Klinové písmo a Biblia

KEĎ Boh v Bábeli zmiatol jazyk ľudí, vyvinuli sa rôzne druhy písma. Obyvatelia Mezopotámie, ako napríklad Sumeri a Babylončania, používali klinové písmo. Tento druh písma dostal názov podľa toho, že jednotlivé znaky, ktoré sa pomocou písacieho nástroja vtláčali do vlhkej hliny, majú tvar malých trojuholníčkov či klinov.

Archeológovia objavili klinopisné texty, ktoré sa zmieňujú o ľuďoch a udalostiach spomínaných v Biblii. Čo vieme o tomto starovekom druhu písma? A ako tieto texty potvrdzujú spoľahlivosť Biblie?

Zachované záznamy

Bádatelia sú presvedčení, že na území Mezopotámie sa pôvodne používalo obrázkové písmo, v ktorom jeden symbol alebo obraz predstavoval jedno slovo alebo pojem. Napríklad znak pre vola pôvodne vyzeral ako hlava vola. S narastajúcou potrebou písomných záznamov sa postupne vyvinulo klinové písmo. „Znaky teraz mohli predstavovať nielen slová, ale aj slabiky, a viaceré slabiky mohli byť pospájané, takže predstavovali slabiky určitého slova,“ vysvetľuje NIV Archaeological Study Bible. Nakoniec približne 200 rôznych znakov umožnilo v klinovom písme „presne zaznamenať hovorený jazyk s celou jeho zložitou slovnou zásobou a gramatikou“.

V čase Abraháma, okolo roku 2000 pred n. l., bolo klinové písmo už dosť rozvinuté. V priebehu nasledujúcich dvoch tisícročí toto písmo prevzalo približne 15 jazykov. Vyše 99 percent nájdených klinopisných textov je napísaných na hlinených tabuľkách. Za posledných 150 rokov sa obrovské množstvo takýchto tabuliek našlo v Ure, Uruku, Babylone, Nimrúde, Nippure, Aššure, Ninive, Mari, Eble, Ugarite a Amarne. Časopis Archaeology Odyssey uvádza: „Odborníci odhadujú, že sa našlo už jeden až dva milióny klinopisných tabuliek a každý rok je objavených asi 25 000 ďalších.“

Odborníci na celom svete, ktorí skúmajú klinové písmo, stoja pred obrovskou úlohou rozlúštiť nájdené texty. Podľa jedného odhadu „len asi jedna desatina zachovaných klinopisných textov bola v novoveku aspoň raz prečítaná“.

Kľúčom k rozlúšteniu klinového písma bolo objavenie dvoj- a trojjazyčných klinopisných textov. Učenci rozpoznali, že tieto dokumenty obsahujú ten istý text v rôznych jazykoch. Pri dešifrácii im pomohlo zistenie, že mená, tituly, rodokmene vládcov a dokonca aj sebavyvyšujúce vyjadrenia sa v týchto textoch často opakujú.

V polovici 19. storočia odborníci už dokázali prečítať klinopisné texty v spoločnom jazyku starovekého Blízkeho východu, ktorým bol akkadský čiže asýrsko-babylonský jazyk. Encyclopædia Britannica vysvetľuje: „S rozlúštením akkadčiny sa prišlo na princíp [klinového] písma a pomocou neho sa potom interpretovali klinopisné nápisy v iných jazykoch.“ Ako klinopisné texty súvisia s Bibliou?

Svedectvo, ktoré sa zhoduje s Bibliou

Biblia uvádza, že predtým ako Dávid v roku 1070 pred n. l. dobyl Jeruzalem, vládli v tomto  meste kanaanski králi. (Joz. 10:1; 2. Sam. 5:4–9) No niektorí učenci to spochybňovali. V roku 1887 však jedna roľníčka našla v Amarne v Egypte hlinenú tabuľku. Napokon sa na tom mieste našlo okolo 380 tabuliek. Ukázalo sa, že ide o diplomatickú korešpondenciu medzi egyptskými vládcami (Amenhotepom III. a Achnatonom) a kanaanskymi kráľovstvami. Šesť z týchto listov napísal Abdi-Cheba, vládca Jeruzalema.

V časopise Biblical Archaeology Review sa píše: „Skutočnosť, že amarnské tabuľky sa jasne zmieňujú o Jeruzaleme ako o meste, a nie len ako o území v osobnom vlastníctve, a o Abdi-Chebovi ako o... miestodržiteľovi, ktorý mal v Jeruzaleme svoje sídlo a posádku 50 egyptských vojakov, naznačuje, že Jeruzalem bolo malé hornaté kráľovstvo.“ Tento časopis neskôr uviedol: „Na základe amarnských listov si môžeme byť istí, že v tom čase tu bolo mesto, ktoré bolo na tú dobu významné.“

Mená v asýrskych a babylonských záznamoch

Asýrčania a neskôr aj Babylončania zapisovali svoje dejiny na hlinené tabuľky, ako aj na valce, hranoly a monumenty. A tak keď učenci rozlúštili akkadské klinové písmo, zistili, že v týchto nápisoch sa spomínajú mená ľudí, o ktorých sa zmieňuje aj Biblia.

V knihe The Bible in the British Museum (Biblia v Britskom múzeu) čítame: „Dr. Samuel Birch vo svojej prednáške pre novovzniknutú Spoločnosť biblickej archeológie v roku 1870 dokázal identifikovať [v klinopisných textoch mená] hebrejských kráľov Omriho, Achaba, Jehua, Azariaha... Menachema, Pekacha, Hošeu, Ezechiáša a Manašeho, asýrskych kráľov Tiglat-pilezera... [III.], Sargona, Senacheriba, Esar-chaddona a Aššurbanipala... a Sýrčanov Ben-hadada, Chazaela a Recina.“

Kniha The Bible and Radiocarbon Dating (Biblia a rádiouhlíkové datovanie) porovnáva biblický záznam dejín Izraela a Judska so starovekými klinopisnými textami. K akému záveru dochádza? „Keď to zhrnieme, mená a čas vládnutia 15 alebo 16 kráľov Judska a Izraela sa v záznamoch iných národov uvádzajú v úplnom súlade s [biblickou knihou] Kráľov. Ani jeden kráľ nie je uvedený nesprávne a záznamy iných národov neuvádzajú ani žiadne meno, ktoré by nám nebolo známe už z knihy Kráľov.“

Jeden známy dokument v klinovom písme nazývaný Cýrov valec, ktorý bol nájdený v roku 1879, uvádza, že Cýrus po dobytí Babylona v roku 539 pred n. l. uplatňoval politiku prepustenia zajatcov do ich domoviny. Z tejto jeho politiky mali úžitok aj Židia. (Ezdr. 1:1–4) Mnohí učenci v 19. storočí spochybňovali vierohodnosť Cýrovho výnosu, ktorý je citovaný v Biblii. No klinopisné dokumenty z perzského obdobia, vrátane Cýrovho valca, poskytujú presvedčivé dôkazy, že biblický záznam je presný.

V roku 1883 sa v Nippure blízko Babylona našiel archív vyše 700 klinopisných textov. Spomedzi 2 500 spomenutých mien asi 70 možno označiť za židovské. Ako uvádza historik Edwin Yamauchi, zdá sa, že ide o „zmluvné strany, sprostredkovateľov, svedkov, vyberačov daní a kráľovských úradníkov“. Dôkaz, že Židia ďalej vykonávali takéto činnosti na území v blízkosti Babylona, je dôležitý. Potvrdzuje biblický prorocký výrok, podľa ktorého sa z vyhnanstva v Asýrii a Babylone mal do Judska vrátiť len „ostatok“ Izraelitov, teda že mnohí tam mali zostať. — Iz. 10:21, 22.

Počas prvého tisícročia pred n. l. sa klinové písmo používalo súčasne s abecedným. Asýrčania a Babylončania však napokon klinové písmo prestali používať a dali prednosť abecednému.

Státisíce tabuliek uložených v rôznych múzeách zostáva ešte nepreskúmaných. Tie, ktoré už odborníci rozlúštili, poskytujú výrečné svedectvo o spoľahlivosti Biblie. Kto vie, aké ďalšie svedectvo nepreskúmané texty ešte poskytnú?

[Prameň ilustrácie na strane 21]

Fotografia s láskavým dovolením British Museum