Hlavné myšlienky z knihy Hozeáš
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Hozeáš
ZO SEVERNÉHO izraelského kráľovstva pravé uctievanie prakticky vymizlo. Za vlády Jeroboáma II. Izrael v hmotnom ohľade prosperuje, ale krátko po jeho smrti je prosperita preč. Nasleduje obdobie nepokojov a politickej nestability. Štyria zo šiestich kráľov, ktorí po sebe nastupujú na trón, sú úkladne zavraždení. (2. Kráľov 14:29; 15:8–30; 17:1–6) Obdobie Hozeášovho prorokovania, ktoré trvá 59 rokov, sa začína v roku 804 pred n. l. a siaha až do tohto času zmätku a nepokoja.
Jehovove city voči spurnému izraelskému národu sú živo vykreslené tým, čo sa deje v Hozeášovom manželstve. Odhalenie priestupkov Izraela a prorocké súdy tak proti nemu, ako aj proti judskému kráľovstvu — to sú témy Hozeášovho posolstva. Hozeáš to všetko opísal jemnými a citlivými slovami a pôsobivým a expresívnym jazykom v knihe, ktorá nesie jeho meno. Jej posolstvo ako súčasť inšpirovaného Božieho Slova je živé a vykonáva moc. — Hebrejom 4:12.
„VEZMI SI MANŽELKU SMILSTVA“
Jehova hovorí Hozeášovi: „Choď, vezmi si manželku smilstva.“ (Hozeáš 1:2) Hozeáš poslúcha a má s Gomer syna. Ďalšie dve deti, ktoré Gomer porodí, sú zjavne nemanželské. Význam ich mien, Lo-ruchama a Lo-ammi, poukazuje na to, že Jehova odníma od Izraela milosrdenstvo a svoj neverný ľud zavrhuje.
Čo Jehova v skutočnosti cíti voči svojmu spurnému ľudu? Hovorí Hozeášovi: „Choď ešte raz, miluj ženu, ktorú miluje druh a ktorá cudzoloží, ako v prípade Jehovovej lásky k synom Izraela, zatiaľ čo oni sa obracajú k iným bohom.“ — Hozeáš 3:1.
Odpovede na biblické otázky:
1:1 — Prečo sa Hozeáš zmieňuje o všetkých štyroch kráľoch, ktorí počas jeho služby vládli nad Judskom, zatiaľ čo z izraelských vládcov menovite uvádza iba jedného? Je to tak preto, že iba králi z Dávidovej rodovej línie boli uznaní ako oprávnení vládcovia nad Božím vyvoleným ľudom. Králi severného kráľovstva neboli potomkami Dávida, zatiaľ čo králi Judska áno.
1:2–9 — Naozaj si Hozeáš vzal manželku smilstva? Áno, Hozeáš sa naozaj oženil so ženou, ktorá sa neskôr stala cudzoložnicou. Tento prorok ničím nenaznačuje, že by to, čo rozpráva o svojom rodinnom živote, bolo iba nejakým snom či videním.
1:7 — Kedy bolo domu Júdu prejavené milosrdenstvo a bol zachránený? Tieto slová sa splnili v roku 732 pred n. l., za dní kráľa Ezechiáša. V tom čase Jehova skoncoval s hrozbou, ktorú predstavovali pre Jeruzalem Asýrčania, keď poslal anjela, ktorý za jedinú noc zabil 185 000 nepriateľských vojakov. (2. Kráľov 19:34, 35) Jehova tak oslobodil Júdu nie „lukom, ani mečom, ani vojnou, ani koňmi, ani jazdcami“, ale prostredníctvom anjela.
1:10, 11 — Ako mohli byť synovia Izraela „zhromaždení dovedna“ so synmi Júdu, keď severné izraelské kráľovstvo v roku 740 pred n. l. padlo? Mnohí zo severného izraelského kráľovstva odišli do Judska predtým, než boli obyvatelia Judska v roku 607 pred n. l. odvedení do zajatia do Babylona. (2. Paralipomenon 11:13–17; 30:6–12, 18–20, 25) Keď sa židovskí vyhnanci v roku 537 pred n. l. vrátili do svojej domoviny, medzi navrátilcami boli aj potomkovia tých zo severného izraelského kráľovstva. — Ezdráš 2:70.
2:21–23 — Čo bolo predpovedané Jehovovými slovami: „Určite [Jezreel] zasejem do zeme pre seba ako semeno a ja [mu] prejavím milosrdenstvo“? Jezreel bolo meno Hozeášovho prvorodeného syna, ktorého porodila Gomer. (Hozeáš 1:2–4) Význam tohto mena, „Boh zasadí semeno“, bol prorocký a poukazoval na to, že Jehova zhromaždí verný ostatok v roku 537 pred n. l. a zasadí ho ako semeno v Judsku. Krajina, ktorá 70 rokov ležala spustošená, mala teraz znova prinášať úrodu obilia, sladkého vína a oleja. Toto proroctvo poetickým spôsobom vykresľuje, že tieto dobré veci budú žiadať zem, aby vydala svoje živiny, a zem bude žiadať nebesia o dážď. Nebesia zas budú žiadať Boha o dažďové mračná. Cieľom toho všetkého malo byť, aby boli hojne uspokojené potreby vracajúceho sa ostatku. Apoštoli Pavol a Peter uplatňujú Hozeáša 2:23 na zhromažďovanie ostatku duchovného Izraela. — Rimanom 9:25, 26; 1. Petra 2:10.
Poučenie pre nás:
1:2–9; 3:1, 2 Zamysli sa nad tým, akú osobnú obeť priniesol Hozeáš, keď zostal v manželstve, aby vyhovel Božej vôli! Ako ďaleko sme ochotní zájsť my v prinášaní osobných obetí v prospech konania Božej vôle?
1:6–9 Jehova Boh nenávidí duchovné cudzoložstvo, rovnako ako nenávidí to doslovné.
1:7, 10, 11; 2:14–23 To, čo Jehova predpovedal o Izraeli a Judsku, sa splnilo. Jehovovo slovo sa vždy dokáže ako pravdivé.
2:16, 19, 21–23; 3:1–4 Jehova je ochotný odpustiť tým, ktorí prejavujú úprimné pokánie. (Nehemiáš 9:17) Tak ako Jehova, aj my by sme mali byť súcitní a milosrdní v zaobchádzaní s inými.
„JEHOVA MÁ PRÁVNY SPOR“
„Jehova má právny spor s obyvateľmi zeme.“ Prečo? „Lebo nie je na zemi pravda ani milujúca láskavosť, ani poznanie Boha.“ (Hozeáš 4:1) Odpadlícky izraelský ľud sa zaplietol do podvodov a krviprelievania a dopúšťal sa doslovného i duchovného smilstva. Namiesto toho, aby vzhliadali o pomoc k Bohu, „volali k Egyptu; odišli do Asýrie“. — Hozeáš 7:11.
Jehova vyhlasuje svoj rozsudok slovami: „Izrael bude pohltený.“ (Hozeáš 8:8) Ani judské kráľovstvo nie je bez viny. „Jehova má právny spor s Júdom,“ píše sa v Hozeášovi 12:2, „aby účtoval s Jakobom podľa jeho ciest; odplatí mu podľa jeho konania.“ Ale obnova je istá, lebo Boh sľubuje: „Vykúpim ich z ruky šeolu; získam ich späť zo smrti.“ — Hozeáš 13:14.
Odpovede na biblické otázky:
6:1–3 — Kto hovoril: „Poďte, a vráťme sa k Jehovovi“? Je možné, že neverní Izraeliti povzbudzovali jeden druhého, aby sa vrátili k Jehovovi. Ak to tak bolo, potom pokánie iba predstierali. Ich milujúca láskavosť trvala tak krátko a bola taká prchavá ako „ranné oblaky a ako rosa, ktorá sa skoro pomíňa“. (Hozeáš 6:4) No tým, kto prosil ľud, aby sa vrátil k Jehovovi, mohol byť aj Hozeáš. Nech to už bolo akokoľvek, bolo potrebné, aby spurní obyvatelia desaťkmeňového izraelského kráľovstva prejavili pravé pokánie a naozaj sa vrátili k Jehovovi.
7:4 — V akom zmysle boli cudzoložní Izraeliti ako ‚zapálená pec‘? Táto analógia je použitá na vyjadrenie intenzity zlých túžob v ich srdci.
Poučenie pre nás:
4:1, 6 Ak si chceme udržať Jehovovu priazeň, musíme stále prijímať poznanie o ňom a žiť podľa toho, čo sa učíme.
4:9–13 Jehova bude brať na zodpovednosť tých, ktorí sa dopúšťajú sexuálnej nemravnosti a zúčastňujú sa na nečistom uctievaní. — Hozeáš 1:4.
5:1 Tí, ktorí sa v Božom ľude ujímajú vedenia, majú úplne zavrhnúť odpadlíctvo. Inak by mohli niektorých zviesť, aby sa zaplietli do falošného uctievania, a tak sa pre nich stať „pascou“ a ‚sieťou‘.
6:1–4; 7:14, 16 Pokánie prejavené iba slovami je pokrytecké a márne. Ak previnilec chce získať Božie milosrdenstvo, musí dať najavo úprimné pokánie, ktoré sa prejaví tým, že sa vráti „k niečomu vyššiemu“, čiže k vyvýšenému spôsobu uctievania. Jeho konanie má byť v súlade s Božími vysokými normami.
6:6 Ak sa niekto dopúšťa hriechu, je to prejav toho, že mu chýba verná láska k Bohu. Žiadne množstvo duchovných obetí nemôže vyvážiť takýto nedostatok.
8:7, 13; 10:13 Zásada „čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať“ sa ukázala ako pravdivá v prípade modlárskych Izraelitov. — Galaťanom 6:7.
8:8; 9:17; 13:16 Proroctvá týkajúce sa severného kráľovstva sa splnili, keď jeho hlavné mesto, Samáriu, dobyla Asýria. (2. Kráľov 17:3–6) Môžeme si byť istí, že Boh urobí všetko, čo povedal, a vykoná všetko, o čom hovoril. — 4. Mojžišova 23:19.
8:14 Jehova poslal ‚do judských miest oheň‘ v roku 607 pred n. l. prostredníctvom Babylončanov, čím na Jeruzalem a na judskú krajinu priviedol predpovedané zničenie. (2. Paralipomenon 36:19) Božie slovo nikdy nezlyháva. — Jozua 23:14.
9:10 Hoci Izraeliti boli zasvätení pravému Bohu, „vošli k Baalovi z Peoru a zasvätili sa tej ohavnosti“. Je múdre vziať si k srdcu varovanie, ktoré vyplýva z ich zlého príkladu, a dávať si pozor, aby sme nekonali v rozpore so svojou oddanosťou Jehovovi. — 1. Korinťanom 10:11.
10:1, 2, 12 Boha by sme mali uctievať s nepokryteckým srdcom. Keď ‚zasievame semeno v spravodlivosti; žneme v súlade s milujúcou láskavosťou‘.
10:5 Bet-aven (čo znamená „dom škodlivosti“) je hanlivý názov pre Bétel (čo znamená „Boží dom“). Keď bola modla v podobe teľaťa z Bet-avenu vzatá do vyhnanstva, obyvatelia Samárie smútili nad stratou tohto objektu svojej oddanosti. Aké nerozumné je vkladať dôveru v bezduchú modlu, ktorá nedokáže ochrániť ani len samu seba! — Žalm 135:15–18; Jeremiáš 10:3–5.
11:1–4 Jehova so svojím ľudom vždy zaobchádza s láskou. Byť podriadený Bohu nikdy neznamená byť utláčaný.
11:8–11; 13:14 Jehovovo slovo o návrate jeho ľudu k pravému uctievaniu ‚sa k nemu nevrátilo bez výsledkov‘. (Izaiáš 55:11) V roku 537 pred n. l. sa babylonské vyhnanstvo skončilo a ostatok sa vrátil do Jeruzalema. (Ezdráš 2:1; 3:1–3) Všetko, čo Jehova hovoril prostredníctvom svojich prorokov, sa bezpochyby splní.
12:6 Mali by sme byť pevne rozhodnutí prejavovať milujúcu láskavosť, uplatňovať právo a neustále dúfať v Jehovu.
13:6 Izraeliti „sa nasýtili... a ich srdce sa začalo povyšovať. Preto na [Jehovu] zabudli.“ Mali by sme si dávať pozor na akýkoľvek sklon k sebavyvyšovaniu.
„JEHOVOVE CESTY SÚ PRIAME“
Hozeáš prosí: „Vráť sa, ó, Izrael, k Jehovovi, svojmu Bohu, lebo si sa potkol v svojom previnení.“ Nabáda ľud, aby Jehovovi povedal: „Kiež odpustíš previnenie; a prijmi, čo je dobré, a my za to budeme predkladať mladé býky svojich perí.“ — Hozeáš 14:1, 2.
Kajúcny priestupník by mal prísť k Jehovovi, prijať jeho cesty a predkladať mu obete chvály. Prečo? Lebo „Jehovove cesty sú priame a chodiť po nich budú spravodliví“. (Hozeáš 14:9) Máme veľkú radosť, že ešte mnohí „určite prídu s chvením k Jehovovi a k jeho dobrote v konečnej časti dní“! — Hozeáš 3:5.
[Obrázok na strane 15]
Hozeášov rodinný život zobrazoval Jehovovo zaobchádzanie s Izraelom
[Obrázok na strane 17]
Pádom Samárie v roku 740 pred n. l. desaťkmeňové izraelské kráľovstvo prestalo existovať