Dovoľuješ Jehovovi, aby bol tvojím podielom?

„Stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ ​(MAT. 6:33)

1., 2. a) Koho predstavuje ‚Boží Izrael‘, o ktorom sa hovorí v Galaťanom 6:16? b) Na koho sa vzťahuje „dvanásť kmeňov Izraela“ v Matúšovi 19:28?

ČO TI príde na myseľ, keď pri čítaní Biblie vidíš slovo Izrael? Pomyslíš si na Izákovho syna Jakoba, ktorý dostal nové meno Izrael? Alebo ti prídu na myseľ jeho potomkovia, staroveký izraelský národ? A čo duchovný Izrael? Keď sa o Izraeli hovorí v obraznom zmysle, zvyčajne sa tým myslí ‚Boží Izrael‘, 144 000 tých, ktorí sú pomazaní svätým duchom, aby slúžili ako králi a kňazi v nebesiach. (Gal. 6:16; Zjav. 7:4; 21:12) No zamyslime sa nad zvláštnou zmienkou o 12 kmeňoch Izraela, ktorú nachádzame v Matúšovi 19:28.

² Ježiš povedal: „Pri znovustvorení, keď sa Syn človeka posadí na svoj slávny trón, vy, ktorí ste ma nasledovali, sa tiež posadíte na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.“ V tomto verši sa „dvanásť kmeňov Izraela“ vzťahuje na tých, ktorých budú súdiť Ježišovi pomazaní učeníci a ktorí majú nádej na večný život na rajskej zemi. Budú mať úžitok z kňazskej služby, ktorú bude vykonávať 144 000.

3., 4. V čom dávajú pomazaní kresťania vynikajúci príklad?

³ Tak ako starovekí kňazi a Léviti, aj pomazaní v súčasnosti považujú svoju službu za výsadu. (4. Mojž. 18:20) Ani pomazaní neočakávajú, že dostanú na zemi nejaké  územie do vlastníctva. Naopak, tešia sa, že budú kráľmi a kňazmi s Ježišom Kristom v nebesiach. Tam budú ďalej slúžiť Jehovovi, ako o tom čítame v Zjavení 4:10, 11, kde sa hovorí o pomazaných v ich nebeskom postavení. (Ezech. 44:28)

⁴ Kým sú pomazaní na zemi, svojím spôsobom života dokazujú, že Jehova je ich podielom. Slúžiť Bohu je pre nich tá najväčšia výsada. Prejavujú vieru v Kristovu výkupnú obeť a ustavične nasledujú Krista, čím si ‚zaisťujú svoje povolanie a vyvolenie‘. (2. Petra 1:10) Každý z nich má iné okolnosti a schopnosti. No žiadne obmedzenie nepoužívajú ako výhovorku, aby robili v službe Bohu málo. Naopak, službe Bohu pripisujú veľkú dôležitosť a robia všetko, čo môžu. A dávajú dobrý príklad tým, ktorí majú nádej žiť na rajskej zemi.

5. Ako môžu mať všetci kresťania Jehovu ako svoj podiel a prečo to môže byť náročné?

⁵ Či už máme nebeskú nádej, alebo pozemskú, musíme ‚zaprieť sami seba, vziať svoj mučenícky kôl a ustavične nasledovať Krista‘. (Mat. 16:24) Milióny tých, ktorí sa tešia na život na rajskej zemi, uctievajú Boha a nasledujú Krista týmto spôsobom. Neuspokoja sa s tým, že toho robia iba málo, keď cítia, že môžu robiť viac. Mnohí boli podnietení k tomu, aby si zjednodušili život a stali sa priekopníkmi. Ďalší sa usilujú slúžiť v priekopníckej službe každý rok aspoň niekoľko mesiacov. A tí, ktorí nemôžu byť priekopníkmi, robia v službe, koľko môžu. Takí jednotlivci sú podobní vernej Márii, ktorá vyliala vonný olej na Ježišovu hlavu a nohy. Ježiš povedal: „Preukázala mi znamenitý skutok... Urobila, čo mohla.“ ​(Mar. 14:6–8) Robiť všetko, čo môžeme, nemusí byť ľahké, lebo žijeme vo svete, ktorému vládne Satan. Veľmi sa však namáhame a vkladáme dôveru v Jehovu. Zamyslime sa nad štyrmi konkrétnymi oblasťami, v ktorých to môžeme robiť.

Hľadaj najprv Božie Kráľovstvo

6. a) Ako ľudia vo všeobecnosti ukazujú, že ich podiel je iba v tomto živote? b) Prečo je lepšie mať Dávidov postoj?

⁶ Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby hľadali najprv Kráľovstvo a Božiu spravodlivosť. Ľudia vo svete sa sústreďujú iba na svoje záujmy, sú „ľuďmi tohto systému vecí, ktorých podiel je v tomto živote“. (Prečítajte Žalm 17:1, 13–15.) Mnohí neberú ohľad na svojho Stvoriteľa a usilujú sa o vysokú životnú úroveň, zameriavajú sa na výchovu detí a snažia sa zanechať po sebe dedičstvo. Ich podiel je iba v tomto živote. Na druhej strane Dávid si chcel urobiť meno u Jehovu, ako k tomu neskôr všetkých povzbudzoval jeho syn. (Kaz. 7:1) Dávid podobne ako Asaf vedel, že mať Jehovu ako priateľa je preňho oveľa lepšie než klásť na prvé miesto v živote vlastné záujmy. Mal potešenie z toho, že chodí s Bohom. Aj v našich dňoch mnohí kresťania považujú duchovné činnosti za dôležitejšie ako svetské zamestnanie.

7. Ako bol istý brat požehnaný, pretože dal Kráľovstvo na prvé miesto?

⁷ Zamyslime sa nad príkladom Jeana-Clauda zo Stredoafrickej republiky. Je ženatý, má tri deti a slúži ako starší. V krajine, kde žije, je ťažké nájsť si prácu a väčšina ľudí urobí takmer čokoľvek, aby si ju udržala. Jedného dňa vedúci výroby Jeanovi-Claudovi povedal, aby robil nočné služby, a to sedem dní v týždni vždy od 18.30. Jean-Claude mu vysvetlil, že okrem toho, že sa musí o svoju rodinu starať z materiálnej stránky, musí myslieť aj na jej duchovné blaho. Povedal mu tiež, že má určitú zodpovednosť v zbore. Ako na to vedúci zareagoval? „Ak máte to šťastie, že máte prácu, musíte  zabudnúť na všetko ostatné, na svoju manželku, deti aj problémy. Musíte sa oddať práci, ničomu inému, len práci. Vyberte si: náboženstvo alebo práca.“ Čo by si urobil? Jean-Claude si bol istý, že aj keď stratí prácu, Boh sa oňho postará. Vedel, že bude mať stále hojnosť práce v službe Bohu a že Jehova mu pomôže postarať sa o hmotné potreby jeho rodiny. A tak išiel na najbližšie zhromaždenie v týždni. Potom sa pripravil, že pôjde do práce, hoci si nebol istý, či ju ešte má. Vtedy mu zazvonil telefón. Dozvedel sa, že vedúci bol prepustený, ale on mal naďalej svoju prácu.

8., 9. Ako môžeme napodobňovať kňazov a Lévitov, aby bol Jehova naším podielom?

⁸ Niektorí, ktorým hrozilo, že prídu o prácu, si možno kládli otázku: ‚Ako si budem môcť plniť povinnosť starať sa o rodinu?‘ (1. Tim. 5:8) Či už si bol v takej situácii, alebo nie, z vlastnej skúsenosti si pravdepodobne zistil, že sa nikdy nesklameš, ak je Boh tvojím podielom a ak si veľmi ceníš výsadu slúžiť mu. Keď Ježiš povedal svojim učeníkom, aby stále hľadali najprv Kráľovstvo, uistil ich, že „toto všetko“ — napríklad čo budú jesť, piť alebo čo si oblečú — im „bude pridané“. (Mat. 6:33)

⁹ Zamyslime sa nad Lévitmi, ktorí nedostali pôdu ako dedičné vlastníctvo. Keďže sa v prvom rade venovali čistému uctievaniu, museli sa spoliehať, že o ich živobytie sa postará Jehova, ktorý im povedal: „Ja som tvoj podiel.“ ​(4. Mojž. 18:20) Hoci my neslúžime v doslovnom chráme tak ako kňazi a Léviti, môžeme napodobňovať ich ducha tým, že budeme dôverovať Jehovovi, že sa o nás postará. Čím hlbšie žijeme v posledných dňoch, tým dôležitejšou sa stáva naša dôvera v Božiu moc postarať sa o nás. (Zjav. 13:17)

Hľadaj najprv Božiu spravodlivosť

10., 11. Ako niektorí vložili svoju dôveru v Jehovu, pokiaľ ide o zamestnanie? Uveď príklad.

¹⁰ Ježiš tiež nabádal svojich učeníkov, aby ‚hľadali najprv Božiu spravodlivosť‘. (Mat. 6:33) To znamená dávať Jehovove normy pre to, čo je správne a nesprávne, pred ľudské normy. (Prečítajte Izaiáša 55:8, 9.) Možno si spomínaš, že v minulosti sa viacerí venovali pestovaniu tabaku, predávali tabakové výrobky, učili iných bojovať alebo vyrábali či predávali zbrane. No keď spoznali pravdu, mnohí sa rozhodli zmeniť zamestnanie a boli spôsobilí na krst. (Iz. 2:4; 2. Kor. 7:1; Gal. 5:14)

¹¹ Takým príkladom je Andrew. Keď s manželkou spoznali Jehovu, rozhodli sa mu slúžiť. Andrew bol hrdý na svoju prácu, ale zanechal ju. Prečo? Lebo pracoval pre vojenskú organizáciu a rozhodol sa, že dá na prvé miesto Božiu spravodlivosť. Keď odišiel z tohto zamestnania, mal dve deti, bol bez príjmu a peňazí mal len na niekoľko mesiacov. Z ľudského hľadiska sa mohlo zdať, že nemá žiadne ‚dedičstvo‘. S dôverou v Jehovu si hľadal zamestnanie. Keď o tom spätne uvažuje, on i jeho rodina môžu potvrdiť, že Jehovova ruka nie je krátka. (Iz. 59:1) S manželkou si zjednodušili život, a tak mohli mať výsadu byť v službe celým časom. „Boli chvíle, keď v nás nedostatok peňazí, bývanie, zdravie a pribúdajúci vek vyvolávali obavy,“ povedal. „Ale Jehova stál vždy pri nás... Môžeme bez akýchkoľvek  pochybností povedať, že služba Jehovovi je určite tou najvznešenejšou a najodmeňujúcejšou prácou, akej sa človek môže venovať.“ * (Kaz. 12:13)

12. Aká vlastnosť je potrebná, aby sme dávali Božie normy na prvé miesto? Uveď príklady zo svojho okolia.

¹² Ježiš svojim učeníkom povedal: „Ak budete mať vieru veľkosti horčičného zrna, poviete tomuto vrchu: ‚Prenes sa odtiaľto tam,‘ a on sa prenesie, a nič pre vás nebude nemožné.“ ​(Mat. 17:20) Dal by si Božie normy na prvé miesto, aj keby to bolo spojené s ťažkosťami? Keď ti chýba istota, či by si to dokázal, porozprávaj sa s inými členmi zboru. Ich skúsenosti ťa nepochybne duchovne posilnia.

Váž si Jehovove duchovné opatrenia

13. V čo môžeme dôverovať, keď robíme v službe pre Jehovu všetko, čo môžeme?

¹³ Keď si ceníš výsadu slúžiť Jehovovi, môžeš si byť istý, že sa postará o tvoje telesné a duchovné potreby, tak ako sa staral o živobytie Lévitov. Pouvažujme o Dávidovi. Hoci bol v jaskyni, mohol sa spoľahnúť na to, že Boh sa oňho postará. Aj my sa môžeme spoľahnúť na Jehovu, dokonca aj keď nevidíme žiadne východisko. Pripomeňme si, že keď Asaf vošiel „do veľkolepej Božej svätyne“, získal správne porozumenie toho, čo ho znepokojovalo. (Žalm 73:17) Rovnako i my sa musíme obracať na Boha ako na Zdroj duchovného pokrmu. Ukážeme tým, že si ceníme svoju výsadu slúžiť mu bez ohľadu na to, aké okolnosti máme. Tak dovoľujeme Jehovovi, aby bol naším podielom.

14., 15. Ako by sme mali reagovať, keď na určité biblické texty zažiari duchovné svetlo, a prečo?

¹⁴ Ako reaguješ, keď Jehova ako Zdroj duchovného osvietenia odhaľuje „hlboké Božie veci“, ktoré nachádzame v Biblii? (1. Kor. 2:10–13) Vynikajúci príklad v tom dal apoštol Peter. Ježiš svojim poslucháčom povedal: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nemáte v sebe život.“ Mnohí učeníci brali tieto slová doslovne a povedali: „Táto reč je pohoršujúca; kto ju môže počúvať?“ A „odišli za svojimi predošlými vecami“. No Peter zareagoval: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života.“ ​(Ján 6:53, 60, 66, 68)

¹⁵ Peter nerozumel úplne Ježišovým slovám o jedení jeho tela a pití jeho krvi. Spoľahol sa však na Boha, že mu poskytne duchovné osvietenie. Keď na niektorú záležitosť zažiari duchovné svetlo jasnejšie, snažíš sa porozumieť biblickým dôvodom, ktoré viedli k tejto úprave? (Prísl. 4:18) Berojčania v prvom storočí prijali slovo „s najväčšou dychtivosťou mysle a denne starostlivo skúmali Písma, či je to tak“. (Sk. 17:11) Keď ich budeš napodobňovať, ešte viac si budeš ceniť výsadu, že môžeš slúžiť Jehovovi a mať ho ako svoj podiel.

Vstúpiť do manželstva iba v Pánovi

16. Ako môže byť Boh naším podielom, pokiaľ ide o príkaz v 1. Korinťanom 7:39?

¹⁶ Ďalšia oblasť, v ktorej by kresťania mali mať na mysli Božie predsavzatia, súvisí s poslúchaním biblického príkazu vstúpiť do manželstva „iba v Pánovi“. (1. Kor. 7:39) Mnohí sa rozhodli, že radšej zostanú slobodní, než by mali ignorovať túto Božiu radu. Boh sa takýchto jednotlivcov láskavo ujíma. Čo urobil Dávid, keď sa cítil osamelý a zdanlivo bez pomoci? „Pred [Bohom] som vylieval svoju starosť,“ povedal. „Rozprával som pred ním o svojej tiesni, keď vo mne zomdlieval duch.“ ​(Žalm 142:1–3) Podobne  sa mohol cítiť prorok Jeremiáš, ktorý desaťročia verne slúžil Bohu ako slobodný. Možno si budeš chcieť preštudovať jeho príkladný postoj, ktorý sa rozoberá v 8. kapitole knihy Božie slová, ktoré nám odovzdáva Jeremiáš.

17. Ako sa istá slobodná sestra vyrovnáva s osamelosťou, ktorú občas pociťuje?

¹⁷ „Nikdy som sa nerozhodla, že zostanem slobodná,“ hovorí istá sestra zo Spojených štátov. „Rada sa vydám, keď stretnem toho pravého. Moja neveriaca matka sa ma snažila presvedčiť, aby som sa vydala za kohokoľvek, kto o mňa prejaví záujem. Opýtala som sa jej, či chce byť zodpovedná za to, keď moje manželstvo zlyhá. Po čase videla, že mám stabilné zamestnanie, viem sa o seba postarať a som šťastná. A tak na mňa prestala tlačiť.“ Táto sestra sa občas cíti trochu osamelá. „V takých chvíľach sa snažím urobiť Jehovu svojou dôverou,“ hovorí. „Nikdy ma neopustí.“ Čo jej pomáha dôverovať Jehovovi? „Modlitba mi pomáha uvedomovať si, že Jehova je skutočný, a ja nikdy nie som sama. Keď ma počúva Najvyšší celého vesmíru, nemala by som sa cítiť poctená a šťastná?“ Táto sestra je presvedčená, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“, preto hovorí: „Snažím sa pomáhať druhým, ako len môžem, a nič za to nečakám. Keď premýšľam, čo môžem urobiť pre konkrétneho človeka, cítim vnútri radosť.“ ​(Sk. 20:35) Áno, jej podielom je Jehova a teší sa z výsady, že mu môže slúžiť.

18. V akom zmysle ťa môže Jehova urobiť svojím podielom?

¹⁸ Bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzaš, môžeš dovoliť Bohu, aby bol tvojím podielom. Ak to urobíš, budeš patriť k jeho šťastnému ľudu. (2. Kor. 6:16, 17) Povedie to k tomu, že sa staneš Jehovovým podielom, ako sa ním stali mnohí v minulosti. (Prečítajte 5. Mojžišovu 32:9, 10.) Tak ako si spomedzi národov Boh vybral Izrael, aby sa stal jeho podielom, môže si vybrať aj teba a s láskou sa o teba starať. (Žalm 17:8)

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

Ako môžeš dovoliť Jehovovi, aby bol tvojím podielom,

• keď hľadáš najprv Božie Kráľovstvo a jeho spravodlivosť?

• keď si vážiš duchovný pokrm?

• keď poslúchaš Boží príkaz vstúpiť do manželstva iba v Pánovi?

[Študijné otázky]

[Zvýraznený text na strane 13]

Jehova sa stáva naším podielom, keď službu Bohu považujeme za dôležitejšiu než čokoľvek iné

[Obrázok na strane 15]

Jeremiášov príklad nás povzbudzuje