdzky boli apoštol Pavol a jeho spoločník Barnabáš. Riešili problém, ako rozdeliť obrovský obvod, kde sa malo zvestovať. Pavol napísal: „Mne a Barnabášovi [podali] pravicu k spoluúčasti, aby sme išli k národom, ale oni k obrezaným.“ — Galaťanom 2:1, 9. *
Ako by sme mali chápať toto rozdelenie? Bolo územie, na ktorom sa malo zvestovať dobré posolstvo, rozdelené na obvod so Židmi a prozelytmi a na obvod s pohanmi? Alebo išlo skôr o zemepisné rozdelenie? Aby sme zistili, ako to pravdepodobne bolo, potrebujeme niekoľko historických informácií o diaspóre, čiže o Židoch žijúcich mimo Palestíny.
Svet Židov v prvom storočí
Koľko Židov žilo v prvom storočí v diaspóre? Mnoho učencov súhlasí s vyjadrením publikácie Atlas of the Jewish World (Atlas židovského sveta): „Je ťažké určiť absolútny počet, ale podľa jedného prijateľného odhadu žilo v Judei krátko pred rokom 70 dva a pol milióna Židov a vyše štyroch miliónov v diaspóre na území Rímskej ríše... Je pravdepodobné, že Židia tvorili asi desatinu populácie ríše a v mestách východných provincií, kde boli najviac koncentrovaní, mohli tvoriť štvrtinu obyvateľstva alebo aj viac.“
Hlavné židovské centrá boli na východe — v Sýrii, Malej Ázii, Babylone a Egypte. V Európe boli menšie komunity. Z diaspóry pochádzali niektorí známi židovskí kresťania z prvého storočia, napríklad Barnabáš z Cypru, Priska a Akvila z Pontu a neskôr z Ríma, Apollo z Alexandrie a Pavol z Tarzu. — Skutky 4:36; 18:2, 24; 22:3.
Komunity v diaspóre boli s vlasťou v úzkom kontakte. Prispievala k tomu každoročná chrámová daň, ktorú posielali do chrámu v Jeruzaleme, vďaka čomu sa mohli podieľať na chrámovom živote a uctievaní. Učenec John Barclay o tom hovorí: „Existujú dostatočné dôkazy o tom, že komunity v diaspóre pristupovali k vyberaniu dane svedomito a bohatí Židia ešte prispeli aj darmi navyše.“
Ďalšou vecou, ktorá ich spájala s vlasťou, boli desaťtisíce pútnikov, ktorí každoročne Skutkoch 2:9–11. Na tomto sviatku sa zúčastnili pútnici z Partie, Médie, Elámu, Mezopotámie, Kappadokie, Pontu, Ázie, Frýgie, Pamfýlie, Egypta, Líbye, Ríma, Kréty a Arábie.
prichádzali do Jeruzalema na sviatky. Ilustruje to správa o sviatku Letníc z roku 33 n. l. vPredstavitelia chrámu v Jeruzaleme komunikovali so Židmi v diaspóre prostredníctvom listov. Je známe, že Gamaliel, učiteľ Zákona spomínaný v Skutkoch 5:34, poslal listy do Babylona a iných častí sveta. Keď apoštol Pavol prišiel okolo roku 59 n. l. do Ríma ako väzeň, ‚poprední Židia‘ mu povedali: „Nedostali sme z Judey o tebe listy, ani žiaden brat, ktorý prišiel, nič zlé neoznámil ani nehovoril o tebe.“ To naznačuje, že do Ríma z vlasti bežne posielali listy a správy. — Skutky 28:17, 21.
Židia v diaspóre používali grécky preklad Hebrejských Písiem známy ako Septuaginta. Jedno náučné dielo poznamenáva: „Je celkom reálne dospieť k záveru, že v celej diaspóre bola LXX [Septuaginta] čítaná a prijímaná ako židovská Biblia alebo Sväté Písmo diaspóry.“ Tento preklad často používali pri vyučovaní raní kresťania.
Členovia kresťanského vedúceho zboru v Jeruzaleme dobre poznali tieto okolnosti. Dobré posolstvo v tom čase už počuli Židia v Sýrii, napríklad v mestách Damask a Antiochia, ale i mimo Sýrie. (Skutky 9:19, 20; 11:19; 15:23, 41; Galaťanom 1:21) Na schôdzke v roku 49 n. l. prítomní zjavne plánovali, ako bude dielo postupovať v budúcnosti. Pouvažujme teraz o biblických zmienkach o šírení posolstva medzi Židmi a prozelytmi.
Pavlove cesty a Židia v diaspóre
Pôvodným pridelením apoštola Pavla bolo ‚zaniesť meno Ježiša Krista národom aj kráľom a synom Izraela‘. * (Skutky 9:15) Po schôdzke v Jeruzaleme Pavol ďalej slúžil medzi Židmi v diaspóre všade, kam cestoval. (Pozri rámček na strane 14.) To naznačuje, že na schôdzke sa dohodli pravdepodobne na zemepisnom rozdelení obvodu. Pavol a Barnabáš rozšírili svoju misionársku činnosť na západ a ostatní slúžili na území Palestíny a vo veľkých židovských komunitách vo východnom svete.
Keď sa Pavol a jeho spoločníci vydali na druhú misionársku cestu z Antiochie v Sýrii, boli vedení na západ cez Malú Áziu do Troady. Odtiaľ sa preplavili do Macedónie, pretože dospeli k záveru, že ‚ich povolal Boh, aby oznamovali dobré posolstvo Macedónčanom‘. Neskôr boli založené zbory v ďalších európskych mestách vrátane Atén a Korintu. — Skutky 15:40, 41; 16:6–10; 17:1–18:18.
Pavol v závere svojej tretej misionárskej cesty okolo roku 56 n. l. plánoval presunúť sa ďalej na západ a rozšíriť tak obvod, ktorý mu bol pridelený na schôdzke v Jeruzaleme. Napísal: „Túžim oznamovať dobré posolstvo aj vám tam v Ríme“ a „odídem od vás do Španielska“. (Rimanom 1:15; 15:24, 28) A čo veľké židovské komunity na východe?
Židovské komunity na východe
V prvom storočí n. l. bola najväčšia komunita diaspóry v Egypte, hlavne v jeho hlavnom meste Alexandrii. V tomto obchodnom a kultúrnom centre bolo niekoľko stotisíc Židov a po celom meste boli roztrúsené synagógy. Filón, Žid z Alexandrie, tvrdil, že v celom Egypte bolo v tom čase najmenej milión Židov. Značná časť sa ich
usadila aj v susednej Líbyi v meste Cyrene a v jeho blízkom okolí.Z týchto oblastí pochádzali niektorí Židia, ktorí sa stali kresťanmi. V Biblii čítame o ‚Apollovi, rodákovi z Alexandrie‘, o ‚istých mužoch z Cypru a Cyrene‘ a o ‚Luciovi z Cyrene‘, ktorý podporoval zbor v sýrskej Antiochii. (Skutky 2:10; 11:19, 20; 13:1; 18:24) V Biblii sa nenachádzajú iné zmienky o činnosti raných kresťanov v Egypte a blízkom okolí, pokiaľ neberieme do úvahy správu o tom, ako kresťanský evanjelista Filip vydal svedectvo etiópskemu eunuchovi. — Skutky 8:26–39.
Ďalším hlavným centrom bol Babylon s priľahlou Partiou, Médiou a Elámom. Jeden historik hovorí, že „na každom území v nížine riek Eufrat a Tigris, od Arménie až po Perzský záliv, ako aj na severovýchod ku Kaspickému moru a východne k Médii, tam všade sa nachádzalo aj židovské obyvateľstvo“. Podľa odhadov, ktoré uvádza Encyclopaedia Judaica, ich bolo najmenej 800 000. Židovský historik Josephus z prvého storočia píše, že z Babylonie cestovali každý rok na sviatky do Jeruzalema desaťtisíce Židov.
Boli na Letnice 33 n. l. pokrstení aj nejakí pútnici z Babylona? To nevieme, ale medzi tými, čo v ten deň počúvali apoštola Petra, boli aj pútnici z Mezopotámie. (Skutky 2:9) Vieme, že apoštol Peter bol v Babylone okolo roku 62 až 64 n. l. Počas svojho pobytu napísal svoj prvý a zrejme aj druhý list. (1. Petra 5:13) Babylon s veľkou populáciou Židov bol zjavne považovaný za časť obvodu, ktorý bol na schôdzke spomenutej v liste Galaťanom pridelený Petrovi, Jánovi a Jakubovi.
Jeruzalemský zbor a Židia v diaspóre
Jakub, ktorý bol tiež prítomný na schôdzke, kde sa rozdeľoval obvod, slúžil ako dozorca v jeruzalemskom zbore. (Skutky 12:12, 17; 15:13; Galaťanom 1:18, 19) Bol očitým svedkom toho, ako na Letnice 33 n. l. tisíce Židov z diaspóry reagovali na dobré posolstvo a dali sa pokrstiť. — Skutky 1:14; 2:1, 41.
Vtedy a rovnako aj neskôr prichádzali na výročné sviatky desaťtisíce Židov. Mesto bolo preplnené a návštevníci sa museli ubytovať v susedných dedinách alebo v stanoch. Podľa diela Encyclopaedia Judaica nevyužívali čas len na stretnutia s priateľmi, ale chodili tiež do chrámu uctievať, predkladať obete a študovať Tóru.
Niet pochýb, že Jakub a ostatní členovia jeruzalemského zboru využívali tieto príležitosti na vydávanie svedectva Židom z diaspóry. Keď sa po Štefanovej smrti „začalo veľké prenasledovanie zboru, ktorý bol v Jeruzaleme“, apoštoli zrejme zvestovali s veľkou obozretnosťou. (Skutky 8:1) Správa naznačuje, že pred Štefanovou smrťou, ako aj po nej viedlo horlivé kázanie týchto kresťanov k neustálemu vzrastu. — Skutky 5:42; 8:4; 9:31.
Čo sa z toho môžeme naučiť?
Áno, raní kresťania sa veľmi usilovali zvestovať medzi Židmi všade. Pavol a iní slúžili aj medzi pohanmi v európskom poli. Poslúchali príkaz, ktorý im dal Ježiš na rozlúčku — robiť učeníkov „z ľudí všetkých národov“. — Matúš 28:19, 20.
Z ich príkladu sa učíme, že ak chceme mať podporu Jehovovho ducha, je dôležité vykonávať službu organizovane. Môžeme tiež vidieť, aké výhody prináša služba medzi ľuďmi, ktorí majú Božie Slovo v úcte, hlavne v obvodoch, kde je málo Jehovových svedkov. Sú niektoré časti obvodu tvojho zboru produktívnejšie ako iné? Možno by bolo užitočné, keby sa prepracovávali častejšie. Konajú sa vo vašom okolí verejné podujatia, pri ktorých by bolo vhodné vyvinúť zvláštne úsilie na neformálne vydávanie svedectva alebo na službu na ulici?
Ak nielen čítame biblické záznamy o raných kresťanoch, ale sa aj oboznámime s niektorými podrobnosťami z histórie a zemepisu, môže nás to obohatiť. Pomôckou na prehĺbenie nášho porozumenia môže byť brožúra Navštívme „tú dobrú krajinu“, ktorá obsahuje veľa máp a fotografií.
[Poznámky pod čiarou]
^ 2. ods. Táto schôdzka sa pravdepodobne konala v čase zasadnutia vedúceho zboru prvého storočia vo veci obriezky alebo v súvislosti s ním. — Skutky 15:6–29.
^ 13. ods. Tento článok sa zameriava na Pavlovo zvestovanie medzi Židmi, nie na jeho činnosť ‚apoštola pre národy‘. — Rimanom 11:13.
[Tabuľka na strane 14]
ČINNOSŤ APOŠTOLA PAVLA MEDZI ŽIDMI V DIASPÓRE
PRED SCHÔDZKOU V JERUZALEME V ROKU 49 N. L.
Skutky 9:19, 20 Damask — „zvestoval v synagógach“
Skutky 9:29 Jeruzalem — „rozprával... sa s grécky hovoriacimi Židmi“
Skutky 13:5 Salamis, Cyprus — „zvestovali Božie slovo v židovských synagógach“
Skutky 13:14 Antiochia v Pisídii — „vošli... do synagógy“
Skutky 14:1 Ikónion — „vošli do židovskej synagógy“
PO SCHÔDZKE V JERUZALEME V ROKU 49 N. L.
Skutky 16:14 Filipi — „Lýdia... ctiteľka Boha“
Skutky 17:1 Tesalonika — „židovská synagóga“
Skutky 17:10 Beroa — „vošli do židovskej synagógy“
Skutky 17:17 Atény — „zhováral sa... v synagóge so Židmi“
Skutky 18:4 Korint — „prednášal v synagóge“
Skutky 18:19 Efez — „vošiel do synagógy a rozprával sa so Židmi“
Skutky 19:8 Efez — „vošiel do synagógy a tri mesiace smelo hovoril“
Skutky 28:17 Rím — „pozval popredných Židov“
[Mapa na strane 15]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Tí, ktorí počuli dobré posolstvo na Letnice 33 n. l., pochádzali z tejto rozľahlej oblasti
ILÝRIA
ITÁLIA
Rím
MACEDÓNIA
GRÉCKO
Atény
KRÉTA
Cyrene
LÍBYA
BITÝNIA
GALÁCIA
ÁZIA
FRÝGIA
PAMFÝLIA
CYPRUS
EGYPT
ETIÓPIA
PONTUS
KAPPADOKIA
CILÍCIA
MEZOPOTÁMIA
SÝRIA
SAMÁRIA
Jeruzalem
JUDEA
MÉDIA
Babylon
ELÁM
ARÁBIA
PARTIA
[Vodné plochy]
Stredozemné more
Čierne more
Červené more
Perzský záliv