Úplná dôvera v Jehovu vlieva pocit bezpečia

„Jehova sám ma bude počuť, keď budem na neho volať.“ ​(ŽALM 4:3)

1., 2. a) V akej nebezpečnej situácii sa Dávid ocitol? b) Ktoré žalmy si rozoberieme?

KRÁĽ DÁVID už istý čas vládne v Izraeli, keď sa ocitá v nebezpečnej situácii. Jeho intrigánsky syn Abšalóm sa vyhlásil za kráľa a Dávid je nútený opustiť Jeruzalem. Navyše ho zradil dôverný priateľ a teraz spolu s niekoľkými, ktorí mu zostali verní, kráča bosý a s plačom na Olivový vrch. Okrem toho Šimei z rodiny domu kráľa Saula hádže do neho kamene a prach a preklína ho. (2. Sam. 15:30, 31; 16:5–14)

² Spôsobí Dávidovi toto utrpenie, že zostúpi v smútku a pohane do šeolu? Nie, lebo dôveruje Jehovovi. Je to zjavné z tretieho žalmu, ktorý Dávid zložil, keď opisoval svoj útek pred Abšalómom. Napísal aj štvrtý žalm. Obe tieto piesne vyjadrujú presvedčenie, že Boh počúva modlitby a odpovedá na ne. (Žalm 3:4; 4:3) Tieto žalmy nás uisťujú o tom, že Jehova je so svojimi vernými služobníkmi dňom a nocou a žehná ich tým, že ich podporuje, dáva im pokoj a pocit bezpečia. (Žalm 3:5; 4:8) Rozoberme si teraz tieto žalmy a uvidíme, ako nám vlievajú pocit bezpečia a vzbudzujú v nás dôveru v Boha.

Keď ‚mnohí povstávajú proti nám‘

3. V akej situácii bol Dávid podľa Žalmu 3:1, 2?

³ „Srdce izraelských mužov je za Abšalómom,“ hovorí posol. (2. Sam. 15:13) Dávid sa diví, ako je možné, že Abšalóm získal takú podporu, a pýta sa: „Ó, Jehova, prečo pribudlo mojich protivníkov? Prečo mnohí povstávajú proti mne? Mnohí hovoria o mojej duši: ‚Niet preňho záchrany u Boha.‘“ ​(Žalm 3:1, 2) Mnoho Izraelitov si myslí, že Jehova neochráni Dávida pred Abšalómom a jeho prívržencami, ktorí ho prenasledujú.

4., 5. a) Čím si bol Dávid istý? b) Čo znamenajú slová „Ten, kto dvíha moju hlavu“?

⁴ Dávid má však pocit bezpečia, lebo bezvýhradne dôveruje Bohu. Spieva: „Predsa si, Jehova, štítom okolo mňa, mojou slávou a Ten, kto dvíha moju hlavu.“ ​(Žalm 3:3) Dávid si je istý, že Jehova ho ochráni, tak ako štít chráni vojaka. Tento zostarnutý kráľ je na úteku, jeho hlava je prikrytá a skláňa sa v pokore. Ale Najvyšší zmení jeho postavenie, takže znova získa slávu. Jehova mu umožní vzpriamene stáť, zodvihnúť hlavu a držať ju opäť vztýčenú. Dávid volá k Bohu s dôverou, že ho vypočuje. Prejavuješ aj ty takú dôveru v Jehovu?

⁵ Slovami „Ten, kto dvíha moju hlavu“, Dávid uznáva, že pomoc, ktorú očakáva, príde od Jehovu. Iný preklad uvádza: „Ale ty, ó, Pane, si vždy mojím štítom pred nebezpečenstvom; dávaš mi víťazstvo a obnovuješ moju odvahu.“ ​(Today’s English Version) O vyjadrení „Ten, kto dvíha moju hlavu“, jedno odborné dielo píše: „Keď Boh dvíha... niekoho ‚hlavu‘, napĺňa ho nádejou a pocitom bezpečia.“ Keďže Dávid je zosadený z izraelského trónu, má dôvod byť zronený. Ale ‚zdvihnutie jeho hlavy‘ obnoví v ňom odvahu, pocit istoty a úplnú dôveru v Boha.

 ‚Jehova odpovie!‘

6. Prečo Dávid uviedol, že dostane odpoveď na svoju modlitbu z Jehovovho svätého vrchu?

⁶ Dávid dôveruje Jehovovi a vie, že vypočúva modlitby, preto pokračuje: „Svojím hlasom budem volať k samému Jehovovi a on mi odpovie zo svojho svätého vrchu.“ ​(Žalm 3:4) Na Dávidov pokyn bola truhla zmluvy, ktorá predstavovala Božiu prítomnosť, prenesená na vrch Sion. (Prečítajte 2. Samuelovu 15:23–25.) Je teda vhodné, že Dávid uvádza, že dostane odpoveď na svoju modlitbu z Jehovovho svätého vrchu.

7. Prečo Dávid nepociťoval žiadny strach?

⁷ Dávid si je istý, že jeho modlitba k Bohu nebude vyslovená nadarmo, a tak nepociťuje žiadny strach. Preto spieva: „Ja, ja si ľahnem, aby som spal; istotne sa prebudím, lebo sám Jehova ma stále podporuje.“ ​(Žalm 3:5) Dokonca ani v noci, keď je nebezpečenstvo náhleho útoku najväčšie, Dávid sa nebojí ísť spať. Je si istý, že sa zobudí, lebo jeho predchádzajúce skúsenosti ho úplne presvedčili, že sa môže spoľahnúť na Božiu nezlyhávajúcu podporu. Rovnako to môžeme cítiť aj my, keď zachovávame „Jehovove cesty“ a nikdy z nich neodbočíme. (Prečítajte 2. Samuelovu 22:21, 22.)

8. Ako je zo Žalmu 27:1–4 zjavné, že Dávid dôveroval v Boha?

⁸ Dávidov pocit bezpečia a úplná dôvera v Boha sú zjavné z jeho ďalšieho žalmu, ktorý obsahuje tieto inšpirované slová: „Jehova je moje svetlo a moja záchrana. Koho sa budem báť? Jehova je pevnosť môjho života. Koho sa budem desiť? ... Keby tábor proti mne postavil stan, moje srdce sa nebude báť... O jednu vec som prosil Jehovu — tú budem hľadať, aby som býval v Jehovovom dome po všetky dni svojho života, aby som hľadel na Jehovovu príjemnosť a s ocenením sa pozeral na jeho chrám.“ ​(Žalm 27:1–4) Ak aj ty máš také pocity a tvoje okolnosti ti to umožňujú, budeš sa pravidelne  stretávať s tými, ktorí s tebou uctievajú Jehovu. (Hebr. 10:23–25)

9., 10. Prečo by sme napriek slovám zo Žalmu 3:6, 7 mohli povedať, že Dávid nemal pomstychtivého ducha?

⁹ Ani zrada Abšalóma, ani nelojálnosť mnohých iných nebráni Dávidovi, aby spieval: „Nebudem sa báť desaťtisícov ľudí, ktorí sa dookola postavili proti mne. Povstaň, ó, Jehova! Zachráň ma, ó, môj Bože! Veď budeš musieť udrieť všetkých mojich nepriateľov do čeľuste. Zuby zlých budeš musieť vylámať.“ ​(Žalm 3:6, 7)

¹⁰ Dávid nemá pomstychtivého ducha. Ak majú byť jeho nepriatelia ‚udretí do čeľuste‘, urobí to Boh. Kráľ Dávid si sám odpísal Zákon a vie, že Jehova v ňom vyhlasuje: „Moja je pomsta i odplata.“ ​(5. Mojž. 17:14, 15, 18; 32:35) Na Bohu je aj to, aby ‚vylomil zuby zlých‘. Vylomenie ich zubov znamená, že nebudú môcť spôsobiť žiadnu škodu. Jehova vie, kto sú zlí, lebo „vidí, aké je srdce“. (1. Sam. 16:7) Sme veľmi vďační, že Boh nám dáva vieru a silu zostať pevní proti vodcovi zlých, Satanovi, ktorý bude čoskoro uvrhnutý do priepasti ako revúci, ale bezzubý lev súci iba na zničenie! (1. Petra 5:8, 9; Zjav. 20:1, 2, 7–10)

„Záchrana patrí Jehovovi“

11. Prečo by sme sa mali modliť za spoluveriacich?

¹¹ Dávid si uvedomuje, že iba Jehova môže zaobstarať vyslobodenie, ktoré tak zúfalo potrebuje. Žalmista však nemyslí len na seba, ale aj na Jehovov schválený ľud. Preto je vhodné, že túto inšpirovanú skladbu končí slovami: „Záchrana patrí Jehovovi. Tvoje požehnanie je na tvojom ľude.“ ​(Žalm 3:8) Je pravda, že Dávid má obrovské problémy, ale myslí na Jehovových ctiteľov a je si istý, že Boh ich požehná. Nemali by sme aj my myslieť na spoluveriacich? Pamätajme na nich vo svojich modlitbách a prosme Jehovu, aby im dal svojho svätého ducha, aby dokázali pozbierať odvahu a s úplnou dôverou hlásali dobré posolstvo. (Ef. 6:17–20)

12., 13. Čo sa stalo Abšalómovi a ako na to reagoval Dávid?

¹² Abšalómov život sa končí hanebne — to je výstraha pre všetkých, ktorí zle zaobchádzajú s inými, najmä s Božími pomazanými, ako bol Dávid. (Prečítajte Príslovia 3:31–35.) Prebieha bitka a Abšalómove vojská sú porazené. Keď Abšalóm uniká na mulici, zachytí sa bujnými vlasmi o nízku vetvu veľkého stromu. Visí tam — živý, ale bezmocný —, až kým mu Joáb neprerazí srdce tromi násadami kopijí. (2. Sam. 18:6–17)

¹³ Teší sa Dávid, keď sa dozvie, čo sa stalo jeho synovi? Nie. Naopak, chodí sem a tam a narieka: „Môj syn Abšalóm, môj syn, môj syn Abšalóm! Keby som tak bol ja zomrel miesto teba, Abšalóm, môj syn, môj syn!“ ​(2. Sam. 18:24–33) Iba Joábove slová pomôžu Dávidovi dostať sa zo zdrvujúceho žiaľu. Aký tragický koniec Abšalóma! Jeho slepá túžba ho doviedla k tomu, že bojoval proti vlastnému otcovi — Jehovovmu pomazanému —, čo viedlo k jeho záhube. (2. Sam. 19:1–8; Prísl. 12:21; 24:21, 22)

Dávid opäť prejavuje dôveru v Boha

14. Čo môžeme povedať o tom, za akých okolností bol zložený štvrtý žalm?

¹⁴ Tak ako tretí žalm, aj štvrtý je Dávidovou úprimnou modlitbou, ktorá je dôkazom jeho úplnej dôvery v Jehovu. (Žalm 3:4; 4:3) Dávid možno zložil túto pieseň, aby vyjadril svoje pocity a vďačnosť Bohu po neúspešnom konci Abšalómovej vzbury. Alebo ju možno napísal, keď myslel na lévitských spevákov. Nech už je to akokoľvek,  rozjímanie o nej posilní našu dôveru v Jehovu.

15. Prečo sa môžeme s dôverou modliť k Jehovovi prostredníctvom jeho Syna?

¹⁵ Dávid opäť prejavuje úplnú dôveru v Boha a v to, že vypočúva jeho modlitby. Spieva: „Keď volám, odpovedz mi, ó, môj spravodlivý Bože. V tiesni mi vytvoríš široký priestor. Prejav mi priazeň a vypočuj moju modlitbu.“ ​(Žalm 4:1) Aj my môžeme mať podobnú dôveru, ak konáme spravodlivo. Uvedomujeme si, že Jehova, ‚spravodlivý Boh‘, žehná svoj priamy ľud, a môžeme sa naňho s dôverou obracať v modlitbe prostredníctvom jeho Syna s vierou v Ježišovu výkupnú obeť. (Ján 3:16, 36) To nám prináša nesmierny pokoj!

16. Čo mohlo Dávida skľučovať?

¹⁶ Z času na čas sa môžeme dostať do skľučujúcej situácie, ktorá nás oberá o pokoj. Istý čas to tak bolo aj v prípade Dávida, pretože spieval: „Ako dlho bude moja sláva na urážku, vy ľudskí synovia, kým stále milujete prázdne veci, kým sa stále snažíte nájsť lož?“ ​(Žalm 4:2) Výraz „ľudskí synovia“ sa zjavne vzťahuje na ľudstvo v negatívnom zmysle. Dávidovi nepriatelia ‚milovali prázdne veci‘. Jedno dielo prekladá tento verš takto: „Ako dlho budete milovať falošné predstavy a hľadať falošných bohov?“ ​(New International Version) Aj keď nás skľučuje to, čo robia iní, neprestávajme sa úprimne modliť a prejavovať úplnú dôveru v jediného pravého Boha.

17. Vysvetli, ako môžeme konať v súlade so Žalmom 4:3.

¹⁷ Dávidova dôvera v Boha je očividná z týchto slov: „Poznajte preto, že Jehova istotne vyznamená svojho verne oddaného; Jehova sám ma bude počuť, keď budem na neho volať.“ ​(Žalm 4:3) Odvaha a úplná dôvera v Jehovu sú nevyhnutné, ak mu máme zostať lojálni. Tieto vlastnosti sú napríklad potrebné, keď je v kresťanskej rodine niekto s nekajúcnym postojom vylúčený. Boh žehná tých, ktorí sú lojálni jemu a jeho zásadám. A lojálnosť a úplná dôvera v Jehovu prispieva k radosti jeho ľudu. (Žalm 84:11, 12)

18. Čo by sme podľa Žalmu 4:4 mali robiť, ak sme sa stali terčom neláskavých slov či skutkov?

¹⁸ Čo ak niekto povie alebo urobí niečo, čo nás nahnevá? Môžeme si zachovať radosť, ak urobíme to, čo hovorí Dávid: „Buďte znepokojení, ale nehrešte. Vyrozprávajte sa vo svojom srdci, na lôžku, a mlčte.“ ​(Žalm 4:4) Ak sme sa stali terčom neláskavých slov či skutkov, nehrešme tým, že by sme sa odplácali. (Rim. 12:17–19) Môžeme sa v kútiku srdca vyrozprávať na lôžku. Ak sa v tej veci modlíme, možno ju uvidíme v inom svetle a podnieti nás to z lásky odpustiť. (1. Petra 4:8) Za povšimnutie stojí aj rada apoštola Pavla, ktorá je zrejme založená na Žalme 4:4: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou, ani nedávajte miesto Diablovi.“ ​(Ef. 4:26, 27)

19. Ako nám Žalm 4:5 pomáha, pokiaľ ide o naše duchovné obete?

¹⁹ Dávid zdôrazňuje potrebu dôvery v Jehovu, keď spieva: „Obetujte obete spravodlivosti a dôverujte Jehovovi.“ ​(Žalm 4:5)  Obete Izraelitov mali cenu iba vtedy, keď ich predkladali so správnymi pohnútkami. (Iz. 1:11–17) Aby boli naše duchovné obete Bohu prijateľné, aj my musíme mať správne pohnútky a úplne mu dôverovať. (Prečítajte Príslovia 3:5, 6; Hebrejom 13:15, 16.)

20. Čo znamená ‚svetlo Jehovovej tváre‘?

²⁰ Dávid pokračuje: „Mnohí hovoria: ‚Kto nám ukáže dobré?‘ Pozdvihni na nás svetlo svojej tváre, ó, Jehova.“ ​(Žalm 4:6) ‚Svetlo Jehovovej tváre‘ znamená Božiu priazeň. (Žalm 89:15) Takže keď sa Dávid modlí: „Pozdvihni na nás svetlo svojej tváre“, myslí tým, aby nám ‚prejavil priazeň‘. Keďže dôverujeme Jehovovi, máme jeho priazeň a veľkú radosť, keď konáme jeho vôľu.

21. Čím si môžeme byť istí, keď sa horlivo zúčastňujeme na duchovnej žatve?

²¹ Dávid očakáva radosť od Boha, ktorá je omnoho väčšia ako radosť v čase žatvy, keď Jehovovi spieva: „Istotne mi dáš do srdca radosť väčšiu ako v čase, keď sa rozhojnilo ich zrno a ich mladé víno.“ ​(Žalm 4:7) Môžeme si byť istí, že budeme cítiť úprimnú radosť, ak sa v plnej miere zúčastňujeme na duchovnej žatve, ktorá dnes prebieha. (Luk. 10:2) Spolu s ‚rozmnoženým národom‘ pomazaných, ktorí sa ujímajú vedenia, sa tešíme z toho, že počet ‚žencov‘ stále rastie. (Iz. 9:3) Zúčastňuješ sa z celého srdca na tejto radostnej žatve?

Naďalej Bohu plne dôveruj

22. Ako sa podľa Žalmu 4:8 darilo Izraelitom, keď dodržiavali Boží Zákon?

²² Dávid končí tento žalm slovami: „V pokoji si ľahnem a budem spať, veď len ty sám, ó, Jehova, spôsobíš, aby som býval v bezpečí.“ ​(Žalm 4:8) Keď Izraeliti dodržiavali Jehovov Zákon, mali s Bohom pokojný vzťah a mali pocit bezpečia. Napríklad počas Šalamúnovej vlády „Júda a Izrael... bývali v bezpečí“. (1. Kráľ. 4:25) Tí, ktorí dôverovali v Boha, sa tešili z pokoja, hoci okolité národy boli nepriateľsky naladené. Tak ako Dávid, aj my spíme pokojne, lebo Boh nám dáva pocit bezpečia.

23. Čo zažijeme, ak máme úplnú dôveru v Boha?

²³ Naďalej s dôverou vytrvávajme v službe Jehovovi. Okrem toho sa modlime s vierou, a tak zažívajme „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“. (Fil. 4:6, 7) Akú radosť nám to prináša! A ak si zachováme úplnú dôveru v Jehovu, do budúcnosti sa môžeme pozerať s istotou.

Ako by si odpovedal?

• Aké ťažkosti spôsobil Dávidovi Abšalóm?

• Ako nám tretí žalm vlieva pocit bezpečia?

• Akými spôsobmi posilňuje našu dôveru v Jehovu štvrtý žalm?

• Aký úžitok môžeme mať z úplnej dôvery v Boha?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 29]

Dávid dôveroval Jehovovi, aj keď utekal pred Abšalómom

[Obrázky na strane 32]

Vkladáš v Jehovu úplnú dôveru?