„Ako ja milujem tvoj zákon!“

„Ako ja milujem tvoj zákon! Celý deň sa ním zaoberám.“ — ŽALM 119:97.

1, 2. a) V akej situácii sa nachádzal inšpirovaný pisateľ 119. žalmu? b) Ako v tej situácii reagoval a prečo?

PISATEĽ 119. žalmu prežíval ťažkú skúšku. Opovážliví nepriatelia, ktorí si nevážili Boží zákon, sa mu vysmievali a pošpinili ho falošnosťou, teda ho očiernili. Kniežatá sa proti nemu radili a prenasledovali ho. Obklopovali ho zlí a jeho život bol v ohrození. To všetko viedlo k tomu, že ‚nespal pre zármutok‘. (Žalm 119:9, 23, 28, 51, 61, 69, 85, 87, 161) Napriek tejto skúške žalmista spieval: „Ako ja milujem tvoj zákon! Celý deň sa ním zaoberám.“ — Žalm 119:97.

² Možno si kladieš otázku: „Prečo bol Boží zákon pre žalmistu zdrojom útechy?“ Žalmista dôveroval v to, že Jehova sa oňho zaujíma, a to ho posilňovalo. Keďže vedel, akým láskyplným opatrením od Jehovu je tento zákon, bol šťastný aj napriek všetkým ťažkostiam, ktoré mu spôsobovali jeho protivníci. Uvedomoval si, že Jehova s ním zaobchádzal dobre. Okrem toho, keď konal v súlade s Božím zákonom, robilo ho to múdrejším, než boli jeho nepriatelia, a dokonca zostal vďaka tomu nažive. Keď poslúchal zákon, tešil sa z pokoja a čistého svedomia. — Žalm 119:1, 9, 65, 93, 98, 165.

3. Prečo je dnes pre kresťanov náročné žiť podľa božských noriem?

³ Aj dnes niektorí Boží služobníci zažívajú vyčerpávajúce skúšky viery. Možno nie sme v situácii, v ktorej by bol ohrozený náš život, ako to bolo v prípade žalmistu; žijeme však v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. Mnohí ľudia, ktorých denne stretávame, si vôbec necenia duchovné hodnoty — zameriavajú sa na seba, na hmotné veci a ich postoj prezrádza aroganciu a nedostatok úcty. (2. Timotejovi 3:1–5) Mladí kresťania musia denne čeliť situáciám, ktoré ohrozujú ich morálnu bezúhonnosť. V takom prostredí môže byť ťažké udržať si lásku k Jehovovi a k tomu, čo je správne. Ako sa teda môžeme chrániť?

4. Ako dal žalmista najavo, že si cení Boží zákon, a mali by konať podobne aj kresťania?

⁴ Žalmistovi pomáhalo odolávať tlakom to, že venoval čas hĺbaniu o Božom zákone. Tak si Boží zákon zamiloval. Takmer v každom verši 119. žalmu sa zmieňuje o nejakom aspekte Jehovovho zákona. * Mojžišovský Zákon, ktorý dal Boh starovekému Izraelu, nie je záväzný pre kresťanov. (Kolosanom 2:14) No zásady vyjadrené v tomto Zákone majú trvalú hodnotu. Tieto zásady boli útechou pre žalmistu a môžu byť útechou aj pre Božích služobníkov, ktorí zápasia s ťažkosťami dnešného života.

5. O akých aspektoch mojžišovského Zákona budeme teraz uvažovať?

 ⁵ Pozrime sa, aké povzbudenie môžeme načerpať už len z troch aspektov mojžišovského Zákona: zo zákona o sabate, z opatrenia týkajúceho sa paberkovania a z prikázania, že nemáme byť žiadostiví. Pri každom z nich uvidíme, že pochopiť zásady, na ktorých sú založené tieto zákony, je dôležité, ak máme zvládať nápor a ťažkosti dnešnej doby.

Uspokojovanie našich duchovných potrieb

6. Aké základné potreby majú všetci ľudia?

⁶ Ľudia boli vytvorení s viacerými potrebami. Napríklad mať čo jesť, piť a kde bývať je nevyhnutné na udržanie dobrého fyzického stavu. Človek však musí uspokojovať aj svoje „duchovné potreby“. Ak to nerobí, nemôže byť skutočne šťastný. (Matúš 5:3) Jehova považoval uspokojovanie týchto vrodených potrieb za také dôležité, že svojmu ľudu prikázal, aby každý týždeň na jeden celý deň prerušil bežné činnosti a venoval pozornosť duchovným veciam.

7, 8. a) Ako Boh odlíšil sabat od ostatných dní? b) Akému účelu slúžil sabat?

⁷ Zákon o sabate zdôrazňoval dôležitosť duchovných záležitostí. Slovo „sabat“ sa v Biblii prvý raz objavuje v súvislosti s opatrením manny v pustatine. Izraeliti mali zbierať tento zázračný chlieb šesť dní. Na šiesty deň si mali nazbierať „chlieb na dva dni“, lebo na siedmy deň nemal byť poskytnutý žiadny chlieb. Siedmy deň mal byť ‚svätý sabat Jehovovi‘, počas ktorého mal každý zostať ‚sedieť na svojom mieste‘. (2. Mojžišova 16:13–30) V jednom z desiatich prikázaní bolo stanovené, že v sabat sa nemá konať žiadna práca. Ten deň bol posvätný. Trestom za nedodržanie tohto zákona bola smrť. — 2. Mojžišova 20:8–11; 4. Mojžišova 15:32–36.

⁸ Zo zákona o sabate bolo zjavné, že Jehova sa zaujíma tak o fyzické, ako aj o duchovné blaho svojho ľudu. „Sabat začal jestvovať kvôli človeku,“ povedal Ježiš. (Marek 2:27) Sabat umožňoval Izraelitom nielen si odpočinúť, ale dával im aj príležitosť, aby sa priblížili k svojmu Stvoriteľovi a dali mu najavo svoju lásku. (5. Mojžišova 5:12) Bol to deň zasvätený výlučne duchovným záujmom. K tomu patrilo uctievanie v rodine, modlitba a rozjímanie o Božom Zákone. Toto opatrenie slúžilo Izraelitom na ochranu, aby nevenovali všetok svoj čas a silu sledovaniu hmotných záujmov. Sabat im pripomínal, že najdôležitejšou vecou v ich živote je vzťah k Jehovovi. Túto nemennú zásadu znovu zdôraznil Ježiš, keď povedal: „Je napísané: ‚Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.‘“ — Matúš 4:4.

9. Aké poučenie môžu zo zákona o sabate načerpať kresťania?

 ⁹ Dnes sa od Božieho ľudu už nevyžaduje, aby dodržiaval doslovný 24-hodinový sabatný odpočinok, no zákon o sabate je viac ako len nejaká zaujímavosť, ktorá patrí do histórie. (Kolosanom 2:16) Či to nie je pripomienka, že aj my musíme dávať duchovné veci na prvé miesto? Činnosti spojené s uctievaním by nikdy nemali byť zatienené hmotnými záujmami či oddychovou činnosťou. (Hebrejom 4:9, 10) Môžeme si teda položiť otázky: „Čo je v mojom živote na prvom mieste? Je to štúdium, modlitba, účasť na kresťanských zhromaždeniach a na zvestovaní dobrého posolstva o Kráľovstve? Alebo uprednostňujem iné činnosti?“ Jehova nás uisťuje, že ak dávame v živote na prvé miesto duchovné veci, nebude nám chýbať nič, čo nutne potrebujeme pre život. — Matúš 6:24–33.

10. Aký úžitok nám to prinesie, keď budeme venovať čas duchovným veciam? Uveď príklad.

¹⁰ Keď budeme venovať čas štúdiu Biblie a biblických publikácií a hlbokému premýšľaniu o posolstve, ktoré je v nich obsiahnuté, môže nám to pomôcť viac sa priblížiť k Jehovovi. (Jakub 4:8) Susan, ktorá si začala vyhradzovať čas na pravidelné štúdium Biblie už asi pred 40 rokmi, priznáva, že spočiatku ju to veľmi nebavilo. Brala to len ako povinnosť. Ale čím viac čítala, tým väčšie potešenie v tom nachádzala. Ak sa teraz z nejakého dôvodu nemôže osobnému štúdiu venovať, veľmi jej chýba. „Štúdium mi pomohlo, aby som spoznala Jehovu ako Otca,“ hovorí. „Môžem mu dôverovať, spoľahnúť sa naňho a s voľnosťou reči sa k nemu približovať v modlitbe. Keď vidím, ako veľmi Jehova miluje svojich služobníkov, ako sa o mňa osobne zaujíma a ako koná v môj prospech, je to jednoducho úžasné.“ Áno, keď budeme pravidelne uspokojovať svoje duchovné potreby, aj my môžeme zažívať veľkú radosť.

Boží zákon o paberkovaní

11. Ako sa mal uplatňovať zákon o paberkovaní?

¹¹ Ďalším aspektom mojžišovského Zákona, z ktorého vidno Boží záujem o blaho jeho ľudu, bolo právo paberkovať. Jehova prikázal, aby izraelskí roľníci po zozbieraní úrody zo svojho poľa dovolili núdznym pozbierať, čo ženci nechali na poli. Izraeliti nemali úplne zožať okraje svojich polí ani nemali vyzbierať plody, ktoré zostali po zbere hrozna či olív. Nemali sa vracať ani po snopy, ktoré na poli zabudli. Bolo to láskavé opatrenie na úžitok chudobných, cudzích usadlíkov, sirôt a vdov. Pravdaže, paberkovanie si z ich strany vyžadovalo usilovne pracovať, ale vďaka nemu nemuseli žobrať. — 3. Mojžišova 19:9, 10; 5. Mojžišova 24:19–22; Žalm 37:25.

12. Akú možnosť poskytoval zákon o paberkovaní roľníkom?

¹² Zákon o paberkovaní neurčoval, koľko z úrody mali roľníci nechať pre núdznych. Bolo na nich, či nezožaté okraje ich obilných polí budú široké alebo úzke. Toto opatrenie ich učilo štedrosti. Dávalo roľníkom príležitosť prejaviť vďačnosť Tomu, ktorý im požehnal úrodu, keďže ‚ten, kto preukazuje priazeň biednemu, oslavuje svojho Tvorcu‘. (Príslovia 14:31) Boáz bol jedným z tých, ktorí to robili. Láskavo sa postaral o to, aby si Rút, vdova, ktorá paberkovala na jeho poliach, mohla nazbierať hojnosť obilia. Za jeho štedrosť ho Jehova bohato odmenil. — Rút 2:15, 16; 4:21, 22; Príslovia 19:17.

13. Čo sa učíme zo starovekého zákona o paberkovaní?

¹³ Zásada, na ktorej bol založený zákon o paberkovaní, sa nezmenila. Jehova od svojich služobníkov očakáva, že budú štedrí, a to zvlášť k núdznym. Čím štedrejší budeme, tým väčšie požehnania budeme zažívať. „Dávajte a ľudia budú dávať vám,“ povedal Ježiš. „Budú vám sypať do lona znamenitú mieru, natlačenú, utrasenú a pretekajúcu. Totiž akou  mierou meriate vy, takou budú na odplatu merať vám.“ — Lukáš 6:38.

14, 15. Ako môžeme prejaviť štedrosť a aký úžitok to môže priniesť nám i tým, ktorým pomáhame?

¹⁴ Apoštol Pavol nám odporúčal, aby sme ‚robili dobro všetkým, najmä však tým, čo sú nám príbuzní vo viere‘. (Galaťanom 6:10) Preto je potrebné postarať sa o to, aby naši spolukresťania dostali duchovnú pomoc vždy, keď čelia skúškam viery. Ale môžu tiež potrebovať praktickú pomoc, napríklad odviezť do sály Kráľovstva alebo nakúpiť potraviny. Máte v zbore niekoho, kto je pokročilého veku, kto je chorý alebo nemôže vychádzať z domu a cenil by si povzbudzujúcu návštevu alebo pomoc? Ak sa budeme snažiť byť vnímaví na takéto potreby našich bratov, Jehova nás bude môcť použiť na to, aby prostredníctvom nás odpovedal na ich modlitby. Hoci je kresťanskou povinnosťou starať sa jeden o druhého, takéto konanie prináša úžitok aj tomu, kto pomoc poskytuje. Keď prejavujeme spoluctiteľom pravú lásku, prináša nám to veľkú radosť a hlboké uspokojenie a vedie to k Jehovovmu schváleniu. — Príslovia 15:29.

¹⁵ Kresťania dávajú najavo nesebecký postoj aj tým, že využívajú svoj čas a energiu, aby hovorili s inými o Božích predsavzatiach. (Matúš 28:19, 20) Každý, kto už pocítil radosť z toho, že mohol niekomu pomôcť dospieť k oddanosti Jehovovi, zažil pravdivosť Ježišových slov: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ — Skutky 20:35.

Ako sa chrániť pred žiadostivosťou

16, 17. Aký zákaz obsahovalo desiate prikázanie a prečo?

¹⁶ Tretím aspektom Božieho Zákona daného Izraelu, o ktorom budeme uvažovať, je desiate prikázanie, ktoré obsahovalo zákaz byť žiadostivý. Zákon znel: „Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho. Nebudeš túžiť po manželke svojho blížneho, ani po jeho otrokovi, ani po jeho otrokyni, ani po jeho býkovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu.“ ​(2. Mojžišova 20:17) Takýto zákon by nemohol presadzovať žiadny  človek, pretože nikto z ľudí nedokáže čítať v srdciach. Toto prikázanie vyvýšilo Zákon vysoko nad ľudské právo. Pomohlo každému Izraelitovi uvedomiť si, že sa zodpovedá priamo Jehovovi, ktorý vie rozoznať každý sklon srdca. (1. Samuelova 16:7) Okrem toho toto prikázanie išlo až ku koreňu mnohých nezákonných skutkov. — Jakub 1:14.

¹⁷ Zákon proti žiadostivosti podnecoval Boží ľud k tomu, aby sa vyhýbal hmotárstvu a chamtivosti a aby sa nesťažoval na svoj životný údel. Bol tiež ochranou pred pokušením dopustiť sa krádeže či nemravnosti. Vždy tu budú ľudia, ktorých hmotný majetok obdivujeme alebo ktorí sa nám javia v tom či onom ohľade úspešnejší, než sme my. Ak by sme si nedávali pozor na to, ako v tomto smere zmýšľame, mohli by sme sa stať nespokojnými alebo začať druhým závidieť. Biblia opisuje žiadostivosť ako prejav ‚neschváleného stavu mysle‘. Preto sa nám darí oveľa lepšie, ak nie sme žiadostiví. — Rimanom 1:28–30.

18. Aký duch dnes vládne vo svete a aké negatívne následky to môže mať?

¹⁸ V dnešnom svete vládne duch, ktorý podnecuje k materializmu a súpereniu. Prostredníctvom reklamy svet obchodu vzbudzuje v ľuďoch túžbu po nových produktoch a často predkladá myšlienku, že ak ich nezískame, nebudeme šťastní. Ale presne takýto duch bol v Jehovovom zákone odsúdený. Súvisí s ním túžba za každú cenu dosiahnuť v živote úspech a hromadiť si majetok. Apoštol Pavol povedal: „Tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré vrhajú ľudí do zničenia a skazy. Lebo láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu a tým, že sa niektorí o túto lásku usilovali, boli odvedení od viery a celí sa prebodali mnohými bolesťami.“ — 1. Timotejovi 6:9, 10.

19, 20. a) Čo je naozaj cenné pre toho, kto miluje Jehovov zákon? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁹ Tí, ktorí milujú Boží zákon, si uvedomujú, aký nebezpečný je materialistický duch, a sú pred ním chránení. Žalmista sa modlil k Jehovovi: „Nakloň moje srdce k svojim pripomienkam, a nie k zisku. Zákon tvojich úst je pre mňa dobrý, a to viac ako tisíce kúskov zlata a striebra.“ ​(Žalm 119:36, 72) Keď sme presvedčení o pravdivosti týchto slov, pomôže nám to udržať si vyrovnanosť nevyhnutnú na to, aby sme nepadli do osídiel hmotárstva, chamtivosti či nespokojnosti so svojím životným údelom. Kľúčom k tomu najväčšiemu zisku je „zbožná oddanosť“, nie hromadenie majetku. — 1. Timotejovi 6:6.

²⁰ Zásady tvoriace základ Zákona, ktorý dal Jehova starovekému izraelskému národu, sú v dnešných ťažkých časoch rovnako cenné, ako boli v čase, keď Jehova dal Mojžišovi tento Zákon. Čím viac budeme tieto zásady uplatňovať v našom živote, tým viac ich budeme chápať, tým viac si ich zamilujeme a tým šťastnejší budeme. Zákon nám odovzdáva mnoho cenného poučenia a v životných príbehoch a skúsenostiach biblických postáv sú nám predkladané živé pripomienky toho, akú hodnotu má toto poučenie. O niektorých z týchto postáv budeme uvažovať v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Prečo pisateľ 119. žalmu miloval Jehovov zákon?

• Čo sa môžu kresťania naučiť zo zákona o sabate?

• Prečo možno povedať, že zákon o paberkovaní má trvalú hodnotu?

• V akom zmysle nás chráni desiate prikázanie?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 21]

Čo zdôrazňoval zákon o sabate?

[Obrázok na strane 23]

Čo sa učíme zo zákona o paberkovaní?