„Napísané na naše poučenie“

„ROBENIU mnohých kníh niet konca.“ ​(Kazateľ 12:12) Záplava tlačeného materiálu, ktorý je dnes dostupný, svedčí o tom, že tieto slová sú dnes rovnako pravdivé, ako keď boli napísané. Ako teda môže rozvážny čitateľ zistiť, čo je hodné jeho pozornosti?

Keď ľudia zvažujú, či si nejakú knihu prečítať, alebo nie, mnohí chcú vedieť niečo o autorovi. Vydavatelia môžu pridať krátky odsek o spisovateľovom rodnom meste, o jeho vzdelaní a zoznam jeho vydaných diel. Totožnosť autora je dôležitá, ako to vidno zo skutočnosti, že v predchádzajúcich storočiach ženy často písali pod mužským pseudonymom, aby prípadní čitatelia neposúdili knihu ako podradnú len preto, že ju napísala žena.

Žiaľ, ako bolo spomenuté v predošlom článku, niektorí odmietajú Hebrejské Písma, lebo si myslia, že Boh, ktorý je v nich opísaný, je akýmsi krutým božstvom, ktoré bez milosti ničilo svojich nepriateľov. * Zamyslime sa teraz nad tým, čo hovoria o Autorovi Biblie samotné Hebrejské Písma a Kresťanské grécke Písma.

Niečo o Autorovi

Podľa Hebrejských Písiem Boh izraelskému národu povedal: „Ja som Jehova, nezmenil som sa.“ ​(Malachiáš 3:6) Asi 500 rokov nato biblický pisateľ Jakub o Bohu napísal: „U neho niet zmeny z otáčania sa tieňa.“ ​(Jakub 1:17) Prečo sa teda niektorým zdá, že Boh, ako ho zjavujú Hebrejské Písma, je odlišný od Boha opísaného v Kresťanských gréckych Písmach?

Odpoveď znie, že v rôznych častiach Biblie sú odhalené rôzne stránky Božej osobnosti. Napríklad v 1. Mojžišovej sa o Bohu píše, že „pocítil ľútosť“, hovorí sa v nej o ňom ako o „Pôvodcovi neba a zeme“ a zároveň je v nej opísaný aj ako „Sudca celej zeme“. (1. Mojžišova 6:6; 14:22; 18:25) Vzťahujú sa všetky tieto opisy na jedného a toho istého Boha? Určite áno.

Znázornime si to: Nejaký sudca môže byť z pohľadu tých, ktorí ho poznajú zo súdnej siene, známy ako pevný zástanca zákona. Na druhej strane jeho deti ho zrejme vnímajú ako milujúceho, štedrého otca, ktorým aj je. Jeho blízki priatelia sa možno naňho  pozerajú ako na prístupného človeka so zmyslom pre humor. Tento sudca, otec a priateľ je jeden a ten istý človek. Ide iba o rôzne stránky jeho osobnosti, ktoré sa prejavujú za rôznych okolností.

Podobne v Hebrejských Písmach je Jehova opísaný ako „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde“. No dozvedáme sa o ňom aj to, že „určite neponecháva bez trestu“. (2. Mojžišova 34:6, 7) Tieto dva aspekty sú v súlade s významom Božieho mena. „Jehova“ doslova znamená „pôsobí, že sa stane“. To znamená, že Boh sa stáva čímkoľvek, čo je potrebné, aby splnil svoje sľuby. (2. Mojžišova 3:13–15) No zostáva tým istým Bohom. Ježiš povedal: „Jehova, náš Boh, je jeden Jehova.“ — Marek 12:29.

Boli Hebrejské Písma nahradené?

Dnes nie je nezvyčajné, že učebnice sú nahradené novými, keď výskum odhalí nové poznatky alebo keď sa zmení všeobecný názor. Boli Hebrejské Písma v tomto zmysle nahradené Kresťanskými gréckymi Písmami? Nie.

Keby bolo Ježišovým úmyslom, aby záznam o jeho službe a spisy jeho učeníkov boli náhradou za Hebrejské Písma, určite by sa bol o tom zmienil. Ale všimnime si, čo uvádza Lukášova správa o Ježišovi predtým, ako vystúpil do neba. Čítame: „Začal od Mojžiša a všetkých Prorokov [v Hebrejských Písmach] a vysvetľoval [dvom zo svojich učeníkov] veci, ktoré sa v celých Písmach vzťahovali naňho.“ Neskôr sa Ježiš zjavil svojim verným apoštolom a ďalším. Správa pokračuje: „Povedal im: ‚Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko napísané o mne v Mojžišovom zákone, v Prorokoch a Žalmoch.‘“ ​(Lukáš 24:27, 44) Prečo by Ježiš na konci svojej pozemskej služby stále používal Hebrejské Písma, keby už boli neplatné?

 Po založení kresťanského zboru Ježišovi nasledovníci naďalej používali Hebrejské Písma — poukazovali na proroctvá, ktoré sa ešte len mali splniť, na zásady z mojžišovského Zákona, ktoré odovzdávajú cenné poučenie, i na správy o Božích služobníkoch zo staroveku, ktorých znamenitý príklad povzbudzuje kresťanov, aby zostali verní. (Skutky 2:16–21; 1. Korinťanom 9:9, 10; Hebrejom 11:1–12:1) Apoštol Pavol napísal: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné.“ * (2. Timotejovi 3:16) Z čoho vidno, že Hebrejské Písma sú užitočné aj dnes?

Rady pre každodenný život

Zamyslime sa napríklad nad súčasným problémom rasových predsudkov. V jednom meste vo východnej Európe istý 21-ročný Etiópčan hovorí: „Ak chceme niekam ísť, musíme sa dohodnúť a ísť ako skupina. Keď sme v skupine, je pravdepodobnejšie, že na nás nezaútočia.“ Tento muž pokračuje: „Nemôžeme nikam ísť po šiestej večer, zvlášť nie metrom. Keď sa na nás ľudia pozrú, vidia iba farbu našej pleti.“ Nachádzame v Hebrejských Písmach nejaké rady k tomuto zložitému problému?

Členom starovekého izraelského národa bolo povedané: „Ak s tebou býva cudzí usadlík ako cudzí usadlík vo vašej krajine, nebudete ho týrať. Cudzí usadlík, ktorý s vami býva ako cudzí usadlík, sa má stať pre vás ako váš domáci; a budeš ho milovať ako samého seba, lebo ste sa stali cudzími usadlíkmi v egyptskej krajine.“ ​(3. Mojžišova 19:33, 34) Áno, v starovekom Izraeli zákon vyžadoval, aby ľud prejavoval ohľad imigrantom, čiže ‚cudzím usadlíkom‘, a tento zákon sa uchoval v Hebrejských Písmach. Nesúhlasíte s tým, že zásady, ktoré sú v tomto zákone, by mohli poslúžiť ako základ na ukončenie rasových predsudkov v dnešnej dobe?

Hebrejské Písma síce neposkytujú podrobné rady vo finančných záležitostiach, ale obsahujú praktické vedenie, ako múdro nakladať s peniazmi. Napríklad v Prísloviach 22:7 čítame: „Kto si požičiava, je sluhom  tomu, kto dáva pôžičku.“ Mnohí finanční poradcovia súhlasia s tým, že nemúdre nakupovanie na dlh môže človeka ekonomicky zruinovať.

A čo snaha zbohatnúť za každú cenu, ktorá je taká bežná v dnešnom materialistickom svete? Všimnime si, ako výstižne to opísal kráľ Šalamún, jeden z najbohatších ľudí v dejinách: „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom. Aj to je márnosť.“ ​(Kazateľ 5:10) Aké múdre varovanie!

Nádej do budúcnosti

Celá Biblia má jedinú tému: Kráľovstvo v rukách Ježiša Krista, prostredníctvom ktorého bude obhájená Božia zvrchovanosť a posvätené Božie meno. — Daniel 2:44; Zjavenie 11:15.

Z celých Hebrejských Písiem sa dozvedáme o podrobnostiach týkajúcich sa života pod vládou Božieho Kráľovstva. To nám vlieva útechu a približuje nás k Zdroju tejto útechy, k Jehovovi Bohu. Napríklad prorok Izaiáš predpovedal, že medzi zvieratami a ľuďmi zavládne pokoj: „Vlk bude skutočne bývať s baránkom a leopard si ľahne s kozľaťom a teľa a mladý lev s hrivou a vykŕmené zviera, všetky spolu; a celkom malý chlapec ich povedie.“ ​(Izaiáš 11:6–8) To je naozaj nádherná vyhliadka!

A čo ľudia, ktorí trpia následkom rasových či etnických predsudkov, vážnych chorôb alebo ekonomických faktorov, ktoré nemôžu nijako ovplyvniť? V Hebrejských Písmach nachádzame takýto prorocký opis Ježiša Krista: „Oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni.“ ​(Žalm 72:12, 13) Takéto sľuby sú praktické, pretože tým, ktorí v ne uveria, umožňujú pozerať sa do budúcnosti s nádejou a dôverou. — Hebrejom 11:6.

Nie div, že apoštol Pavol bol inšpirovaný napísať: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej“! (Rimanom 15:4) Áno, Hebrejské Písma sú stále neoddeliteľnou súčasťou Božieho inšpirovaného Slova, Biblie. Aj pre nás dnes majú veľkú hodnotu. Dúfame, že vynaložíte úsilie, aby ste sa dozvedeli viac o tom, čo učí celá Biblia, a tak sa viac priblížili k jej Autorovi, Jehovovi Bohu. — Žalm 119:111, 112.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

STARÝ ZÁKON ALEBO HEBREJSKÉ PÍSMA?

Výraz „Starý zákon“ sa nachádza v 2. Korinťanom 3:14 v Preklade Štefana Porúbčana. V tomto preklade je slovo „zákon“ prekladom gréckeho slova diathéké. Ale v mnohých iných moderných prekladoch je na preklad slova diathéké použité slovo „zmluva“, nie „zákon“. Prečo?

Lexikograf Edward Robinson sa vyjadril: „Keďže zmluva zo staroveku je obsiahnutá v Mojžišových knihách, [diathéké] predstavuje knihu zmluvy, Mojžišove spisy, čiže zákon.“ Teda apoštol Pavol sa v 2. Korinťanom 3:14 zmieňoval o mojžišovskom Zákone, ktorý je iba časťou celých predkresťanských Písiem.

Čo by bolo preto vhodnejším označením prvých 39 kníh Svätej Biblie? Ani Ježiš Kristus, ani jeho nasledovníci nenaznačovali, že by táto časť Biblie bola zastaraná; naopak, označovali tieto spisy ako „Písma“ a „sväté Písma“. (Matúš 21:42; Rimanom 1:2) Preto v súlade s týmito inšpirovanými výrokmi Jehovovi svedkovia hovoria o Starom zákone ako o Hebrejských Písmach, lebo táto časť Biblie bola pôvodne zapísaná hlavne v hebrejčine. Podobne o takzvanom Novom zákone sa zmieňujú ako o Gréckych Písmach, lebo muži, ktorí pod Božou inšpiráciou napísali túto časť Biblie, použili gréčtinu.

[Obrázky na strane 4]

Človek môže byť známy ako nekompromisný sudca, milujúci otec i priateľ

[Obrázok na strane 5]

Ježiš používal Hebrejské Písma počas celej svojej služby

[Obrázky na strane 7]

Ktoré biblické zásady môžu pomôcť človeku robiť správne rozhodnutia?