Do izolovaných miest v Bolívii sa dostáva dobré posolstvo

ZIŠLI sme sa na pláži asi dvadsiati a nevedeli sme sa dočkať, kedy sa už vydáme hore prúdom rieky na celodennú výpravu do dedín. Nachádzame sa na úpätí Ánd, kde sa rieka Beni dostáva do Amazonskej nížiny. Je to mimoriadne nádherné miesto.

No nie sme turisti. Niektorí z nás sú domorodci, ďalší prišli zo vzdialených miest, aby žili tu v Rurrenabaque, v malebnom mestečku s kvitnúcimi stromami, domami so slamenou strechou a ulicami, ktorých ticho len občas naruší prechádzajúci motocykel, ktorý tu slúži ako taxík. Prečo sa vydávame na túto cestu?

To, čo sa tu deje, je bežné aj v mnohých iných častiach Bolívie. Jehovovi svedkovia z miest a z iných krajín prinášajú dobré posolstvo o Božom Kráľovstve do menších mestečiek. — Matúš 24:14.

Bolívia sa nachádza v srdci Južnej Ameriky. Táto krajina je dvakrát taká veľká ako Francúzsko, ale jej populácia je o niečo menšia než desatina populácie Francúzska. Väčšina obyvateľov Bolívie žije buď v mestách a v banských mestečkách v obrovských nadmorských výškach, alebo v poľnohospodárskych strediskách v údoliach. V tropických nížinách sú však mestečká oddelené rozsiahlymi lesmi.

V 50. a 60. rokoch 20. storočia boli odvážne misionárky, ako napríklad Betty Jacksonová, Elsie Meynbergová, Pamela Moseleyová a Charlotte  Tomaschafská, medzi prvými, kto šíril dobré posolstvo v mnohých odľahlých mestečkách. Úprimným ľuďom pomáhali spoznávať biblickú pravdu a pomáhali zakladať malé zbory. V 80. a 90. rokoch vzrástol počet Jehovových svedkov šesťnásobne, pričom najväčší vzrast bol zaznamenaný v mestách. Teraz sú zbory v každej mestskej štvrti. Môžete ich nájsť v prosperujúcich oblastiach, kde ľudia pracujú vo výškových administratívnych budovách, bývajú v prepychových domoch a nakupujú v supermarketoch. Zbory sú však aj v odľahlých štvrtiach, kde ľudia bývajú v chatrčiach z nepálených tehál, nakupujú na otvorených trhoviskách a nosia pestrofarebné tradičné odevy. Ako sa dá pomôcť väčšiemu počtu ľudí na týchto odľahlých miestach, aby spoznali Jehovu?

Obetovali pohodlný život v meste

Posledných dvadsať rokov sa veľa ľudí z bolívijských banských mestečiek a vidieka hromadne sťahuje do veľkomiest. Keď sa niekto sťahuje opačným smerom — z veľkomesta na vidiek —, je to nezvyčajné. V mnohých dedinách je len jeden telefón a elektrický prúd tam majú len niekoľko hodín denne. Svedkovia, ktorí žijú v týchto malých mestečkách, sa môžu so spoluctiteľmi stretnúť iba raz za rok na oblastných zjazdoch a cestovanie na tieto zjazdy môže byť veľmi drahé, nebezpečné a vyčerpávajúce. Dedinské školy poskytujú len základné vzdelanie. Čo teda mnohých Jehovových svedkov motivuje, aby sa presťahovali z miest na vidiek?

„Mal som možnosť urobiť kariéru v meste La Paz,“ vyjadril sa nedávno Luis. „Ale moji rodičia mi vždy poukazovali na to, že dielo robenia učeníkov je tou najlepšou životnou dráhou. A tak som absolvoval krátkodobé školenie v oblasti stavebných metód. Na dovolenke v Rurrenabaque som si všimol, s akým záujmom tu ľudia počúvajú dobré posolstvo. Keď som videl, ako málo bratov tam bolo, cítil som, že proste musím prísť a pomôcť im. V súčasnosti vediem 12 domácich biblických štúdií. Napríklad študujem s jedným mladým mužom a jeho manželkou, ktorí majú štyri deti. Tento muž predtým veľa pil a hrával hazardné hry, ale so všetkým prestal a svojim priateľom rozpráva o tom, čo sa dozvedá o Jehovovi. Na štúdium sa vždy pripraví. Keď musí odísť na tri alebo štyri dni do lesa, kde pracuje pri ťažbe dreva, je nešťastný, lebo sa nemôže zapájať do kresťanských aktivít. Keď ich všetkých vidím na kresťanských zhromaždeniach, cítim, že obeť, ktorú som priniesol, keď som sem prišiel, stála za to.“

 Juana je osamelá matka. „Pracovala som ako pomocníčka v domácnosti v La Paz,“ hovorí. „Keď bol môj syn malý, slúžila som v meste ako priekopníčka, teda venovala som sa zvestovateľskej službe vo zvýšenej miere. Keď som bola na výlete v Rurrenabaque, uvedomila som si, že by som mohla urobiť oveľa viac, keby som sa tam presťahovala. A tak sme sem prišli a ja som si našla prácu ako slúžka. Spočiatku bolo ťažké znášať tú horúčavu a hmyz. Ale už sme tu sedem rokov. Každý týždeň vediem niekoľko biblických štúdií a mnohí záujemcovia prejavujú ocenenie a chodia na zhromaždenia.“ Juana a jej syn sú medzi tými, ktorí nastupujú do člna, na ktorom sa budeme plaviť hore prúdom rieky. Pozývame vás na spoločnú plavbu.

Výprava hore prúdom

S hukotom závesného motora sa blížime k skalnej tiesňave. Kŕdeľ škriekajúcich papagájov dáva najavo nespokojnosť s našou prítomnosťou. Kalné vody z vrchov vytvárajú okolo nášho člna divoké víry, cez ktoré nás kormidelník zručne prevádza. Predpoludním pristávame v malej dedine. Tam sa stretávame s jedným dozorcom zboru v Rurrenabaque, ktorý nám ukazuje, kam máme ísť zvestovať.

Dedinčania nás pohostinne prijímajú a pozývajú nás buď do tieňa stromu, alebo do domu postaveného z bambusu a pokrytého palmovými listami. Onedlho stretávame mladý pár zaujatý lisovaním cukrovej trstiny v drevenom lise, ktorý tu bol vyrobený. Šťava steká do medenej nádoby. Potom budú túto šťavu variť, až sa z nej stane tmavá melasa, ktorú možno predať v meste. Pozývajú nás do svojho domu a kladú nám veľa biblických otázok.

Pokračujeme ďalej v ceste proti prúdu rieky a zvestujeme od dediny k dedine. Mnohí sa veľmi tešia, keď sa z Biblie dozvedajú, že choroby a smrť budú odstránené. (Izaiáš 25:8; 33:24) Keďže zdravotnícka starostlivosť je tu nedostatočná, väčšina rodín zažila bolestnú stratu dieťaťa. Život farmárov a rybárov, ktorí sa usilujú vyžiť z toho, čo si dopestujú alebo ulovia, je ťažký a neistý. Preto mnohých veľmi zaujal Boží sľub zaznamenaný v 72. žalme. Hovorí sa tam o vláde, ktorá odstráni chudobu. Myslíte si, že ľudia, ktorí prejavili záujem o posolstvo a ktorí žijú na takých odľahlých miestach,  vyvinú úsilie a budú chodiť na kresťanské zhromaždenia? Túto otázku si kládli Eric a Vicky, ktorí sa vo zvýšenej miere venujú zvestovateľskej službe v meste Santa Rosa vzdialenom odtiaľto tri hodiny jazdy autom.

Prídu záujemcovia?

Eric a Vicky prišli do Bolívie z Kalifornie pred 12 rokmi. Do mesta Santa Rosa sa presťahovali na podnet jedného cestujúceho dozorcu. „V meste sú len dva telefóny a nie je tam prístup k internetu,“ hovorí Vicky. „Je tu množstvo divej zveri. Keď na motocykloch jazdíme do okolitých oblastí, často vidíme aligátory, pštrosy a veľké hady. Oveľa zaujímavejší sú však ľudia. Študujeme Bibliu s Vacovcami, mladým manželským párom, ktorý má štyri malé deti. Táto rodina býva asi 26 kilometrov od mesta. Otec sa predtým často opíjal, ale zmenil sa. Každý týždeň vodí celú svoju rodinu a svoju mladšiu sestru do sály Kráľovstva. Manželku a najmladšie dieťa vozí na nosiči svojho veľkého bicykla. Jeho deväťročný syn vozí svoju malú sestričku na inom bicykli a osemročný syn ide na bicykli sám. Cesta do sály im trvá tri hodiny.“ Táto rodina naozaj miluje Jehovu a vynakladá všetko úsilie, aby sa mohla stretávať so zborom.

Už za 18 mesiacov boli v meste Santa Rosa traja záujemcovia spôsobilí na krst a do novej sály Kráľovstva chodí priemerne 25 ľudí. Hoci veľa ľudí chce študovať Bibliu, mnohí z nich musia prekonávať obrovské prekážky, aby mohli slúžiť Jehovovi.

Legalizovať manželstvo je náročné

Marina a Osni, manželia, ktorí slúžia ako misionári v odľahlom mestečku neďaleko bolívijsko-brazílskej hranice, vysvetľujú, že mnohí ľudia sa tu na manželstvo nepozerajú ako na trvalý zväzok a striedajú partnerov. „Je to problém, ktorý ľuďom bráni robiť duchovný pokrok,“ hovorí Osni. „Keď sa chcú stať pravými kresťanmi, je to zložitý a finančne nákladný proces. Niektorí musia ukončiť svoje predošlé vzťahy a potom sa dať zákonne zosobášiť. Keď pochopia, že riadna registrácia manželstva je biblickou požiadavkou, niektorí pracujú naozaj tvrdo, aby zarobili peniaze potrebné na poplatky vyplývajúce zo zákona.“ — Rimanom 13:1, 2; Hebrejom 13:4.

Marina rozpráva Norbertovu skúsenosť. „Žil s niekoľkými ženami, kým nezačal žiť s jednou pekárkou. Bola od neho o 35 rokov mladšia a mala syna, ktorého si Norberto adoptoval. Ako chlapec rástol, Norberto chcel byť pre neho lepším príkladom. A tak keď raz jeden svedok prišiel do pekárne a ponúkol mu bezplatné biblické štúdium, Norberto túto ponuku prijal, hoci nevedel čítať a mal už vyše 70 rokov. Keď sa Norberto a jeho družka dozvedeli o Jehovových požiadavkách, dali sa zákonne zosobášiť a potom boli pokrstení. Z chlapca vyrástol zodpovedný mladý kresťan — tak ako v to jeho otčim dúfal. Norberto sa naučil čítať a dokonca mal aj prednášky na zborových zhromaždeniach. Napriek tomu, že už je pre svoj pokročilý vek slabý, horlivo zvestuje dobré posolstvo.“

Posilnení Jehovovým duchom

Ježiš svojim raným nasledovníkom povedal: „Prijmete moc, keď na vás príde svätý duch, a budete mi svedkami... až do najvzdialenejšej časti zeme.“ ​(Skutky 1:8) Je veľmi povzbudzujúce vidieť, ako Boží duch podnecuje kresťanských mužov a ženy, aby sa presťahovali do  odľahlých oblastí. Napríklad v roku 2004 tridsať horlivých kresťanov prijalo dočasné pridelenie zvestovať v izolovaných oblastiach ako zvláštni priekopníci. Sú vďační za príklad asi 180 cudzincov, ktorí prišli do Bolívie, aby slúžili ako priekopníci, krajskí dozorcovia, dobrovoľníci v Bételi či misionári. Sedemnásťtisíc zvestovateľov Kráľovstva v Bolívii vedie asi 22 000 biblických štúdií v domácnostiach ľudí, ktorí prejavili záujem o posolstvo.

Všetkým týmto bratom prináša veľkú radosť vedomie, že ich vedie Jehovov duch. Napríklad Robert a Kathy boli pridelení ako misionári do Camiri, čo s radosťou prijali. Camiri bolo vždy izolovaným mestečkom, lebo sa nachádza medzi zelenými kopcami pri rieke. „Zdá sa, že sme prišli v tom správnom čase,“ hovorí Robert. „Za dva roky sa až 40 ľudí stalo zvestovateľmi dobrého posolstva.“

Opilec a gambler počúva posolstvo

Na mnohých ľudí v tomto mestečku zapôsobilo, aké zmeny urobili vo svojom živote tí, ktorí začali študovať Bibliu. Napríklad jedného dňa, bolo to asi pred štyrmi rokmi, Ariel ležal v posteli, lebo deň predtým sa riadne opil. Hoci bol známym gamblerom, trápili ho narastajúce dlhy, problémy v manželstve a to, že zanedbával dcéry. Práve o tom premýšľal, keď ho vyrušil jeden Jehovov svedok, ktorý zvestoval z domu do domu. Ariel dlho a pozorne tohto brata počúval, keď mu vysvetľoval Písma. Onedlho bol Ariel opäť v posteli, ale teraz si čítal o šťastnom rodinnom živote, o raji a o službe Bohu. Neskôr súhlasil so štúdiom Biblie.

Keď prišli do Camiri misionári, študovala už aj Arielova manželka Arminda — ale príliš ju to nenadchýnalo. „Vyskúšam čokoľvek, len aby prestal piť,“ povedala. „Ale pochybujem, že mu to nejako pomôže. Je to stratený prípad.“ Biblické štúdium však bolo zaujímavejšie, než očakávala. Do roka už bola pokrstená a vydávala svedectvo svojej rodine. Niekoľkí jej príbuzní čoskoro oddali svoj život Jehovovi.

Keď chcel Ariel skončiť s pitím, fajčením a gamblerstvom, musel vynaložiť veľké úsilie. Obrat nastal, keď pozval všetkých svojich známych na Slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti. Rozhodol sa: „S tými, ktorí neprídu, končím. S tými, ktorí prídu, začnem študovať Bibliu.“ Takto zaviedol tri biblické štúdiá. Dokonca ešte predtým, než sa Ariel stal členom zboru, študoval Bibliu s jedným svojím príbuzným, ktorý robil pokroky a bol pokrstený v ten istý deň ako Ariel. Arminda hovorí: „Je to, akoby ten bývalý Ariel už neexistoval.“

Robert hovorí: „Podľa posledných správ pravidelne chodí na zhromaždenia 24 členov tejto rodiny. Desiati z nich sú pokrstení a ďalší ôsmi sú nepokrstenými zvestovateľmi. Aj niektorí ľudia, ktorí si všimli zmenu v ich správaní, začali študovať Bibliu a chodia na zborové zhromaždenia. Počet prítomných na zhromaždení sa zvýšil zo 100 na 190. S Kathy vedieme 30 biblických štúdií a všetci študujúci chodia na zhromaždenia. Sme veľmi radi, že sme tu.“

To, čo sa deje v bolívijských izolovaných mestečkách, je len malou ukážkou toho, čo sa deje na celom svete v rámci zhromažďovania predpovedaného v 7. kapitole knihy Zjavenie, kde sa píše, že v období „Pánovho dňa“ budú zhromažďovaní ľudia, ktorí prežijú veľké súženie. (Zjavenie 1:10; 7:9–14) Nikdy predtým v ľudskej histórii neboli toľké milióny ľudí zo všetkých národov zjednotené v uctievaní jediného pravého Boha. Je to pôsobivý dôkaz toho, že splnenie Božích sľubov je blízko.

[Obrázok na strane 9]

Betty Jacksonová

[Obrázok na strane 9]

Elsie Meynbergová

[Obrázok na strane 9]

Pamela Moseleyová

[Obrázok na strane 9]

Charlotte Tomaschafská, celkom vpravo

[Obrázok na strane 10]

Každý týždeň chodí rodina Vacovcov tri hodiny na bicykloch do sály Kráľovstva

[Obrázok na strane 10]

Eric a Vicky prišli slúžiť tam, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva

[Obrázok na strane 11]

Dedinčania žijúci blízko rieky Beni so záujmom počúvajú dobré posolstvo

[Obrázok na strane 12]

Robert a Kathy slúžia v Camiri ako misionári