„Kto spoznal Jehovovu myseľ?“

„‚Kto spoznal Jehovovu myseľ, aby ho poučoval‘? Ale my máme skutočne Kristovu myseľ.“ ​(1. KOR. 2:16)

1., 2. a) S akým problémom sa stretáva mnoho ľudí? b) Na čo musíme pamätať, keď porovnávame naše uvažovanie s uvažovaním Jehovu?

UŽ SA ti niekedy stalo, že bolo pre teba ťažké pochopiť, ako niekto uvažuje? Možno si nedávno vstúpil do manželstva a nedarí sa ti celkom pochopiť, ako uvažuje tvoj partner. Áno, muži a ženy uvažujú odlišne, ba odlišne sa aj vyjadrujú. Dokonca v niektorých kultúrach majú muži svoje nárečie a ženy zas svoje! Okrem toho môže k rozdielnemu spôsobu uvažovania a správania prispievať kultúra a jazykové rozdiely. No čím lepšie druhých ľudí poznáš, tým lepšie môžeš začať chápať ich spôsob uvažovania.

² Preto by nás nemalo prekvapovať, že naše uvažovanie je veľmi odlišné od Jehovovho. Jehova prostredníctvom svojho proroka Izaiáša Izraelitom povedal: „Vaše myšlienky nie sú mojimi myšlienkami, ani moje cesty nie sú vašimi cestami.“ Potom túto skutočnosť znázornil slovami: „Veď ako sú nebesia vyššie než zem, tak sú moje cesty vyššie než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky.“ ​(Iz. 55:8, 9)

3. Akými dvoma spôsobmi sa môžeme usilovať nadobudnúť „dôverný vzťah k Jehovovi“?

³ Znamená to však, že sa nemáme ani len pokúšať pochopiť Jehovov spôsob uvažovania? Nie. I keď nikdy nebudeme schopní úplne pochopiť všetky Jehovove myšlienky, Biblia nás povzbudzuje nadobudnúť „dôverný vzťah k Jehovovi“. (Prečítajte Žalm 25:14; Príslovia 3:32.) Jeden spôsob, ako sa priblížiť k Jehovovi, je dbať na jeho skutky opísané v jeho Slove, Biblii, a venovať im pozornosť. (Žalm 28:5) Ďalší spôsob je spoznávať „Kristovu myseľ“, lebo Kristus je „obrazom neviditeľného Boha“. (1. Kor. 2:16; Kol. 1:15) Keď budeme venovať čas štúdiu biblických správ a rozjímaniu o nich, začneme chápať Jehovove vlastnosti a Jehovov spôsob uvažovania.

Dávaj si pozor na nesprávny sklon

4., 5. a) Akému nesprávnemu sklonu sa musíme vyhýbať? Vysvetli to. b) K akému nesprávnemu spôsobu uvažovania skĺzli Izraeliti?

⁴ Pri rozjímaní nad Jehovovými skutkami sa musíme vyhnúť sklonu posudzovať Boha podľa ľudských noriem. Na tento sklon nepriamo poukazujú Jehovove slová zapísané v Žalme 50:21: „Predstavoval si si, že sa ti istotne pripodobním.“ Pred vyše 175 rokmi istý biblický učenec výstižne napísal: „Ľudia majú sklon súdiť Boha podľa seba a predstavovať si, že je obmedzený takými zákonmi, aké si myslia, že by mali dodržiavať oni sami.“

⁵ Musíme si dávať pozor, aby sme si obraz, ktorý si vytvárame o Jehovovi, neprispôsobovali svojim vlastným normám a túžbam. Prečo je to dôležité? Pretože pri štúdiu Písma sa niektoré Jehovove skutky môžu z nášho obmedzeného, nedokonalého pohľadu javiť ako nie celkom správne. K tomuto spôsobu uvažovania skĺzli starovekí Izraeliti, ktorí si  o Jehovovom zaobchádzaní s nimi vyvodili nesprávne závery. Všimnime si, čo im Jehova povedal: „Istotne poviete: ‚Jehovova cesta nie je správne urovnaná.‘ Počuj, prosím, ó, dom Izraela. Moja cesta nie je správne urovnaná? Či nie sú nesprávne urovnané vaše cesty?“ ​(Ezech. 18:25)

6. Čo sa musel naučiť Jób a aký úžitok máme z jeho skúsenosti?

⁶ Ak sa chceme vyhnúť pasci v podobe posudzovania Jehovu podľa našich vlastných noriem, musíme uznať, že náš pohľad je obmedzený a občas veľmi skreslený. To sa musel naučiť aj Jób. V čase, keď trpel, bol zúfalý a v niektorých ohľadoch sa príliš zameral na seba. Stratil zo zreteľa závažnejšie otázky. Ale Jehova mu láskavo pomohol pozrieť sa na veci v širších súvislostiach. Položil mu viac ako 70 otázok, z ktorých Jób nedokázal odpovedať ani na jednu, a tým mu ukázal, aké obmedzené je jeho porozumenie. Jób zareagoval pokorne a upravil svoj pohľad. (Prečítajte Jóba 42:1–6.)

Ako nadobudnúť „Kristovu myseľ“

7. Prečo nám skúmanie Ježišových skutkov pomáha chápať Jehovovo uvažovanie?

⁷ Ježiš vo všetkom, čo hovoril a robil, dokonale napodobňoval svojho Otca. (Ján 14:9) Preto nám skúmanie Ježišových skutkov pomáha chápať Jehovov spôsob uvažovania. (Rim. 15:5; Fil. 2:5) Preskúmajme teda dve správy z evanjelií.

8., 9. Aká situácia viedla Ježiša k otázke, ktorú položil Filipovi podľa Jána 6:1–5, a prečo ju položil?

⁸ Predstav si nasledujúcu situáciu. Bolo krátko pred Pesachom roku 32 n. l. Ježišovi apoštoli sa nedávno vrátili z pozoruhodnej zvestovateľskej cesty po Galilei. Keďže boli po rušnej ceste unavení, Ježiš ich odviedol na jedno odľahlé miesto na severovýchodnom brehu Galilejského mora. Tam však za nimi prišlo tisíce ľudí. Keď ich Ježiš uzdravil a naučil mnoho vecí, vznikol logistický problém. Ako by bolo možné na takom odľahlom mieste dať všetkým týmto ľuďom najesť? Ježiš si túto potrebu uvedomoval, a tak sa Filipa, ktorý odtiaľ pochádzal, opýtal: „Kde kúpime chleby, aby sa mohli najesť?“ ​(Ján 6:1–5)

⁹ Prečo Ježiš položil Filipovi túto otázku? Nevedel si poradiť? Nie, to nebol dôvod. Čo tou otázkou v skutočnosti zamýšľal? Vysvetlil to apoštol Ján, ktorý tam bol tiež a ktorý napísal: „Povedal to, aby ho vyskúšal, lebo sám vedel, čo urobí.“ ​(Ján 6:6) Ježiš tým zisťoval duchovný pokrok svojich učeníkov. Touto otázkou upriamil ich pozornosť na problém a dal im príležitosť prejaviť vieru v to, čo môže urobiť. Ale oni túto príležitosť nevyužili, čím sa ukázalo, aký majú v skutočnosti obmedzený pohľad na veci. (Prečítajte Jána 6:7–9.) Potom im Ježiš ukázal niečo, čo im ani len nenapadlo. Tie tisíce hladných ľudí zázračne nasýtil. (Ján 6:10–13)

10. – 12. a) Aký bol možno dôvod, prečo Ježiš hneď nesplnil prosbu Grékyne? Vysvetli to. b) O čom budeme teraz uvažovať?

¹⁰ Táto správa by nám azda mohla pomôcť pochopiť Ježišovo uvažovanie v inej situácii. Krátko po opísanom nasýtení veľkej skupiny ľudí išiel Ježiš so svojimi apoštolmi na sever za hranice Izraela do blízkosti Týru a Sidonu. Tam stretli Grékyňu, ktorá Ježiša úpenlivo prosila, aby uzdravil jej dcéru. Ježiš si ju sprvu nevšímal. Ale keď stále naliehala, povedal jej: „Nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psíkom.“ ​(Mar. 7:24–27)

¹¹ Prečo jej Ježiš najskôr odmietol pomôcť? Skúšal ju tak ako Filipa, aby videl, ako zareaguje, a aby jej dal možnosť prejaviť  vieru? Aj keď písaný text neodhaľuje, akým tónom jej to Ježiš povedal, nebol to tón, ktorý by ju odradil. Výrazom ‚psík‘ zjemnil prirovnanie, ktoré použil. Teda Ježiš možno konal ako rodič, ktorý chce splniť prosbu svojho dieťaťa, ale nedá to hneď najavo, aby ho vyskúšal, nakoľko vážne to myslí. Nech už to bolo akokoľvek, keď žena dala vieru najavo, Ježiš jej prosbu ochotne splnil. (Prečítajte Marka 7:28–30.)

¹² Tieto dve správy z evanjelií nám poskytujú cenné informácie, ktoré nám umožňujú preniknúť hlbšie do ‚Kristovej mysle‘. Pozrime sa teraz, ako nám tieto správy pomáhajú lepšie pochopiť zmýšľanie samotného Jehovu.

Jehovov spôsob zaobchádzania s Mojžišom

13. Ako nám to pomáha, keď hlbšie prenikáme do Ježišovho spôsobu uvažovania?

¹³ Keď hlbšie prenikneme do Ježišovho spôsobu uvažovania, pomôže nám to pochopiť biblické pasáže, ktorým by inak bolo ťažké porozumieť. Zamyslime sa napríklad nad Jehovovými slovami adresovanými Mojžišovi po tom, čo si Izraeliti urobili zlaté teľa, aby ho uctievali. Boh povedal: „Pozrel som na tento ľud a hľa, je to tvrdošijný ľud. Preto ma nechaj teraz, aby vzplanul môj hnev proti nim a aby som ich vyhubil, a z teba nech urobím veľký národ.“ ​(2. Mojž. 32:9, 10)

14. Ako zareagoval Mojžiš na Jehovove slová?

¹⁴ V správe sa ďalej uvádza: „Mojžiš začal obmäkčovať tvár Jehovu, svojho Boha, a povedal: ‚Ó, Jehova, prečo má vzplanúť tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny veľkou mocou a silnou rukou? Prečo majú hovoriť Egypťania: „Vyviedol ich so zlým úmyslom, aby ich zabil medzi horami a vyhubil zo zemského povrchu.“? Upusť od svojho planúceho hnevu a cíť ľútosť nad zlom proti svojmu ľudu. Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich sluhov, ktorým si pri sebe samom prisahal, keď si im riekol: „Rozmnožím vaše semeno ako nebeské hviezdy a celú túto krajinu, ktorú som označil, dám vášmu semenu, aby ju naozaj vzali do vlastníctva na neurčitý čas.“‘ A Jehova pocítil ľútosť nad zlom, o ktorom hovoril, že ho urobí svojmu ľudu.“ ​(2. Mojž. 32:11–14) *

15., 16. a) Akú príležitosť poskytlo Mojžišovi to, čo povedal Jehova? b) V akom zmysle Jehova „pocítil ľútosť“?

¹⁵ Naozaj bolo potrebné, aby Mojžiš napravil Jehovovo uvažovanie? Určite nie!  Hoci Jehova vyjadril, čo zamýšľa urobiť, nebolo to jeho konečné rozhodnutie. V tejto situácii vlastne Jehova skúšal Mojžiša podobne, ako neskôr Ježiš skúšal Filipa a Grékyňu. Mojžiš dostal príležitosť vyjadriť svoj názor. * Jehova vymenoval Mojžiša za sprostredkovateľa medzi sebou a Izraelom a toto vymenovanie Jehova rešpektoval. Podľahne Mojžiš sklamaniu? Využije túto príležitosť, aby Jehovu povzbudil zanechať Izrael a vytvoriť mocný národ z jeho vlastných potomkov?

¹⁶ V Mojžišovej odpovedi sa prejavila viera a dôvera v Jehovovu spravodlivosť. Z jeho reakcie sa zračí záujem o Jehovovo meno, nie sebecké uvažovanie. Mojžiš nechcel, aby bolo Jehovovo meno znevážené. Tým ukázal, že v tejto veci spoznal „Jehovovu myseľ“. (1. Kor. 2:16) K čomu to viedlo? Keďže Jehova nebol pevne rozhodnutý konať určitým spôsobom, „pocítil ľútosť“, ako uvádza inšpirovaný záznam. V hebrejčine môže toto vyjadrenie znamenať jednoducho to, že nespôsobil nešťastie, ktorým zamýšľal postihnúť celý národ.

Jehovov spôsob zaobchádzania s Abrahámom

17. Ako Jehova prejavil veľkú trpezlivosť, keď mal Abrahám obavy?

¹⁷ Ďalší príklad toho, ako Jehova dáva svojim služobníkom príležitosť dať najavo svoju vieru a dôveru, súvisí s Abrahámovou prosbou zachovať Sodomu. Podľa tejto správy prejavil Jehova veľkú trpezlivosť tým, že dovolil Abrahámovi vysloviť rad ôsmich prosieb. V istom momente Abrahám rozrušene zvolal: „Je nemysliteľné, aby si konal týmto spôsobom a usmrtil spravodlivého so zlým, takže by sa muselo stať so spravodlivým to isté, čo so zlým! To je nemysliteľné pre teba. Či neurobí Sudca celej zeme to, čo je správne?“ ​(1. Mojž. 18:22–33)

18. Čo sa učíme zo spôsobu, akým sa Jehova správal k Abrahámovi?

¹⁸ Čo sa z tejto správy učíme o Jehovovom uvažovaní? Potreboval Jehova diskutovať s Abrahámom, aby dospel k správnemu rozhodnutiu? Nie. Jehova iste mohol na začiatku rovno povedať, aké dôvody má na svoje rozhodnutie. Ale tým, že dovolil Abrahámovi klásť otázky, dal mu čas prijať jeho rozhodnutie a pochopiť jeho zmýšľanie. Abrahámovi to tiež umožnilo vnímať hĺbku Jehovovho súcitu a spravodlivosti. Áno, Jehova sa správal k Abrahámovi ako priateľ. (Iz. 41:8; Jak. 2:23)

Poučenie pre nás

19. Ako môžeme napodobňovať Jóba?

¹⁹ Čo sme sa naučili o ‚Jehovovej mysli‘? Mali by sme dovoliť, aby Božie Slovo formovalo naše chápanie Jehovovej mysle. Nikdy by sme Jehovovi nemali prisudzovať naše obmedzenia ani by sme ho nemali súdiť podľa svojich noriem a názorov. Jób povedal: „[Boh] nie je človek ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme spolu predstúpili  pred súd.“ ​(Jób 9:32) Keď podobne ako Jób začneme chápať Jehovovu myseľ, budeme aj my podnietení zvolať: „Hľa, toto sú len okraje jeho ciest, a aký šepot veci je o ňom počuť! Ale kto môže dokázať, že rozumie jeho mocnému hromu?“ ​(Jób 26:14)

20. Čo by sme mali urobiť, keď pri čítaní Písma prídeme na miesto, ktorému je pre nás ťažké porozumieť?

²⁰ Čo by sme mali robiť, ak pri čítaní Písma prídeme na miesto, ktorému je pre nás ťažké porozumieť, zvlášť keď sa to týka Jehovovho uvažovania. Ak nenájdeme jasnú odpoveď, ani keď si urobíme výskum, môžeme to považovať za skúšku našej dôvery k Jehovovi. Pamätajme, že občas nám určité vyjadrenia poskytnú príležitosť prejaviť svoju vieru v Jehovove vlastnosti. Pokorne uznajme, že nerozumieme všetkému, čo robí. (Kaz. 11:5) To nás podnieti stotožniť sa s týmito slovami apoštola Pavla: „Ó, hĺbka Božieho bohatstva a múdrosti a poznania! Aké nevyskúmateľné sú jeho súdy a ako je nemožné vystopovať jeho cesty! Veď ‚kto poznal Jehovovu myseľ, alebo kto sa stal jeho radcom?‘ Alebo ‚kto mu prv dal, aby sa mu to muselo odplatiť?‘ Pretože od neho a prostredníctvom neho a pre neho je všetko. Nech mu je sláva navždy. Amen.“ ​(Rim. 11:33–36)

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

• Čo nám pomôže vyhnúť sa sklonu posudzovať Jehovu podľa vlastných noriem?

• Ako nám to, že porozumieme Ježišovmu konaniu, pomôže nadobudnúť „dôverný vzťah k Jehovovi“?

• Čo si sa naučil z Jehovovho rozhovoru s Mojžišom a s Abrahámom?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 5]

Čo sa z toho, ako Jehova zaobchádzal s Mojžišom a Abrahámom, učíme o jeho uvažovaní?