Hovoril Ježiš o pekelnom ohni?
Hovoril Ježiš o pekelnom ohni?
NIEKTORÍ ľudia, ktorí veria v existenciu ohnivého pekla, sa odvolávajú na Ježišove slová zapísané v Markovi 9:48 (alebo vo veršoch 44, 46). Tu sa Ježiš zmienil o larvách (alebo červoch), ktoré neumierajú, a o ohni, ktorý nehasne. Ako by si tieto slová vysvetlil, keby sa ťa niekto opýtal na ich význam?
V niektorých prekladoch Biblie znejú verše 44, 46 a 48 podobne. * V Preklade nového sveta sa píše: „Ak ťa privádza k potknutiu tvoje oko, odhoď ho. Je pre teba lepšie, aby si vošiel do Božieho kráľovstva jednooký, než aby si bol s dvoma očami uvrhnutý do gehenny, kde ich larva neumiera a oheň nehasne.“ — Mar. 9:47, 48.
Nech už použijeme ktorýkoľvek preklad, podľa niektorých Ježišove slová potvrdzujú názor, že duše zlých po smrti večne trpia. Napríklad v komentári v španielskom preklade Sagrada Biblia, ktorý vydala Navarrská univerzita, sa píše: „[Týmito slovami] Pán poukazuje na pekelné muky. Červ sa často vysvetľuje ako večný zármutok, ktorý postihuje zatratených, a neuhasiteľný oheň ako trestanie fyzickou bolesťou.“
Porovnajme však Ježišove slová s posledným veršom Izaiášovho proroctva. * Nie je zrejmé, že Ježiš sa nepriamo odvolal na tento text zo 66. kapitoly Izaiáša? V ňom prorok zjavne poukazuje na to, že ľudia vyjdú „z Jeruzalema do blízkeho údolia Hinnom (Gehenna), kde kedysi obetovali ľudí (Jer. 7:31) a ktoré sa neskôr stalo mestským smetiskom“. (The Jerome Biblical Commentary) Symbolické vyjadrenie v Izaiášovi 66:24 určite neopisuje mučenie ľudí; hovorí sa tam o mŕtvolách. To, čo tu nezomiera, sú červy, a nie ľudia ani nesmrteľné duše. Čo teda znamenajú Ježišove slová?
Všimni si, ako sa k Markovi 9:48 vyjadruje katolícky komentár El evangelio de Marcos. Análisis lingüístico y comentario exegético. V jeho 2. zväzku sa píše: „Toto spojenie je prevzaté z Izaiáša (66,24). Tam prorok poukazuje na to, že mŕtve telá sa likvidujú dvoma spôsobmi: nechajú sa rozložiť alebo sa spália... To, že červy a oheň sú vedľa seba, zosilňuje myšlienku zničenia... Obe ničivé sily sú opísané ako trvalé (‚nehasne, neumiera‘): nemožno im uniknúť. V tomto obraznom vyjadrení sú jedinými prežijúcimi červ a oheň — nie človek — a tie zničia všetko, k čomu sa dostanú. Preto nejde o opis večného mučenia, ale úplného zničenia, ktoré vylučuje vzkriesenie a zodpovedá konečnej smrti. Teda [oheň] je symbolom zničenia.“
Každý, kto vie, že pravý Boh je láskavý a spravodlivý, by mal byť schopný pochopiť, že takýto výklad Ježišových slov je rozumný. Ježiš nehovoril o tom, že zlí budú večne mučení, ale o tom, že im hrozí úplné zničenie bez nádeje na vzkriesenie.
[Poznámky pod čiarou]
^ 3. ods. V najhodnovernejších rukopisoch verše 44 a 46 nie sú. Učenci uznávajú, že ide pravdepodobne o neskoršie dodatky. Profesor Archibald T. Robertson píše: „Najstaršie a najlepšie manuskripty tieto dva verše neobsahujú. Pochádzajú zo západnej a sýrskej (byzantskej) skupiny manuskriptov. Je to len opakovanie 48. verša. Preto v našom rozdelení [vynechávame] verše 44 a 46, keďže nie sú pravé.“
^ 5. ods. „Skutočne vyjdú a pozrú na mŕtvoly ľudí, ktorí páchali priestupky proti mne; lebo červy na nich nezomrú a ich oheň nebude uhasený a stanú sa niečím odpudzujúcim pre každé telo.“ — Iz. 66:24.