‚Choďte a robte učeníkov, krstite ich‘

„Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ — MATÚŠ 28:19, 20.

1. Aké rozhodnutie urobil izraelský národ na úpätí vrchu Sinaj?

ASI pred 3500 rokmi dal celý jeden národ Bohu slávnostný sľub. Izraeliti zhromaždení na úpätí vrchu Sinaj verejne vyhlásili: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní robiť.“ Od tej chvíle sa Izraeliti stali národom oddaným Bohu, jeho „zvláštnym majetkom“. (2. Mojžišova 19:5, 8; 24:3) Tešili sa na to, že budú mať jeho ochranu a že budú žiť v krajine ‚tečúcej mliekom a medom‘ pokolenie za pokolením. — 3. Mojžišova 20:24.

2. Z akého vzťahu k Bohu sa môžu dnes ľudia tešiť?

² Ako však napísal žalmista Asaf, Izraeliti „nedodržiavali Božiu zmluvu a odmietali chodiť v jeho zákone“. (Žalm 78:10) Nedodržali slávnostný sľub, ktorý dali ich predkovia Jehovovi. Nakoniec tento národ prišiel o svoj jedinečný vzťah k Bohu. (Kazateľ 5:4; Matúš 23:37, 38) Preto Boh „obrátil svoju pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno“. (Skutky 15:14) A v týchto posledných dňoch zhromažďuje „veľký zástup, ktorý [nemôže] nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ a tento zástup s radosťou uznáva: „Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi.“ — Zjavenie 7:9, 10.

3. Aké kroky musí urobiť človek, ktorý sa chce tešiť z blízkeho vzťahu k Bohu?

³ Ak niekto chce patriť k tým, ktorí sa tešia z takéhoto vzácneho vzťahu k Bohu, musí sa Jehovovi oddať a dať to verejne najavo tým, že svoju oddanosť symbolizuje krstom vo vode. Je to prejav poslušnosti priamemu príkazu, ktorý dal Ježiš svojim učeníkom, keď povedal: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna  a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ ​(Matúš 28:19, 20) Izraeliti počúvali, keď Mojžiš čítal z ‚knihy zmluvy‘. (2. Mojžišova 24:3, 7, 8) Vďaka tomu pochopili, aké záväzky majú voči Jehovovi. Podobne aj dnes je nevyhnutné, aby človek, skôr než sa dá pokrstiť, získal presné poznanie Božej vôle, ktorá je zjavená v jeho Slove, Biblii.

4. Čo musí človek urobiť, aby bol spôsobilý na krst? (Do odpovede zahrň rámček „Dve otázky ku krstu“.)

⁴ Je zjavné, že Ježiš chcel, aby si jeho učeníci najprv vybudovali vieru na pevných základoch a až potom sa dali pokrstiť. Prikázal svojim nasledovníkom nielen to, aby išli a robili učeníkov, ale aby ich aj učili ‚zachovávať všetko, čo im prikázal‘. (Matúš 7:24, 25; Efezanom 3:17–19) Preto tí, ktorí sú spôsobilí na krst, obyčajne už študovali Bibliu niekoľko mesiacov alebo aj rok či dva, takže ich rozhodnutie nie je ani unáhlené, ani založené na nedostatočných informáciách. Pred samotným krstom uchádzači o krst odpovedia áno na dve kľúčové otázky. Keďže Ježiš zdôraznil, že ‚naše áno by malo znamenať áno a naše nie nie‘, pre nás všetkých bude užitočné, ak znova dôkladne preskúmame význam týchto dvoch otázok. — Matúš 5:37.

Pokánie a oddanosť

5. Aké dva základné kroky zdôrazňuje prvá otázka ku krstu?

⁵ Prvá otázka ku krstu zameriava pozornosť na to, či uchádzač o krst robil pokánie zo svojho predchádzajúceho spôsobu života a či oddal svoj život Jehovovi, aby konal jeho vôľu. Táto otázka zdôrazňuje dva dôležité kroky, ktoré musia predchádzať krst — pokánie a oddanosť.

6, 7. a) Prečo je nevyhnutné, aby každý uchádzač o krst robil pokánie? b) Aké zmeny musia nasledovať, keď človek prejaví pokánie?

⁶ Prečo musí človek robiť pokánie, skôr než sa dá pokrstiť? Apoštol Pavol vysvetľuje: „Všetci [sme sa] kedysi správali v súlade so žiadosťami svojho tela.“ ​(Efezanom 2:3) Kým sme nemali presné poznanie Božej vôle, žili sme podľa sveta, v súlade s jeho hodnotami a normami. Náš spôsob života ovplyvňoval boh tohto systému, Satan. (2. Korinťanom 4:4) Ale keď sme spoznali Božiu vôľu, rozhodli sme sa ‚už nežiť pre ľudské žiadosti, ale pre Božiu vôľu‘. — 1. Petra 4:2.

⁷ Tento nový spôsob života prináša mnoho úžitku. Predovšetkým človeku umožňuje mať vzácny vzťah k Jehovovi, vzťah, ktorý Dávid prirovnal k pozvaniu vstúpiť do Božieho ‚stanu‘ a vystúpiť na ‚svätý vrch‘ — a to je skutočne neopísateľná výsada. (Žalm 15:1) Je logické očakávať, že Jehova nepozve len tak hocikoho, ale iba tých, ktorí ‚chodia bezúhonne a konajú spravodlivosť  a hovoria pravdu vo svojom srdci‘. (Žalm 15:2) Ak chceme splniť tieto požiadavky, pravdepodobne budeme musieť urobiť určité zmeny — tak v správaní, ako aj v osobnosti —, a to v závislosti od nášho spôsobu života pred poznaním pravdy. (1. Korinťanom 6:9–11; Kolosanom 3:5–10) K takýmto zmenám nás motivuje pokánie — hlboká ľútosť nad naším predošlým spôsobom života a silná túžba páčiť sa Jehovovi. To vedie k úplnému obratu — k tomu, že človek zavrhne sebecký, svetský spôsob života a začne žiť tak, ako sa to páči Bohu. — Skutky 3:19.

8. Ako sa oddávame Bohu a ako s tým súvisí krst?

⁸ Druhá časť prvej otázky ku krstu sa zameriava na to, či sa uchádzači oddali Jehovovi, aby konali jeho vôľu. Oddanosť je nevyhnutný krok, ktorý musí človek urobiť pred krstom. Človek sa oddáva Jehovovi v modlitbe, v ktorej vyjadrí túžbu zasvätiť mu svoj život prostredníctvom Krista. (Rimanom 14:7, 8; 2. Korinťanom 5:15) Jehova sa potom stáva naším Pánom a Majiteľom a my tak ako Ježiš nachádzame potešenie v konaní Božej vôle. (Žalm 40:8; Efezanom 6:6) Tento slávnostný sľub dáva človek Jehovovi iba raz. No keďže sa Bohu oddávame v súkromí, verejné vyhlásenie v deň krstu slúži na to, aby sa všetci dozvedeli, že sme svojmu nebeskému Otcovi dali tento slávnostný sľub. — Rimanom 10:10.

9, 10. a) Čo znamená konať Božiu vôľu? b) Z čoho vidno, že dokonca aj nacistickí dôstojníci chápali význam našej oddanosti?

⁹ Čo znamená nasledovať príklad, ktorý dal Ježiš v konaní Božej vôle? Ježiš svojim učeníkom povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ ​(Matúš 16:24) Poukázal tým na tri veci, ktoré musíme robiť. Po prvé, musíme ‚zaprieť‘ sami seba. Inými slovami, musíme povedať nie svojim sebeckým, nedokonalým sklonom a áno Božím radám a Božiemu vedeniu. Po druhé, ‚berieme svoj mučenícky kôl‘. V Ježišových dňoch bol mučenícky kôl symbolom potupy a utrpenia. Ako kresťania počítame s tým, že niekedy môžeme trpieť pre dobré posolstvo. (2. Timotejovi 1:8) Hoci sa nám svet možno vysmieva alebo nás haní, ‚pohŕdame pohanou‘ tak ako Kristus a sme šťastní, lebo vieme, že sa páčime Bohu. (Hebrejom 12:2) A po tretie, nasledujeme Ježiša „ustavične“. — Žalm 73:26; 119:44; 145:2.

¹⁰ Je zaujímavé, že dokonca aj niektorí odporcovia chápu význam oddanosti Jehovových svedkov, ktorá spočíva v bezvýhradnej službe Bohu. Napríklad v nacistickom koncentračnom tábore v Buchenwalde sa od svedkov, ktorí odmietli zaprieť svoju vieru, vyžadovalo, aby podpísali takéto vyhlásenie: „Som stále oddaným bádateľom Biblie a nikdy neporuším svoju prísahu Jehovovi.“ To určite dobre vyjadruje postoj všetkých oddaných, verných služobníkov Boha! — Skutky 5:32.

Stávaš sa jedným z Jehovových svedkov

11. Akú výsadu získava človek, ktorý sa dá pokrstiť?

¹¹ Druhá otázka ku krstu sa zameriava na to, či uchádzač predovšetkým chápe, že  krstom sa stáva jedným z Jehovových svedkov. Po ponorení do vody sa stáva ordinovaným služobníkom, ktorý nosí Jehovovo meno. To je veľká výsada a zároveň vážna zodpovednosť. Krstom sa človek stáva tiež jedným z tých, ktorí majú nádej na večnú záchranu, pokiaľ zostane verný Jehovovi. — Matúš 24:13.

12. Aký záväzok je spojený s výsadou nosiť Jehovovo meno?

¹² Nosiť meno všemohúceho Boha, Jehovu, je určite mimoriadna česť. Prorok Micheáš povedal: „Všetky národy, tie budú chodiť každý v mene svojho Boha; ale my, my budeme chodiť v mene Jehovu, nášho Boha, na neurčitý čas, áno navždy.“ ​(Micheáš 4:5) No s touto výsadou je spojený istý záväzok. Musíme sa snažiť žiť takým spôsobom života, ktorý prináša česť menu, ktoré nosíme. Ako pripomenul Pavol kresťanom v Ríme, ak niekto nekoná v súlade s tým, čo hlása, vedie to k tomu, že ľudia sa „rúhajú“ Božiemu menu, čiže je naň prinášaná pohana. — Rimanom 2:21–24.

13. Prečo majú oddaní Jehovovi služobníci zodpovednosť svedčiť o svojom Bohu?

¹³ Keď sa človek stáva Jehovovým svedkom, prijíma tiež zodpovednosť svedčiť o svojom Bohu. Jehova vyzval svoj oddaný národ Izrael, aby sa stal jeho svedkom, aby svedčil o jeho večnom Božstve. (Izaiáš 43:10–12, 21) Ale tento národ v tom zlyhal a nakoniec úplne stratil Jehovovu priazeň. Dnes sú praví kresťania hrdí na to, že majú výsadu svedčiť o Jehovovi. Svedčíme o ňom preto, že ho milujeme a túžime, aby bolo jeho meno posvätené. Ako by sme mohli zostať ticho, keď poznáme pravdu o našom nebeskom Otcovi a o jeho predsavzatí? Cítime to rovnako ako apoštol Pavol, keď povedal: „Bolo [mi to] uložené ako nutnosť. Ale beda mi, keby som neoznamoval dobré posolstvo!“ — 1. Korinťanom 9:16.

14, 15. a) Akú úlohu zohráva Jehovova organizácia, pokiaľ ide o náš duchovný pokrok? b) Aké opatrenia nám duchovne pomáhajú?

¹⁴ Druhá otázka ku krstu uchádzačovi tiež pripomína jeho zodpovednosť spolupracovať s Jehovovou organizáciou, ktorá je vedená svätým duchom. Neslúžime Bohu sami, potrebujeme pomoc, podporu a povzbudenie ‚celého spoločenstva bratov‘. (1. Petra 2:17; 1. Korinťanom 12:12, 13) Božia organizácia zohráva dôležitú úlohu v našom duchovnom raste. Poskytuje nám hojnosť biblických publikácií, ktoré nám pomáhajú rásť v presnom poznaní, konať múdro, keď čelíme ťažkostiam, a rozvíjať si blízky vzťah k Bohu. Podobne ako matka, ktorá sa stará, aby jej dieťa bolo dobre živené a aby malo všetko, čo potrebuje, aj „verný a rozvážny otrok“ poskytuje hojnosť časového duchovného pokrmu, ktorý potrebujeme na duchovný pokrok. — Matúš 24:45–47; 1. Tesaloničanom 2:7, 8.

¹⁵ Členovia Jehovovho ľudu dostávajú každý týždeň na zhromaždeniach potrebné školenie a povzbudenie, aby boli vernými svedkami Jehovu. (Hebrejom 10:24, 25) V teokratickej škole kazateľskej služby sa učíme hovoriť na verejnosti a na služobnom zhromaždení sa školíme v tom, ako predkladať naše posolstvo účinne. Na našich zhromaždeniach, ako aj pri osobnom štúdiu biblických  publikácií môžeme vidieť pôsobenie Jehovovho ducha, to, ako ním Jehova vedie svoju organizáciu. Prostredníctvom týchto pravidelných opatrení nás Boh upozorňuje na nebezpečenstvá, školí nás, aby sme boli účinní v službe, a pomáha nám, aby sme zostali duchovne bdelí. — Žalm 19:7, 8, 11; 1. Tesaloničanom 5:6, 11; 1. Timotejovi 4:13.

Čo by malo byť motiváciou

16. Čo nás motivuje oddať sa Jehovovi?

¹⁶ Dve otázky ku krstu teda uchádzačom pripomínajú význam krstu vo vode a zodpovednosť, ktorú tento krok so sebou prináša. Čo by ich preto malo motivovať, aby sa dali pokrstiť? Pokrstenými učeníkmi Krista sa nestávame preto, že by nás k tomu niekto nútil, ale preto, že nás ‚priťahuje‘ Jehova. (Ján 6:44) Keďže „Boh je láska“, vládne nad vesmírom na základe lásky, nie moci. (1. Jána 4:8) K Jehovovi nás priťahujú jeho vlastnosti a spôsob, ako s nami zaobchádza. Jehova dal za nás svojho jednosplodeného Syna a ponúka nám tú najlepšiu budúcnosť. (Ján 3:16) A tak sme podnietení ponúknuť mu — zasvätiť mu — svoj život. — Príslovia 3:9; 2. Korinťanom 5:14, 15.

17. Čomu sa neoddávame?

¹⁷ Neoddávame sa nejakému cieľu ani práci, oddávame sa osobne Jehovovi. Poverenie, ktoré má Boh pre svojich ctiteľov, sa bude meniť, ale ich oddanosť jemu zostáva rovnaká. Napríklad Abrahámovi Boh prikázal urobiť niečo celkom iné ako Jeremiášovi. (1. Mojžišova 13:17, 18; Jeremiáš 1:6, 7) No každý z nich vykonal úlohu, ktorú od Boha dostal, pretože obaja Jehovu milovali a túžili verne konať jeho vôľu. V tomto čase konca sa všetci pokrstení nasledovníci Krista usilujú spĺňať Kristov príkaz zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve a robiť učeníkov. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Horlivé konanie tohto diela je vynikajúci spôsob, ako môžeme dať najavo, že milujeme nášho nebeského Otca a že sme mu naozaj oddaní. — 1. Jána 5:3.

18, 19. a) Aké verejné vyhlásenie robíme svojím krstom? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁸ Krst nepochybne otvára dvere k mnohým požehnaniam, ale tento krok by sa nemal brať na ľahkú váhu. (Lukáš 14:26–33) Je vyjadrením rozhodnutia, ktoré je dôležitejšie než akákoľvek iná zodpovednosť. (Lukáš 9:62) Keď sa dáme pokrstiť, v skutočnosti tým robíme verejné vyhlásenie: „Tento Boh je naším Bohom na neurčitý čas, áno navždy. Sám nás povedie, kým nezomrieme.“ — Žalm 48:14.

¹⁹ V nasledujúcom článku rozoberieme ďalšie otázky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s krstom vo vode. Môžu byť nejaké vážne dôvody, pre ktoré sa človek zdráha dať pokrstiť? Mal by zohrávať nejakú úlohu vek? Ako môžu všetci prispieť k dôstojnosti udalosti, akou je krst?

Vieš vysvetliť?

• Prečo je potrebné, aby každý kresťan robil pred krstom pokánie?

• Čo znamená oddanosť Bohu?

• Aké záväzky prináša česť nosiť Jehovovo meno?

• Čo by nás malo motivovať, aby sme sa dali pokrstiť?

[Študijné otázky]

[Rámček/obrázok na strane 22]

Dve otázky ku krstu

Robil si na základe obete Ježiša Krista pokánie zo svojich hriechov a oddal si sa Jehovovi, aby si konal jeho vôľu?

Uvedomuješ si, že svojou oddanosťou a krstom sa stávaš jedným z Jehovových svedkov v spojení s organizáciou vedenou Božím duchom?

[Obrázok na strane 23]

Človek sa oddáva Jehovovi tým, že mu v modlitbe dá slávnostný sľub

[Obrázok na strane 25]

Zvestovateľskou činnosťou dávame najavo svoju oddanosť Bohu