Jehovovo slovo je živé

Hlavné myšlienky z knihy Daniel

„KNIHA Daniel je jednou z najpútavejších kníh Biblie,“ uvádza sa v diele Holman Illustrated Bible Dictionary. „Jej stránky sú plné nadčasových právd.“ Danielova správa sa začína v roku 618 pred n. l., keď babylonský kráľ Nabuchodonozor prichádza k Jeruzalemu, oblieha ho a nato berie „niektorých zo synov Izraela“ do zajatia do Babylona. (Daniel 1:1–3) Medzi nimi je aj mladý Daniel, pravdepodobne vo veku dospievania. V závere písania knihy je Daniel ešte stále v Babylone. Teraz má takmer sto rokov a dostáva od Boha prísľub: „Budeš odpočívať, ale vstaneš k svojmu údelu na konci dní.“ — Daniel 12:13.

Zatiaľ čo prvá časť knihy Daniel je predkladaná chronologicky v tretej osobe, posledná časť je napísaná v prvej osobe. Táto kniha, ktorú zapísal Daniel, obsahuje proroctvá o vzostupe a páde svetových veľmocí, o čase Mesiášovho príchodu a o udalostiach, ktoré sa odohrávajú v našich dňoch. * Tento zostarnutý prorok tiež spomína na udalosti svojho dlhého života a rozpráva príbehy, ktoré nás povzbudzujú, aby sme boli zbožnými a rýdzimi ľuďmi. Posolstvo knihy Daniel je živé a vykonáva moc. — Hebrejom 4:12.

ČO SA UČÍME Z TEJTO CHRONOLOGICKEJ SPRÁVY?

(Daniel 1:1–6:28)

Je rok 617 pred n. l. Daniel a jeho traja priatelia, Sadrach, Mézach a Abednego, sú na babylonskom kráľovskom dvore. Počas trojročného školenia, v rámci ktorého sa majú oboznámiť so životom na dvore, si títo traja mladí Hebreji zachovávajú rýdzosť a vernosť Bohu. Asi o osem rokov má kráľ Nabuchodonozor záhadný sen. Daniel tento sen oznamuje a vysvetľuje ho. Kráľ uznáva, že Jehova je „Boh bohov a Pán kráľov a Zjavovateľ tajomstiev“. (Daniel 2:47) No zdá sa, že Nabuchodonozor už zakrátko na toto poučenie zabúda. Keď Danielovi traja priatelia odmietajú uctievať obrovskú sochu, kráľ ich dá uvrhnúť do ohnivej pece. Pravý Boh ich však zachraňuje a Nabuchodonozor je nútený uznať, že „nejestvuje žiaden iný boh, ktorý je schopný oslobodzovať ako tento“. — Daniel 3:29.

Nabuchodonozor má ďalší významný sen. Vidí obrovský strom, ktorý je zoťatý a je mu zabránené v raste. Daniel oznamuje výklad tohto sna. Sen sa čiastočne spĺňa, keď sa Nabuchodonozor pomätie a potom uzdraví. O celé desaťročia neskôr kráľ Balsazár usporadúva veľkú hostinu pre svojich šľachticov a znesväcuje nádoby, ktoré boli vzaté z Jehovovho chrámu. Ešte v tú istú noc je Balsazár zabitý a kráľovstvo dostáva Dárius Médsky. (Daniel 5:30, 31) Za vlády Dária sa  zostarnutý prorok Daniel, ktorý má už vyše 90 rokov, stáva terčom vražedného úkladu žiarlivých úradníkov. Ale Jehova ho vyslobodzuje „z laby levov“. — Daniel 6:27.

Odpovede na biblické otázky:

1:11–15 — Vyzerali štyria mladí Judejčania lepšie vďaka tomu, že jedli iba zeleninu? Nie. Žiadnym druhom stravy nemožno dosiahnuť také zmeny v priebehu len desiatich dní. Zásluhu za zmeny vo výzore týchto mladých Hebrejov treba pripísať Jehovovi, ktorý ich požehnal za to, že mu dôverovali. — Príslovia 10:22.

2:1 — Kedy mal Nabuchodonozor sen o obrovskej soche? Správa hovorí, že to bolo „v druhom roku Nabuchodonozorovho kraľovania“. Nabuchodonozor sa stal kráľom v roku 624 pred n. l. Druhý rok jeho vlády sa preto začal v roku 623 pred n. l. — niekoľko rokov predtým, ako napadol Judsko. V tom čase Daniel ešte nebol v Babylone, takže by nemohol vyložiť kráľov sen. Teda ‚druhý rok‘ sa zjavne počíta od roku 607 pred n. l., keď babylonský kráľ zničil Jeruzalem a stal sa svetovládcom.

2:32, 39 — V akom zmysle bolo kráľovstvo zo striebra podradnejšie než zlatá hlava a kráľovstvo z medi podradnejšie než to strieborné? Médo-Perzská ríša, ktorú znázorňovala strieborná časť sochy, bola podradnejšia než Babylon, zlatá hlava, v tom zmysle, že sa jej nedostalo pocty zvrhnúť judské kráľovstvo. Veľmocou, ktorá nasledovala po nej, bolo Grécko, znázornené meďou. Grécko bolo ešte menej významné, podobne ako meď má menšiu hodnotu než striebro. Hoci Grécka ríša zabrala väčšie územie, nemala výsadu prepustiť Boží ľud z vyhnanstva, ktorou bola poctená Médo-Perzia.

4:8, 9 — Stal sa Daniel kňazom pestujúcim mágiu? Nie. Výraz „hlavný z kňazov pestujúcich mágiu“ sa jednoducho vzťahuje na Danielovo postavenie ‚hlavného prefekta nad všetkými babylonskými mudrcmi‘. — Daniel 2:48.

4:10, 11, 20–22 — Čo symbolizoval obrovský strom z Nabuchodonozorovho sna? Tento strom najprv predstavoval Nabuchodonozora ako vládcu svetovej veľmoci. No keďže kráľovstvo siahalo až po „najvzdialenejší koniec celej zeme“, tento strom musí symbolizovať niečo významnejšie. Daniel 4:17 spája tento sen s kraľovaním ‚Najvyššieho‘ nad ľudstvom. Strom teda symbolizoval aj Jehovovu univerzálnu zvrchovanú vládu, zvlášť v súvislosti so zemou. Tento sen má preto dve splnenia — prvé v súvislosti s vládou Nabuchodonozora a druhé v súvislosti s Jehovovou zvrchovanou vládou.

4:16, 23, 25, 32, 33 — Ako dlho trvalo „sedem časov“? Všetky tie zmeny, ktoré mali nastať v Nabuchodonozorovom výzore, si vyžadovali, aby „sedem časov“ trvalo viac než sedem doslovných dní. V jeho prípade tieto časy znamenali sedem rokov pozostávajúcich z 360 dní, čiže 2 520 dní. Vo väčšom splnení je „sedem časov“ 2 520 rokov. (Ezechiel 4:6, 7) Tieto časy sa začali zničením Jeruzalema v roku 607 pred n. l. a skončili sa v roku  1914 n. l., keď bol Ježiš dosadený na trón ako nebeský Kráľ. — Lukáš 21:24.

6:6–10 — Keďže Jehova nevyžaduje, aby človek pri modlitbe zaujal nejaký konkrétny postoj, nebolo by z Danielovej strany rozumné, keby sa tých 30 dní modlil tajne? Skutočnosť, že Daniel sa trikrát denne modlil, bola verejne známa. Práve preto sprisahanci prišli s myšlienkou presadiť zákon, ktorý by obmedzoval modlitby. Akákoľvek zmena v Danielových zvykoch súvisiacich s modlitbou by sa mohla ostatným javiť ako kompromis, a tak by to mohlo naznačiť, že Daniel neprejavuje Jehovovi výlučnú oddanosť.

Poučenie pre nás:

1:3–8 Odhodlanie zachovať vernosť Jehovovi, aké dali najavo Daniel a jeho traja druhovia, jasne svedčí o hodnote rodičovskej výchovy, ktorú určite predtým dostali. Keď bohabojní rodičia dávajú duchovné záujmy na prvé miesto vo svojom živote a učia svoje deti robiť to isté, je veľmi pravdepodobné, že deti dokážu odolať akýmkoľvek pokušeniam či tlakom, s ktorými sa môžu stretnúť v škole alebo kdekoľvek inde.

1:10–12 Daniel chápal, prečo sa „hlavný dvorný úradník“ bál kráľa, a tak naňho nerobil nátlak. No neskôr oslovil ‚strážcu‘, pre ktorého mohlo byť ľahšie prejaviť zhovievavosť. Aj my by sme mali v náročných situáciách konať s podobným pochopením, porozumením a múdrosťou.

2:29, 30 Tak ako Daniel, aj my by sme mali pripísať Jehovovi všetku zásluhu za akékoľvek poznanie, vlastnosti či schopnosti, ktoré sme azda nadobudli vďaka tomu, že využívame jeho duchovné opatrenia.

3:16–18 Je nepravdepodobné, že by traja Hebreji reagovali s takým pevným presvedčením, keby predtým prejavili ochotu pristúpiť na kompromis v súvislosti so stravou. Aj my by sme mali byť ‚verní vo všetkom‘. — 1. Timotejovi 3:11.

4:24–27 Hlásanie posolstva o Kráľovstve, ktoré zahŕňa aj Božie nepriaznivé súdy, si vyžaduje rovnakú vieru a odvahu, akú prejavil Daniel, keď oznámil Nabuchodonozorovi, čo ho postihne a čo by mal robiť, aby ‚azda nastalo predĺženie jeho blahobytu‘.

5:30, 31 „Príslovie proti babylonskému kráľovi“ sa splnilo. (Izaiáš 14:3, 4, 12–15) Aj Satana Diabla, ktorého pýcha sa podobá pýche babylonskej dynastie, čaká ponižujúci koniec. — Daniel 4:30; 5:2–4, 23.

ČO ODHAĽUJÚ DANIELOVE VIDENIA?

(Daniel 7:1–12:13)

V roku 553 pred n. l., keď Daniel v sne dostáva svoje prvé videnie, má niečo vyše 70 rokov. Daniel vidí štyri obrovské zvieratá, ktoré znázorňujú sled svetových veľmocí od jeho dní až po našu dobu. Vo videní istej nebeskej scény vidí ‚niekoho podobného synovi človeka‘, ktorému je dané „panstvo trvajúce na neurčitý čas“. (Daniel 7:13, 14) O dva roky neskôr dostáva videnie, ktoré sa týka Médo-Perzie, Grécka a istej entity, ktorá sa stáva ‚kráľom krutého výzoru‘. — Daniel 8:23.

Teraz je rok 539 pred n. l. Babylon padol a kráľom nad Chaldejcami sa stáva Dárius Médsky. Daniel sa modlí k Jehovovi o obnovu svojej domoviny. Kým sa ešte modlí, Jehova k nemu posiela anjela Gabriela, aby mu „udelil pochopenie s porozumením“ v súvislosti s príchodom Mesiáša. (Daniel 9:20–25) Teraz sa v čase presúvame do času na prelome rokov 536/535 pred n. l. Ostatok sa vrátil do Jeruzalema. Ale keď Izraeliti začnú s výstavbou chrámu, stretávajú sa s odporom. To Danielovi spôsobuje úzkosť. Daniel robí túto záležitosť predmetom svojich modlitieb a Jehova k nemu posiela istého anjela, ktorý zastáva vysoké postavenie. Tento anjel ho posilňuje a povzbudzuje a potom vyslovuje proroctvo, ktoré opisuje boj o nadvládu medzi kráľom severu a kráľom juhu. Konflikt medzi týmito  dvomi kráľmi pretrváva od času, keď bolo kráľovstvo Alexandra Veľkého rozdelené medzi jeho štyroch vojvodcov, až do času, keď „povstane Michael, veľké knieža“. — Daniel 12:1.

Odpovede na biblické otázky:

8:9 — Čo predstavuje ‚okrasa‘? V tomto prípade ‚okrasa‘ symbolizuje stav, v ktorom sa nachádzajú pomazaní kresťania počas svojho pozemského života v čase, keď je pri moci anglo-americká svetová veľmoc.

8:25 — Kto je ‚Knieža kniežat‘? Hebrejské slovo sar, prekladané ako „knieža“, má základný význam „náčelník“ alebo „hlava“. Titul „Knieža kniežat“ sa vzťahuje iba na Jehovu Boha — Hlavné knieža všetkých anjelských kniežat vrátane ‚Michaela, jedného z najpoprednejších kniežat‘. — Daniel 10:13.

9:21 — Prečo Daniel hovorí o anjelovi Gabrielovi ako o ‚mužovi‘? Lebo Gabriel k nemu prišiel v ľudskej podobe, rovnako ako sa mu zjavil v predošlom videní. — Daniel 8:15–17.

9:27 — Aká zmluva bola ‚pre mnohých udržiavaná v platnosti‘ do konca 70. týždňa rokov, teda do roku 36 n. l.? Zmluva Zákona bola odstránená v roku 33 n. l., keď bol Ježiš pribitý na kôl. Ale tým, že Jehova až do roku 36 n. l. udržiaval v platnosti abrahámovskú zmluvu s ohľadom na telesný Izrael, predĺžil obdobie zvláštnej priazne pre Židov na základe toho, že boli potomkami Abraháma. Abrahámovská zmluva zostáva naďalej v platnosti v súvislosti s „Božím Izraelom“. — Galaťanom 3:7–9, 14–18, 29; 6:16.

Poučenie pre nás:

9:1–23; 10:11 Daniel bol pre svoju pokoru, zbožnú oddanosť, svedomitosť a vytrvalosť v modlitbe „niekým veľmi žiadúcim“. Tieto vlastnosti mu tiež pomohli, aby až do konca života zostal verný Bohu. Buďme odhodlaní napodobňovať Danielov príklad.

9:17–19 Nemalo by byť naším prvoradým záujmom skôr posvätenie Jehovovho mena a obhájenie jeho zvrchovanosti než ukončenie nášho osobného trápenia a ťažkostí — aj keď sa modlíme o príchod Božieho nového sveta, v ktorom „bude bývať spravodlivosť“? — 2. Petra 3:13.

10:9–11, 18, 19 Podobne ako anjel, ktorý prišiel k Danielovi, aj my by sme sa mali navzájom povzbudzovať a posilňovať, a to tak poskytovaním praktickej pomoci, ako aj utešujúcimi slovami.

12:3 V posledných dňoch „tí, čo majú pochopenie“ — pomazaní kresťania — ‚žiaria ako zdroje svetla‘ a „privádzajú mnohých k spravodlivosti“ vrátane členov „veľkého zástupu“ „iných oviec“. (Filipanom 2:15; Zjavenie 7:9; Ján 10:16) Pomazaní budú v najplnšom zmysle ‚žiariť ako hviezdy‘ počas tisícročnej vlády Krista, keď s ním budú spolupracovať na tom, aby boli požehnania výkupnej obete v plnej miere uplatnené na poslušné ľudstvo na zemi. „Iné ovce“ by sa mali verne pridŕžať pomazaných a celým srdcom ich v každom ohľade podporovať.

Jehova ‚žehná tých, ktorí sa ho boja‘

Čo nás kniha Daniel učí o Bohu, ktorého uctievame? Zamysli sa nad proroctvami, ktoré sú v tejto knihe — nad tými, ktoré sa už splnili, i nad tými, ktoré sa ešte iba majú splniť. Ako živo vykresľujú Jehovu ako toho, ktorý spĺňa svoje slovo! — Izaiáš 55:11.

Čo nám o našom Bohu ukazuje tá časť knihy, ktorá je napísaná formou príbehu? Štyria mladí Hebreji, ktorí sa odmietli prispôsobiť životnému štýlu na babylonskom dvore, dostali ‚poznanie a pochopenie a múdrosť‘. (Daniel 1:17) Pravý Boh poslal svojho anjela a oslobodil Sadracha, Mézacha a Abednega z ohnivej pece. A Daniel bol vyslobodený z jamy levov. Jehova ‚je pomocou a štítom tým, ktorí mu dôverujú‘, a ‚žehná tých, ktorí sa ho boja‘. — Žalm 115:9, 13.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 18]

Prečo bol Daniel „niekým veľmi žiadúcim“?