„Nech robíte čokoľvek, pracujte na tom celou dušou ako pre Jehovu.“ ​(KOL. 3:23)

1. – 3. a) Vyžaduje Jehova od svojich služobníkov obete aj po Ježišovej smrti na mučeníckom kole? Vysvetli to. b) Aká otázka vzniká v súvislosti s obeťami prinášanými dnes?

V PRVOM storočí n. l. Jehova svojmu ľudu zjavil, že Ježišovou výkupnou obeťou sa ruší mojžišovský Zákon. (Kol. 2:13, 14) Obetné dary, ktoré Židia stovky rokov predkladali, neboli viac potrebné ani už nemali žiadnu cenu. Zákon splnil svoju úlohu ‚vychovávateľa vedúceho ku Kristovi‘. (Gal. 3:24)

² To neznamená, že kresťania sa o obete viac nezaujímajú. Naopak, apoštol Peter hovoril, že je potrebné prinášať „duchovné obete prijateľné Bohu prostredníctvom Ježiša Krista“. (1. Petra 2:5) A apoštol Pavol objasnil, že za obeť môže byť právom považovaný aj život kresťana, ktorý sa oddal Bohu — a to každá jeho stránka. (Rim. 12:1)

³ Teda kresťan prináša Jehovovi obete buď tým, že mu niečo venuje, alebo tým, že sa kvôli nemu niečoho vzdá. Ako si môžeme byť na základe toho, čo vieme o požiadavkách stanovených pre Izraelitov, istí, že všetky naše obete sú Jehovovi prijateľné?

OBETE V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

4. Na čo musíme pamätať, pokiaľ ide o naše každodenné činnosti?

⁴ Keď uvažujeme o svojom živote, môže sa zdať ťažké nájsť súvislosť medzi našimi každodennými činnosťami a prinášaním obetí Jehovovi. Domáce práce, školské povinnosti, zamestnanie, nakupovanie a podobné činnosti môžu mať na prvý pohľad málo spoločné s duchovnými vecami. Ak si však oddal svoj život Jehovovi alebo sa  tak chystáš urobiť v blízkej budúcnosti, je dôležité, ako pristupuješ k bežným činnostiam. Kresťanmi sme 24 hodín denne. Biblické zásady musíme uplatňovať v každej oblasti života. Preto nás Pavol nabáda: „Nech robíte čokoľvek, pracujte na tom celou dušou ako pre Jehovu, a nie pre ľudí.“ ​(Prečítajte Kolosanom 3:18–24.)

5., 6. Čo by sme mali každý deň brať do úvahy v oblasti obliekania a správania?

⁵ Každodenné činnosti nepatria k svätej službe kresťana. No Pavlovo nabádanie pracovať „celou dušou ako pre Jehovu“ nás núti zamyslieť sa nad všetkým, čo v živote robíme. Teda ako by sme toto nabádanie mohli uplatniť? Správaš sa a obliekaš sa vždy tak, ako sa patrí na kresťana? Alebo sa ti pri bežných činnostiach stáva, že sa hanbíš priznať, že si Jehovov svedok, či už preto, ako sa správaš, alebo preto, ako si oblečený? Nech sa to nikdy nestane! Nikto z Jehovovho ľudu nechce robiť nič, čo by vrhalo zlé svetlo na Božie meno. (Iz. 43:10; 2. Kor. 6:3, 4, 9)

⁶ Preskúmajme, ako naša túžba pracovať „celou dušou ako pre Jehovu“ ovplyvňuje niektoré oblasti života. Pamätajme pritom na to, že všetky obete, ktoré Izraeliti Jehovovi prinášali, museli byť tie najlepšie, aké mali. (2. Mojž. 23:19)

AKO TO OVPLYVNÍ TVOJ ŽIVOT

7. Čo zahŕňa oddanosť kresťana?

⁷ Keď si sa oddal Jehovovi, urobil si toto rozhodnutie bez toho, aby si si stanovil nejaké podmienky. V podstate si povedal, že v každej oblasti svojho života budeš v prvom rade myslieť na Jehovu. (Prečítajte Hebrejom 10:7.) Rozhodol si sa správne. Určite si sa už presvedčil, že keď skúmaš, aká je v určitej záležitosti Jehovova vôľa, a potom v súlade s ňou konáš, prináša to vynikajúce výsledky. (Iz. 48:17, 18) Boží ľud je svätý a naplnený radosťou, lebo odzrkadľuje vlastnosti Boha, ktorý ho vyučuje. (3. Mojž. 11:44; 1. Tim. 1:11)

8. Čo pre nás znamená to, že Jehova považoval obete v staroveku za sväté?

⁸ Obete, ktoré Izraeliti predkladali Jehovovi, sa považovali za sväté. (3. Mojž. 6:25; 7:1) Hebrejský výraz preložený ako „svätosť“ vyjadruje myšlienku oddelenosti, výlučnosti a zasvätenia Bohu. Ak majú byť naše obete Jehovovi prijateľné, musíme byť oddelení od sveta a nesmieme byť poznačení svetskými vplyvmi. Nesmieme milovať žiadnu z vecí, ktoré Jehova nenávidí. (Prečítajte 1. Jána 2:15–17.) To znamená, že sa musíme vyhýbať  spoločnosti a činnostiam, pre ktoré by sme boli v Božích očiach nečistí. (Iz. 2:4; Zjav. 18:4) Znamená to tiež, že nesmieme dovoliť, aby sa naše oči pozerali na niečo nečisté alebo nemravné, ani sa nesmieme takými vecami v mysli zaoberať. (Kol. 3:5, 6)

9. Nakoľko dôležité je to, ako sa kresťan správa k druhým, a prečo?

⁹ Pavol spoluveriacich nabádal: „Nezabúdajme konať dobro a deliť sa o veci s inými, lebo také obete sa páčia Bohu.“ ​(Hebr. 13:16) Teda keď je človek dobrý a má vo zvyku konať dobro, Jehova sa na to pozerá ako na obeť, ktorá je v jeho očiach prijateľná. Láskyplný záujem o druhých je poznávacím znakom pravých kresťanov. (Ján 13:34, 35; Kol. 1:10)

OBETE SÚVISIACE S UCTIEVANÍM

10., 11. Ako sa Jehova pozerá na našu kresťanskú službu a uctievanie a ako by to malo na nás vplývať?

¹⁰ Jeden z najzreteľnejších spôsobov, akým my kresťania konáme dobro iným, je ‚verejné vyhlasovanie našej nádeje‘. Využívaš každú príležitosť na vydanie svedectva? Pavol označil túto dôležitú činnosť kresťanov za „obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k [Božiemu] menu“. (Hebr. 10:23; 13:15; Hoz. 14:2) Dalo by sa veľa povedať o množstve času, ktorý trávime zvestovaním dobrého posolstva o Kráľovstve, aj o kvalite našej služby a mnohé časti programu služobného zhromaždenia sú pripravené tak, aby nás podnecovali o týchto veciach premýšľať. Keby sme to však vyjadrili stručne, zvestovateľská služba a neformálne vydávanie svedectva je „obeť chvály“, súčasť nášho uctievania, a preto by táto obeť mala byť to najlepšie, čo môžeme dať. Každý má iné podmienky, ale množstvo času, ktorý venujeme oznamovaniu dobrého posolstva, je často odrazom toho, nakoľko si ceníme duchovné veci.

¹¹ Kresťania pravidelne venujú čas uctievaniu v súkromí i v spoločnosti druhých. Jehova to od nás vyžaduje. Je pravda, že už nemusíme dodržiavať zákon o sabatnom odpočinku ani pravidelne cestovať na sviatky do Jeruzalema. Má to však svoj náprotivok v živote kresťanov. Boh od nás aj dnes očakáva, že upustíme od duchovne mŕtvych  skutkov a budeme študovať jeho Slovo, modliť sa a navštevovať kresťanské zhromaždenia. A hlava kresťanskej rodiny sa ujíma iniciatívy vo vedení rodinného uctievania vo svojej domácnosti. (1. Tes. 5:17; Hebr. 10:24, 25) Keď uvažujeme o duchovných činnostiach, mohli by sme si položiť otázku: ‚Mohol by som skvalitniť svoje uctievanie?‘

12. a) K čomu možno prirovnať pálenie kadidla, ktoré patrilo k uctievaniu v staroveku? b) Ako by toto prirovnanie malo ovplyvňovať obsah našich modlitieb?

¹² Kráľ Dávid Jehovovi spieval: „Kiež je moja modlitba pripravená ako kadidlo pred tebou.“ ​(Žalm 141:2) Zamysli sa na chvíľu nad svojimi modlitbami — nad ich pravidelnosťou a kvalitou. V knihe Zjavenie sú „modlitby svätých“ prirovnané ku kadidlu, a to v tom zmysle, že modlitby prijateľné Jehovovi vystupujú do nebies ako príjemná vôňa. (Zjav. 5:8) V starovekom Izraeli muselo byť kadidlo, ktoré sa pravidelne predkladalo na Jehovov oltár, starostlivo pripravené. Jehova ho prijal len vtedy, keď bolo predložené presne podľa pokynov, ktoré stanovil. (2. Mojž. 30:34–37; 3. Mojž. 10:1, 2) Ak sú naše úprimné modlitby predkladané podobne, môžeme si byť istí, že sú Jehovovi prijateľné.

DÁVANIE A PRIJÍMANIE

13., 14. a) Akú službu Pavlovi preukázal Epafroditus a zbor vo Filipi a ako sa na to Pavol pozeral? b) Ako môžeme napodobňovať príklad Epafrodita a Filipanov?

¹³ K obeti možno prirovnať aj finančné dary na podporu celosvetového diela, bez ohľadu na to, či sú veľké, alebo malé. (Mar. 12:41–44) V prvom storočí n. l. zbor vo Filipi vyslal Epafrodita do Ríma, aby sa postaral o Pavlove hmotné potreby. Tento vyslanec zjavne niesol so sebou peňažný dar od zboru. Nebolo to prvýkrát, čo boli Filipania k Pavlovi štedrí. Týmto prejavom láskavosti mu chceli uľahčiť situáciu, aby si nemusel robiť starosti o peniaze a mohol viac času venovať službe. Ako sa Pavol pozeral na tento dar? Označil ho za „príjemnú vôňu, prijateľnú obeť, ktorá sa páči Bohu“. (Prečítajte Filipanom 4:15–19.) Pavol si veľmi vážil toto láskavé gesto Filipanov a vážil si ho aj Jehova.

¹⁴ Jehova si aj dnes vysoko cení naše dary na celosvetové dielo. Navyše sľubuje, že keď aj naďalej budeme dávať záujmy Kráľovstva na prvé miesto v živote, postará sa o všetky naše potreby, tak duchovné, ako aj telesné. (Mat. 6:33; Luk. 6:38)

DAJ NAJAVO SVOJU VĎAČNOSŤ

15. Napríklad za ktoré veci si Jehovovi vďačný?

¹⁵ Trvalo by dlho, keby sme mali vymenovať všetky dôvody, prečo môžeme byť Jehovovi vďační. Či nemáme dôvod každý deň Jehovovi ďakovať za dar života? Dáva nám všetko, čo k životu potrebujeme — jedlo, oblečenie, strechu nad hlavou, ako aj vzduch, ktorý dýchame. Okrem toho viera založená na presnom poznaní nám dáva nádej. Je správne uctievať Jehovu a predkladať mu obete chvály už len preto, kým je a čo pre nás robí. (Prečítajte Zjavenie 4:11.)

16. Ako by sme mali reagovať na Kristovu výkupnú obeť?

¹⁶ Ako sme videli v predchádzajúcom článku, jedným mimoriadne vzácnym darom, ktorý dal Boh ľudstvu, je Kristova výkupná obeť. Táto obeť je výnimočným prejavom Božej lásky k nám. (1. Jána 4:10) Ako by sme na ňu mali reagovať ? Pavol vyhlásil: „Podnecuje [nás] láska, ktorú má Kristus, pretože sme usúdili, že jeden človek zomrel za všetkých... a zomrel za všetkých, aby tí, ktorí žijú, nežili už viac pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.“ ​(2. Kor. 5:14, 15) Pavol vlastne povedal, že ak si ceníme Božiu nezaslúženú láskavosť, budeme žiť tak, aby to ctilo Boha a jeho Syna. Lásku a vďačnosť Bohu a Kristovi dávame najavo tým, že sme poslušní a túžime zvestovať a robiť učeníkov. (1. Tim. 2:3, 4; 1. Jána 5:3)

17., 18. Čo niektorí robia, aby viac slúžili Jehovovi? Uveď príklad.

¹⁷ Mohol by si skvalitniť obeť chvály, ktorú prinášaš Bohu? Mnohých viedlo rozjímanie nad všetkým dobrom, čo pre nich Jehova robí, k tomu, že urobili vo svojom živote zmeny, aby sa mohli viac zapájať do zvestovania o Kráľovstve alebo do iných teokratických činností. Niektorí dokážu slúžiť ako pomocní priekopníci jeden mesiac alebo viac mesiacov v roku, zatiaľ čo iným sa podarilo rozšíriť rady pravidelných priekopníkov. Ďalší sa zapájajú do výstavby miest spojených s uctievaním Jehovu. Nie sú to vynikajúce spôsoby, ako dať najavo vďačnosť? Ak tieto skutky súvisiace so svätou službou konáme zo správnej pohnútky — lebo chceme Bohu prejaviť vďačnosť —, Boh ich rád prijme.

¹⁸ Mnohí kresťania sa cítia Jehovovi zaviazaní za to, čo pre nich robí, a podnecuje ich to ku konaniu. Patrí k nim aj Morena. Mala otázky o duchovných veciach a odpovede hľadala v katolíckom náboženstve, v ktorom vyrastala, a v ázijskej filozofii. Ale nenašla uspokojivé odpovede. Až keď začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, jej duchovný smäd bol uhasený. Morena bola nesmierne vďačná za biblické odpovede na všetky otázky, čo mala, a za to, že vniesli do jej života stabilitu. Preto sa rozhodla Jehovovi poďakovať tým, že všetku svoju energiu venuje službe. Hneď po krste začala každý mesiac slúžiť ako pomocná priekopníčka, a len čo jej to okolnosti umožnili, stala sa pravidelnou priekopníčkou. Odvtedy uplynulo 30 rokov a Morena stále slúži celým časom.

19. Ako by si mohol prinášať obete Jehovovi vo väčšej miere?

¹⁹ Určite je veľa verných Jehovových služobníkov, ktorým okolnosti neumožňujú slúžiť v priekopníckej službe. Bez ohľadu na to, čo môžeme v službe Jehovovi robiť, všetci môžeme predkladať duchovné obete, ktoré sú Jehovovi prijateľné. Prinášame ich správaním, keď dôsledne dodržiavame spravodlivé zásady, pričom si uvedomujeme, že Jehovu reprezentujeme v každom čase. Prinášame ich vierou, keď plne dôverujeme, že Boh dovŕši svoje predsavzatie. A prinášame ich znamenitými skutkami, keď pomáhame šíriť dobré posolstvo. Z hojnosti srdca a z vďačnosti za všetko, čo pre nás Jehova robí, ďalej predkladajme Jehovovi obete tak, že mu budeme slúžiť celou dušou.

[Študijné otázky]

[Zvýraznený text na strane 25]

Podnecuje ťa Jehovova dobrota, aby si skvalitnil svoju obeť chvály?

[Obrázok na strane 23]

Využívaš každú príležitosť na vydanie svedectva?