Hlavné myšlienky z listov Jakuba a Petra
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z listov Jakuba a Petra
TAKMER 30 rokov po Letniciach 33 n. l. píše učeník Jakub — Ježišov nevlastný brat — list ‚dvanástim kmeňom‘ duchovného Izraela. (Jak. 1:1) S akým cieľom? Povzbudiť spolukresťanov, aby boli pevní vo viere a vytrvalí v skúškach. Okrem toho im radí, ako napraviť znepokojivú situáciu, ktorá vznikla v zboroch.
Krátko predtým ako rímsky cisár Nero v roku 64 n. l. rozpútal prenasledovanie kresťanov, píše apoštol Peter kresťanom prvý list a povzbudzuje ich v ňom, aby stáli pevne vo viere. V druhom liste, napísanom krátko po prvom, povzbudzuje spoluveriacich, aby venovali pozornosť Božiemu slovu, a upozorňuje ich na to, že prichádza Jehovov deň. Keď budeme venovať pozornosť posolstvu listov Jakuba a Petra, určite z toho budeme mať úžitok. — Hebr. 4:12.
BOH DÁVA MÚDROSŤ TOMU, KTO „ŽIADA VO VIERE“
„Šťastný je muž, ktorý stále vytrváva v skúške,“ píše Jakub, „lebo keď bude schválený, prijme korunu života.“ Tomu, kto „stále žiada vo viere“, dáva Jehova múdrosť potrebnú na zvládnutie skúšok. — Jak. 1:5–8, 12.
Vieru a múdrosť potrebujú aj tí, ktorí sa ‚stávajú učiteľmi‘ v zbore. Jakub najprv poukazuje na to, že jazyk, „malý úd“, dokáže ‚poškvrniť celé telo‘, a potom upozorňuje na svetské sklony, ktoré môžu narušiť vzťah človeka k Bohu. Okrem toho uvádza, aké kroky musí urobiť duchovne chorý človek, aby sa uzdravil. — Jak. 3:1, 5, 6; 5:14, 15.
Odpovede na biblické otázky:
2:13 — V akom zmysle „milosrdenstvo víťazne jasá nad súdom“? Keď budeme skladať Bohu účty, Boh bude brať do úvahy to, či sme boli k ľuďom milosrdní, a na základe výkupnej obete svojho Syna nám odpustí. (Rim. 14:12) Nie je to dôvod, prečo v živote prejavovať túto dôležitú vlastnosť?
4:5 — Ktorý text tu Jakub cituje? Jakub necituje žiadny konkrétny text. Jeho slová inšpirované Bohom pravdepodobne vychádzajú zo základnej myšlienky, ktorá je obsiahnutá v takých textoch, ako je 1. Mojžišova 6:5; 8:21; Príslovia 21:10 a Galaťanom 5:17.
5:20 — Čo znamenajú slová „kto odvráti hriešnika od jeho mylnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti“? Kresťan, ktorý odvráti hriešnika od nesprávneho konania, zachráni dušu kajúcneho človeka pred duchovnou smrťou a možno aj pred večným zničením. Ten, kto takto pomôže hriešnikovi, navyše „prikryje množstvo [previnilcových] hriechov“.
Poučenie pre nás:
1:14, 15 Hriech má korene v nesprávnej túžbe. Preto by sme v sebe také túžby nemali živiť tým, že by sme sa nimi zaoberali. Naopak, je potrebné, aby sme ‚ďalej uvažovali‘ o povzbudzujúcich veciach a nimi si napĺňali myseľ a srdce. — Fil. 4:8.
2:8, 9 ‚Zaujaté prejavovanie priazne‘ je v rozpore s ‚kráľovským zákonom‘ lásky. Preto praví kresťania neprejavujú priazeň zaujato.
2:14–26 Sme „zachránení... prostredníctvom viery“, „nie je to kvôli skutkom“, ktoré vyžadoval mojžišovský Zákon, ani vďaka skutkom, ktoré konáme ako kresťania. Naša viera by nemala ostať len pri slovách. (Ef. 2:8, 9; Ján 3:16) Mala by nás podnecovať konať v súlade Božou vôľou.
3:13–17 „Múdrosť zhora“ je jednoznačne nadradená ‚zemskej, živočíšnej, démonskej‘ múdrosti! Mali by sme ‚stále pátrať po múdrosti od Boha ako po skrytých pokladoch‘. — Prísl. 2:1–5.
3:18 Semeno dobrého posolstva o Kráľovstve sa má ‚rozsievať v pokojných podmienkach‘. Je dôležité, aby sme boli tými, „ktorí pôsobia pokoj“, a nie tými, ktorí sú arogantní, hádaví a búria sa.
‚STOJTE PEVNÍ VO VIERE‘
Peter pripomína spoluveriacim ich ‚živú nádej‘ na dedičstvo v nebi. Píše im: „Ste ‚vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ‘.“ Po konkrétnych radách o podriadenosti, ich všetkých nabáda: „Majte všetci rovnaké zmýšľanie, majte súcit, prejavujte bratskú lásku, nežnú náklonnosť, pokoru mysle.“ — 1. Petra 1:3, 4; 2:9; 3:8.
Keďže „koniec [židovského systému] vecí sa priblížil“, Peter radí bratom, aby boli „zdravej mysle a... bdelí na modlitbách“. Hovorí im: „Buďte triezvi, bdejte... Postavte sa však proti [Satanovi] pevní vo viere.“ — 1. Petra 4:7; 5:8, 9.
Odpovede na biblické otázky:
3:20–22 — Ako nás krst zachraňuje? Všetci, ktorí chcú byť zachránení, musia byť pokrstení. Ale krst sám o sebe nás nezachraňuje. Záchrana je v skutočnosti možná „prostredníctvom vzkriesenia Ježiša Krista“. Uchádzač o krst musí veriť, že zachránený môže byť len vďaka tomu, že Ježiš zomrel obetnou smrťou, bol vzkriesený a „je po Božej pravici“, pričom má moc nad živými i nad mŕtvymi. Krst založený na takej viere zodpovedá tomu, že „osem duší [bolo] bezpečne prenesených cez vodu“.
4:6 — Kto boli „mŕtvi“, ktorým ‚bolo oznámené dobré posolstvo‘? Boli to ľudia, ktorí boli „mŕtvi v svojich priestupkoch a hriechoch“, čiže boli duchovne mŕtvi, kým nepočuli dobré posolstvo. (Ef. 2:1) Ale keď uverili dobrému posolstvu, začali duchovne ‚žiť‘.
Poučenie pre nás:
1:7 Ak má mať naša viera veľkú hodnotu, musí byť vyskúšaná, overená jej kvalita. Taká silná viera potom naozaj ‚zachováva dušu nažive‘. (Hebr. 10:39) Nesmieme cúvať pred skúškami viery.
1:10–12 Anjeli túžili nahliadnuť do hlbokých duchovných právd, ktoré v staroveku o zbore pomazaných kresťanov zapísali Boží proroci, a túžili porozumieť im. Tieto pravdy sa však vyjasnili, až keď Jehova začal uskutočňovať svoju vôľu cez tento zbor. (Ef. 3:10) Nemali by sme napodobňovať anjelov a usilovať sa skúmať „hlboké Božie veci“? — 1. Kor. 2:10.
2:21 Podľa príkladu, ktorý nám dal náš Vzor, Ježiš Kristus, by sme mali byť ochotní trpieť, ba aj zomrieť, aby sme podporili Jehovovu zvrchovanosť.
5:6, 7 Keď uvrhneme svoju úzkostlivú starosť na Jehovu, pomôže nám, aby bolo pravé uctievanie stále našou prioritou a aby sme sa príliš netrápili tým, čo možno prinesie nasledujúci deň. — Mat. 6:33, 34.
„JEHOVOV DEŇ PRÍDE“
„Nikdy nebolo proroctvo vyslovené z vôle človeka,“ píše Peter, „ale ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom.“ Keď budeme venovať pozornosť prorockému slovu, môže nás to ochrániť pred ‚falošnými učiteľmi‘ a ďalšími ľuďmi, ktorí pôsobia skazonosne. — 2. Petra 1:21; 2:1–3.
„V posledných dňoch prídu posmievači s posmechom,“ upozorňuje Peter. Ale „Jehovov deň príde ako zlodej“. Peter uzatvára svoj list užitočnými radami určenými tým, ktorí ‚očakávajú a pevne zachovávajú v mysli prítomnosť toho dňa‘. — 2. Petra 3:3, 10–12.
Odpovede na biblické otázky:
1:19 — Kto je „dennica“, kedy vychádza a ako vieme, že už vyšla? „Dennica“ je Ježiš Kristus po tom, čo prijal kráľovskú moc. (Zjav. 22:16) „Dennica“ vyšla v roku 1914, keď Ježiš pred všetkým tvorstvom získal vysoké postavenie mesiášskeho Kráľa, čím ohlásil úsvit nového dňa. Ježišovo premenenie vopred ukázalo Ježišovu slávu a jeho kráľovskú moc a potvrdilo hodnovernosť Božieho prorockého slova. Keď tomuto slovu venujeme pozornosť, naše srdce je osvietené a my vieme, že Dennica už vyšla.
2:4 — Čo je „tartar“ a kedy doň boli vhodení vzbúrenci spomedzi anjelov? Tartar je stav podobný väzeniu, do ktorého boli privedení len duchovní tvorovia, nie ľudia. Je to stav hustej duševnej temnoty vzhľadom na Božie žiarivé predsavzatia. Tí, ktorí sú v tartare, nemajú nijakú nádej do budúcnosti. Boh vrhol neposlušných anjelov do tartaru za Noachových čias a v tomto pokorujúcom stave zostanú, kým nebudú zničení.
3:17 — Čo myslel Peter slovami „máte vopred také poznanie“? Peter hovoril o poznaní budúcich udalostí, ktoré pod inšpiráciou dostal on i ďalší pisatelia Biblie. Keďže toto poznanie nebolo neobmedzené, tieto slová neznamenajú, že raní kresťania poznali všetky detaily budúcich udalostí. Poznali len hrubé rysy toho, čo malo prísť.
Poučenie pre nás:
1:2, 5–7 Keď sa budeme vážne usilovať rozvíjať si také vlastnosti, ako je viera, vytrvalosť a zbožná oddanosť, pomôže nám to nielen rásť v ‚presnom poznaní Boha a Ježiša‘, ale povedie to tiež k tomu, že nebudeme vzhľadom na toto poznanie ani nečinní, ani neplodní. — 2. Petra 1:8.
1:12–15 Aby sme zostali „upevnení v pravde“, stále potrebujeme pripomienky, napríklad tie, ktoré dostávame na našich zborových zhromaždeniach, pri osobnom štúdiu a pri čítaní Biblie.
2:2 Musíme si dávať pozor, aby sme svojím správaním nerobili zlé meno Jehovovi a jeho organizácii. — Rim. 2:24.
2:4–9 Vzhľadom na to, čo urobil Jehova v minulosti, si môžeme byť istí, že „vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti, ale nespravodlivých ľudí zachovať pre deň súdu, aby boli odrezaní“.
2:10–13 Hoci ‚slávni‘, čiže kresťanskí starší, majú nedostatky a občas sa dopúšťajú chýb, nesmieme o nich hovoriť utŕhačne. — Hebr. 13:7, 17.
3:2–4, 12 Keď budeme venovať pozornosť ‚výrokom, ktoré už predtým vyriekli svätí proroci, a prikázaniam Pána a Záchrancu‘, pomôže nám to zameriavať sa na to, že Jehovov deň je blízko.
3:11–14 Ako ľudia, ktorí ‚očakávajú a pevne zachovávajú v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘, musíme (1) mať ‚sväté správanie‘, teda udržiavať si telesnú, duševnú, morálnu i duchovnú čistotu; (2) oplývať skutkami, ktorými prejavujeme ‚zbožnú oddanosť‘, napríklad pri zvestovaní o Kráľovstve a robení učeníkov; (3) udržiavať si správanie i osobnosť ‚nepoškvrnené‘, čiže neznečistené svetom; (4) byť ‚bezchybní‘, čiže robiť všetko s čistými pohnútkami, a (5) byť „v pokoji“ — mať pokojný vzťah s Bohom, s kresťanskými bratmi i s ostatnými ľuďmi.