Kto sú praví kresťania?

„KRESŤANSTVO jestvuje iba tam, kde sa pamiatka na Ježiša Krista oživuje tak v teórii, ako aj v praxi.“ ​(Christ sein, Byť kresťanom) Týmito slovami švajčiarsky teológ Hans Küng vyjadruje zrejmú pravdu: Pravé kresťanstvo je len medzi úprimnými ľuďmi, ktorí uplatňujú to, čo učil Ježiš.

Čo sa však stane s ľuďmi alebo s inštitúciami, ktoré tvrdia, že nasledujú Krista, ale v skutočnosti jeho učenie neuplatňujú? Sám Ježiš povedal, že mnohí budú tvrdiť, že sú kresťania. Budú poukazovať na rôzne činnosti ako na dôkaz, že mu slúžili: „Či sme neprorokovali v tvojom mene a nevyháňali démonov v tvojom mene a nekonali mnoho mocných skutkov v tvojom mene?“ Ale ako to Ježiš posúdi? To sa dozvedáme z jeho rozhodných slov: „Nikdy som vás nepoznal!  Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“ — Matúš 7:22, 23.

Aké jasné varovanie pre ‚páchateľov nezákonnosti‘, ktorí tvrdia, že nasledujú Ježiša! Zamyslime sa teraz nad dvoma základnými podmienkami, na základe ktorých Ježiš uzná ľudí za pravých kresťanov a nezavrhne ich ako páchateľov nezákonnosti.

„Ak budete mať lásku medzi sebou“

Prvá podmienka, ktorú Ježiš dal, znie: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:34, 35.

Ježiš od svojich nasledovníkov vyžaduje, aby mali jeden k druhému i k ostatným ľuďom pravú lásku. V stáročiach po tom, čo chodil po zemi, spĺňalo túto požiadavku mnoho jednotlivých kresťanov. Ale čo možno povedať o väčšine náboženských organizácií, ktoré tvrdia, že zastupujú Krista? Vyznačujú sa ich dejiny láskou? Vôbec nie. Tieto organizácie stáli v prvých radoch nespočetných vojen a konfliktov, v ktorých tiekla krv nevinných ľudí. — Zjavenie 18:24.

A tak to je až dodnes. Národy, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu, boli v 20. storočí na čele zabíjania v dvoch svetových vojnách. V nedávnej minulosti boli členovia takzvaných kresťanských cirkví medzi prvými, ktorí sa v Rwande v roku 1994 dopúšťali brutálneho násilia a pokúšali sa o genocídu. „Ľudia, ktorí sa v týchto násilnostiach obrátili proti sebe,“ píše bývalý anglikánsky arcibiskup Desmond Tutu, „mali rovnakú vieru. Väčšinou to boli kresťania.“

„Ak zostanete v mojom slove“

Druhú základnú požiadavku, ktorú musia spĺňať praví kresťania, vyjadril Ježiš týmito slovami: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ — Ján 8:31, 32.

Ježiš od svojich nasledovníkov očakáva, že zostanú v jeho slove, teda že sa budú držať jeho učenia. Ale náboženskí učitelia, ktorí údajne nasledovali Krista, miesto toho „prijímali stále viac gréckych myšlienok,“ poznamenáva teológ Hans Küng. Ježišovo učenie nahradili okrem iného náukou o nesmrteľnosti duše, vierou v očistec, uctievaním Márie a triedou duchovenstva — čo sú myšlienky vypožičané z pohanských náboženstiev a od pohanských filozofov. — 1. Korinťanom 1:19–21; 3:18–20.

Náboženskí učitelia začali tiež učiť nepochopiteľnú náuku o Trojici, čím Ježiša vyvýšili do postavenia, ktoré si nikdy nenárokoval. Tým odviedli pozornosť ľudí od uctievania toho, na koho Ježiš vždy upozorňoval, jeho Otca, Jehovu. (Matúš 5:16; 6:9; Ján 14:28; 20:17) „Keď Ježiš hovorí o Bohu,“ píše Hans Küng, „má na mysli  dávneho Boha patriarchov, Abraháma, Izáka a Jakoba: Jahveho... Preňho je tento Boh jeden a jediný.“ Koľko ľudí si dnes spojí, že Ježišov Boh a Otec je Jahve alebo Jehova, ako sa toto meno bežne používa v slovenčine?

Predstavitelia cirkvi sa úplne odklonili aj od Ježišovho príkazu zostať neutrálni v politických otázkach. Za Ježišových čias bola Galilea „centrom etnického nacionalizmu,“ uvádza Trevor Morrow. Mnohí židovskí vlastenci so zbraňou v ruke bojovali za politickú a náboženskú slobodu. Povedal Ježiš učeníkom, aby sa do takých bojov zapojili? Nie. Naopak, povedal im: „Nie ste časťou sveta.“ ​(Ján 15:19; 17:14) Vedúce osobnosti cirkvi však nezostali neutrálne, ale vytvorili niečo, čo írsky spisovateľ Hubert Butler označuje pojmom „bojachtivé a politické cirkevníctvo“. „Spolitizované kresťanstvo,“ napísal, „je takmer vždy aj bojujúcim kresťanstvom, a keď sa štátnici a duchovní dohodnú, vždy sa to skončí tým, že za určité výhody dá cirkev požehnanie štátnemu vojsku.“

Falošní učitelia zapierajú Ježiša

Apoštol Pavol upozornil na odpadnutie od pravého kresťanstva. Povedal, že po jeho smrti budú „utláčajúci vlci“ spomedzi takzvaných kresťanov „hovoriť prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov“. (Skutky 20:29, 30) Budú ‚verejne oznamovať, že poznajú Boha‘, ale v skutočnosti ho budú ‚svojimi skutkami zapierať‘. (Títovi 1:16) Aj apoštol Peter upozornil, že falošní učitelia budú „nenápadne zavádzať zhubné sekty a zaprú dokonca majiteľa, ktorý ich kúpil“. A ako uviedol, ľudia budú pre ich zlé správanie „hovoriť rúhavo o ceste pravdy“. (2. Petra 2:1, 2) Podľa znalca gréčtiny W. E. Vina zaprieť Krista týmto spôsobom znamená „zaprieť Otca i Syna odpadnutím a šírením škodlivého učenia“.

Ako Ježiš posúdi ľudí, ktorí sa označujú za jeho učeníkov, ale vedome ‚nezostávajú v jeho slove‘ a nespĺňajú ani ďalšie jeho požiadavky? On sám varoval: „Kto ma... zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ ​(Matúš 10:33) Pravda, Ježiš nezaprie niekoho, kto urobí chybu napriek úprimnej snahe zostať verný. Napríklad apoštol Peter ho trikrát zaprel, ale kajal sa a Ježiš mu odpustil. (Matúš 26:69–75) Ježiš však odmieta inštitúcie a jednotlivcov, ktorí sú v skutočnosti vlkmi v ovčom rúchu, čiže predstierajú, že ho nasledujú, ale svojvoľne a sústavne zavrhujú jeho učenie. O takých falošných učiteľoch povedal: „Poznáte ich podľa ovocia.“ — Matúš 7:15–20.

Po smrti apoštolov sa šíri odpadlíctvo

Kedy začali falošní kresťania zapierať Krista? Už veľmi skoro po jeho smrti. On sám upozornil, že medzi „znamenité semeno“, teda pravých kresťanov, ktoré pri svojej službe zasial, Satan Diabol rýchlo zaseje „burinu“, čiže falošných kresťanov. (Matúš 13:24, 25, 37–39) Apoštol Pavol upozornil, že učitelia, ktorí zvádzali iných, pôsobili už za jeho života. Základným dôvodom, prečo sa odklonili od učenia Ježiša Krista, bolo podľa Pavlových slov to, že nemali skutočnú „lásku k pravde“. — 2. Tesaloničanom 2:10.

Apoštoli Ježiša Krista boli pre toto odpadlíctvo prekážkou. Ale keď zomreli, náboženskí vodcovia sa „každým mocným skutkom a lživými znameniami a predzvesťami a... každým nespravodlivým podvodom“ snažili stále viac ľudí zviesť od pravdy, ktorú  učil Ježiš a jeho apoštoli. (2. Tesaloničanom 2:3, 6–12) Časom sa pôvodný kresťanský zbor zmenil, ako píše anglický filozof Bertrand Russell, a stala sa z neho náboženská organizácia, ktorá „by uvádzala do úžasu Ježiša a dokonca i Pavla“.

Obnova pravého kresťanstva

Záver je zrejmý. Od smrti apoštolov sa vo väčšine toho, čo sa robilo v mene kresťanstva, neprejavovalo Kristovo učenie. To však neznamená, že Ježiš nedodržal sľub, že bude so svojimi nasledovníkmi „po všetky dni až do záveru systému“. (Matúš 28:20) Môžeme mať istotu, že odkedy vyslovil tieto slová, boli tu verní jednotlivci, medzi ktorými „sa pamiatka na Ježiša Krista [oživovala] tak v teórii, ako aj v praxi“. Ježiš Kristus dodržal sľub podporovať takých ľudí v úsilí prejavovať lásku, ktorá je charakteristickým znakom pravých kresťanov, a držať sa právd, ktoré učil.

A navyše sľúbil, že v posledných dňoch tohto systému zhromaždí verných učeníkov do kresťanského zboru, ktorý bude možné ľahko rozpoznať a ktorý bude on sám používať na uskutočnenie svojej vôle. (Matúš 24:14, 45–47) Tento zbor dnes používa na zhromažďovanie „veľkého zástupu“ mužov, žien a detí „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ a zjednocuje ich pod svojím vedením, čím vzniká ‚jedno stádo jedného pastiera‘. — Zjavenie 7:9, 14–17; Ján 10:16; Efezanom 4:11–16.

Preto opustite akékoľvek inštitúcie a organizácie, ktoré už dvetisíc rokov poškvrňujú Kristovo meno a znevažujú kresťanstvo. Inak by ste podľa toho, čo povedal Ježiš Kristus apoštolovi Jánovi, mohli „dostať časť z [ich] rán“, keď na nich Boh v blízkej budúcnosti vykoná rozsudok. (Zjavenie 1:1; 18:4, 5) Rozhodnite sa patriť k pravým ctiteľom Boha, zástancom pravého kresťanstva, o ktorých prorok Micheáš povedal, že „v konečnej časti dní“ budú poslúchať Božie pokyny a budú „chodiť po jeho chodníkoch“ obnoveného čistého uctievania. (Micheáš 4:1–4) Vydavatelia tohto časopisu vám radi pomôžu nájsť týchto pravých ctiteľov Boha.

[Obrázky na strane 5]

Prečo sa praví kresťania nezapájajú do vojen?

[Pramene ilustrácií]

Vojaci vľavo: U.S. National Archives photo; vojak s plameňometom vpravo: U.S. Army Photo

[Obrázky na strane 7]

Základné podmienky, ktoré dal Ježiš pravým kresťanom, sú: „mať lásku medzi sebou“ a ‚zostať v jeho slove‘