Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Barzillai — muž, ktorý si uvedomoval svoje obmedzenia

Barzillai — muž, ktorý si uvedomoval svoje obmedzenia

Barzillai — muž, ktorý si uvedomoval svoje obmedzenia

‚PREČO by som sa ti mal stať bremenom?‘ Osemdesiatročný muž, ktorý povedal tieto slová izraelskému kráľovi Dávidovi, bol Barzillai. V Biblii sa píše, že Barzillai bol „veľmi veľký muž“, nepochybne pre svoje bohatstvo. (2. Samuelova 19:32, 35) Tento muž žil v gileádskej krajine, hornatej oblasti východne od rieky Jordán. — 2. Samuelova 17:27; 19:31.

Za akých okolností povedal Barzillai Dávidovi tieto slová? A prečo to tento starý muž povedal?

Vzbura proti kráľovi

Dávid bol v nebezpečenstve. Jeho syn Abšalóm „kradol srdcia izraelských mužov“ a zmocnil sa trónu. Bolo jasné, že Abšalóm neušetrí nikoho z verných služobníkov svojho otca. A tak Dávid i jeho služobníci utiekli z Jeruzalema. (2. Samuelova 15:6, 13, 14) Keď Dávid prišiel do Machanajima, oblasti východne od Jordánu, Barzillai mu podal pomocnú ruku.

Barzillai a dvaja ďalší muži, Šobi a Machir, štedro poskytli Dávidovi množstvo vecí, ktoré potreboval. Títo traja verní poddaní dali najavo, že chápu Dávidovu ťažkú situáciu, keď o ňom a o jeho mužoch povedali: „Ľud je hladný a unavený a smädný v pustatine.“ Barzillai, Šobi a Machir urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby uspokojili tieto potreby, keď Dávidovi a jeho mužom dali lôžka, pšenicu, jačmeň, múku, pražené obilie, bôby, šošovicu, med, maslo, ovce, ako aj ďalšie potrebné veci. — 2. Samuelova 17:27–29.

Pomáhať Dávidovi bolo nebezpečné. Bolo nepravdepodobné, že by Abšalóm ušetril pred trestom kohokoľvek, kto poskytol podporu tomuto právoplatnému kráľovi. Preto keď Barzillai prejavil vernosť Dávidovi, dal tým najavo odvahu.

Situácia sa mení

Krátko nato sa vzbúrenci podporujúci Abšalóma stretli s Dávidovými mužmi. K boju došlo v efraimskom lese, pravdepodobne neďaleko Machanajima. Abšalómovo vojsko bolo porazené „a v ten deň tam nastalo veľké zabíjanie“. Hoci Abšalóm sa pokúsil utiecť, zakrátko bol usmrtený. — 2. Samuelova 18:7–15.

Dávidovo postavenie kráľa bolo opäť upevnené a nespochybniteľné. Jeho verní služobníci už nemuseli žiť ako utečenci. Navyše si svojou vernosťou získali Dávidovu úctu a vďačnosť.

Keď sa Dávid chystal vrátiť do Jeruzalema, „Gileádčan Barzillai zostúpil z Rogélima, aby šiel ďalej s kráľom k Jordánu a aby ho tak odprevadil k Jordánu“. Pri tej príležitosti Dávid predložil zostarnutému Barzillaiovi toto pozvanie: „Ty sám prejdi so mnou, a istotne ťa budem zásobovať potravou pri mne v Jeruzaleme.“ — 2. Samuelova 19:15, 31, 33.

Dávid si nepochybne veľmi cenil Barzillaiovu pomoc. Nezdá sa, že by sa mu kráľ chcel iba odplatiť tým, že mu poskytne hmotné veci nevyhnutné pre život. Barzillai bol bohatý, a tak nepotreboval takúto pomoc. Dávid zrejme chcel tohto muža pokročilého veku mať na kráľovskom dvore pre jeho znamenité vlastnosti. Stále miesto na dvore bolo cťou, ktorá by Barzillaiovi umožňovala tešiť sa z výsad, ktoré so sebou prinášalo kráľovo priateľstvo.

Skromnosť a realistický pohľad

Ako zareagoval Barzillai na pozvanie kráľa Dávida? Povedal: „Aké sú dni rokov môjho života, aby som mal vyjsť s kráľom do Jeruzalema? Mám dnes osemdesiat rokov. Mohol by som rozpoznávať medzi dobrým a zlým, alebo mohol by tvoj sluha vychutnať, čo by jedol a čo by pil, alebo mohol by som ešte počúvať hlas spevákov a speváčok?“ ​(2. Samuelova 19:34, 35) Barzillai teda zdvorilo odmietol toto pozvanie a vzdal sa znamenitej výsady. Ale prečo?

Jedným z dôvodov mohol byť jeho pokročilý vek a obmedzenia, ktoré sú s tým spojené. Barzillai možno cítil, že už nebude dlho žiť. (Žalm 90:10) Už urobil, čo mohol, aby Dávida podporil, ale bol si tiež vedomý svojich obmedzení vyplývajúcich z pokročilého veku. Barzillai nedovolil, aby mu vidina prestíže či významného postavenia zabránila realisticky zhodnotiť svoje možnosti a schopnosti. Na rozdiel od ambiciózneho Abšalóma múdro prejavil skromnosť. — Príslovia 11:2.

Ďalším dôvodom Barzillaiovho rozhodnutia mohlo byť to, že v žiadnom prípade nechcel, aby jeho obmedzenia nejako obmedzovali činnosť tohto kráľa ustanoveného Bohom. Barzillai sa opýtal: „Prečo by sa mal teda tvoj sluha ešte stať bremenom svojmu pánovi, kráľovi?“ ​(2. Samuelova 19:35) Hoci Barzillai naďalej podporoval Dávida, zrejme bol presvedčený, že mladší muž by potrebné úlohy zvládal lepšie ako on. Pravdepodobne poukázal na svojho syna, keď povedal: „Tu je tvoj sluha Kimham. Nech prejde s mojím pánom, kráľom; a učiň mu, čo je dobré v tvojich očiach.“ Dávid sa neurazil, naopak, prijal jeho návrh. Kráľ skôr ako prekročil Jordán, dokonca Barzillaia ‚pobozkal a požehnal ho‘. — 2. Samuelova 19:37–39.

Potreba vyrovnanosti

Správa o Barzillaiovi vyzdvihuje potrebu vyrovnanosti. Na jednej strane by sme sa nemali vzdávať služobných výsad ani sa zdráhať usilovať sa o ne len preto, že túžime žiť pokojným životom alebo že sa cítime nespôsobilí niesť takúto zodpovednosť. Boh môže vyvážiť naše nedostatky, ak sa naňho spoľahneme, že nám dá silu a múdrosť. — Filipanom 4:13; Jakub 4:17; 1. Petra 4:11.

Na druhej strane si musíme uvedomovať svoje obmedzenia. Napríklad niektorý kresťan je možno už teraz veľmi zaneprázdnený duchovnými činnosťami. Uvedomuje si, že keby prijal ďalšie výsady, hrozilo by, že bude zanedbávať také duchovné zodpovednosti, ako je starostlivosť o rodinu. Nebolo by v takej situácii prejavom rozumnosti a skromnosti z jeho strany, keby nateraz odmietol ďalšie výsady? — Filipanom 4:5; 1. Timotejovi 5:8.

Barzillai je vynikajúcim príkladom a je dobré, aby sme o ňom rozjímali. Tento muž bol verný, odvážny, štedrý a skromný. A predovšetkým bol rozhodnutý klásť Božie záujmy pred svoje vlastné. — Matúš 6:33.

[Mapa na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Osemdesiatročný Barzillai podnikol únavnú cestu, aby pomohol Dávidovi

GILEÁD

Rogélim

Sukkót

Machanajim

Jordán

Gilgal

Jericho

Jeruzalem

EFRAIM

[Obrázok na strane 13]

Prečo Barzillai odmietol Dávidovo pozvanie?