1., 2. a) Porozprávaj skúsenosť, z ktorej vidno, že je dôležité klásť dobre zvolené otázky. (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Prečo sa v službe nemusíme báť hovoriť o náročných témach?

PRED niekoľkými rokmi sa istá sestra rozprávala o Biblii so svojím manželom, ktorý nebol Jehovovým svedkom. Patril do jednej z cirkví takzvaného kresťanstva. V rámci rozhovoru povedal, že verí v Trojicu, no manželka si všimla, že jej manžel presne nevie, čo táto náuka vlastne učí. Preto sa ho taktne opýtala: „Veríš tomu, že Boh je Boh, Ježiš je Boh a svätý duch je Boh, a predsa to nie sú traja Bohovia, ale jeden Boh?“ Manžel zostal prekvapený a povedal: „Nie, takto tomu neverím!“ A tak sa rozprúdil živý rozhovor o tom, akej podstaty je Boh.

² Z tejto skúsenosti vidíme, že je dôležité klásť taktné, dobre zvolené otázky. A učíme sa z nej, že sa nemusíme báť hovoriť ani o náročných témach, napríklad o Trojici, ohnivom pekle či o existencii Stvoriteľa. Ak sa spoliehame na Jehovu a v službe uplatňujeme rady, ktoré nám dáva, často dokážeme dať poslucháčom presvedčivú odpoveď, a tým zapôsobiť na ich srdce. (Kol. 4:6) V tomto článku sa zameriame na to, ako tieto témy rozoberajú v službe skúsení zvestovatelia.  Povieme si, (1) ako sa pýtať poslucháčov na ich názor, (2) ako argumentovať Bibliou a (3) ako vysvetľovať pomocou príkladov.

3., 4. Prečo je dôležité pýtať sa poslucháča na to, čomu verí? Uveď príklad.

³ Otázkami môžeme zistiť, čomu náš poslucháč verí. Prečo je to dôležité? „Ak odpovedá niekto na vec skôr, ako ju vypočuje, je to od neho pochabosť a poníženie,“ píše sa v Prísloviach 18:13. Teda skôr ako začneme niekomu vysvetľovať, čo o určitej téme učí Biblia, mali by sme zistiť, aký názor má náš poslucháč. Inak by sme mohli strácať čas tým, že by sme mu vyvracali niečo, čomu ani neverí. (1. Kor. 9:26)

⁴ Predstavme si, že sa s niekým rozprávame o pekle. Nie všetci veria tomu, že peklo je doslovné miesto ohnivých múk. Mnohí sú presvedčení, že je to stav odlúčenosti od Boha. Preto by sme mohli povedať niečo v tomto zmysle: „Ľudia majú rôzne predstavy o pekle. Môžem sa opýtať, ako si ho predstavujete vy?“ Keď si vypočujeme odpoveď, budeme vedieť lepšie vysvetliť, čo o tejto téme hovorí Biblia.

5. Ako môžeme otázkami zistiť, prečo niekto verí tomu, čomu verí?

⁵ Taktnými otázkami môžeme zistiť aj to, prečo niekto verí tomu, čomu verí. Povedzme, že nám v službe niekto povie, že neverí v Boha. Čo môžeme robiť v takom prípade? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ten človek je ovplyvnený všeobecne rozšírenými názormi, napríklad evolučnou teóriou. (Žalm 10:4) No niektorí ľudia prestali veriť v Boha preto, lebo boli svedkami veľkého utrpenia alebo sami veľmi trpeli. Nedokážu dať do súladu ľudské utrpenie s existenciou milujúceho Stvoriteľa. Teda ak náš poslucháč vyjadrí pochybnosti o Božej existencii, mohli by sme mu položiť otázku: „Mali ste vždy takýto názor?“ Ak odpovie nie, môžeme sa ho opýtať, či zažil niečo, čo spôsobilo, že pochybuje o existencii Boha. Podľa jeho odpovede môžeme zvážiť, aká duchovná pomoc by bola preňho najlepšia. (Prečítajte Príslovia 20:5.)

6. O čo by sme sa mali snažiť, keď položíme niekomu otázku?

⁶ Keď položíme niekomu otázku, pozorne ho počúvajme a snažme sa vžiť do jeho pocitov. Možno sa nám zverí, že prežil nejakú tragédiu, po ktorej začal pochybovať o tom, či je nad nami nejaký milujúci Boh. Skôr ako mu začneme predkladať dôkazy o existencii Stvoriteľa, dajme mu najavo, že ho chápeme. Uistime ho, že je prirodzené, keď si kladie otázky, prečo trpíme. (Hab. 1:2, 3) Keď sa s ním budeme rozprávať trpezlivo a láskavo, možno sa bude chcieť dozvedieť viac. *

7. Čo rozhoduje o tom, či bude naša služba efektívna?

⁷ Uvažujme teraz o tom, ako môžeme argumentovať Bibliou. Biblia je predsa hlavný nástroj, ktorý v službe používame. Vďaka nej je každý z nás „celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo“. (2. Tim. 3:16, 17) Keď chceme, aby bola naša služba efektívna, rozhodujúce nie je to, koľko biblických veršov prečítame. Dôležité je priviesť poslucháča k premýšľaniu o tom, čo tieto verše hovoria, a vysvetliť ich. (Prečítajte Skutky 17:2, 3.) Ukážme si to na troch situáciách.

8., 9. a) Napríklad ako môžeme postupovať, keď sa rozprávame s niekým, kto verí, že Ježiš je rovný Bohu? b) Aký ďalší spôsob argumentácie sa ti v službe osvedčil pri tejto téme?

 ⁸ Prvá situácia: V službe hovoríme s človekom, ktorý verí, že Ježiš je rovný Bohu. Ktoré biblické verše by sme mohli použiť? Môžeme toho človeka poprosiť, aby prečítal Jána 6:38. Je tam zaznamenaný Ježišov výrok: „Nezostúpil som z neba konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ Potom by sme sa mohli opýtať: „Ak je Ježiš Boh, kto ho poslal z neba na zem? Nebol to niekto s vyšším postavením, než mal on? Veď ten, kto niekoho vysiela, je nadradený tomu, kto je vyslaný.“

⁹ Podobne by sme mohli postupovať, keď prečítame Filipanom 2:9, kde apoštol Pavol opisuje, čo Boh urobil po Ježišovej smrti a vzkriesení. Píše sa tam: „Boh povýšil [Ježiša] do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno.“ Ak chceme niekomu pomôcť zamyslieť sa nad týmto veršom, opýtajme sa ho: „Ak bol Ježiš rovný Bohu predtým, ako zomrel, a Boh ho neskôr povýšil do vyššieho postavenia, nebol by potom Ježiš nadradený Bohu? Povedzte, môže byť niekto nadradený Bohu?“ Keď má ten človek úctu k Božiemu Slovu a je úprimný, takáto argumentácia ho môže podnietiť, aby túto tému preskúmal hlbšie. (Sk. 17:11)

10. a) Ako môžeme postupovať, keď sa rozprávame s niekým, kto verí v ohnivé peklo? b) Aký spôsob argumentácie sa pri rozhovore o pekle osvedčil tebe?

¹⁰ Druhá situácia: Domáci, ktorý je hlboko veriaci, je presvedčený, že zlí ľudia budú navždy mučení v ohnivom pekle. V ohnivé peklo verí možno preto, lebo chce, aby zlí ľudia pykali za to, čo napáchali. Ako by sme mohli argumentovať v takomto prípade? V prvom rade ho uistime, že zlí budú potrestaní. (2. Tes. 1:9) Potom ho poprosme, aby prečítal 1. Mojžišovu 2:16, 17, kde sa píše, že trestom za hriech je smrť. Môžeme mu vysvetliť, že keď Adam zhrešil, preniesol hriech na celé ľudstvo, a preto sa všetci rodíme ako hriešnici. (Rim. 5:12) Boh však nehovoril nič o treste v ohnivom pekle. Môžeme položiť otázku: „Ak by Adamovi a Eve hrozilo, že za neposlušnosť budú večne mučení, nebolo by správne, aby ich Boh pred tým varoval?“ Potom môžeme prečítať 1. Mojžišovu 3:19, kde je uvedené, aký rozsudok vyniesol Boh nad Adamom a Evou po ich hriechu. Adamovi povedal, že sa vráti do prachu. No o ohnivom  pekle sa nezmienil. Preto by sme sa mohli opýtať: „Bolo by podľa vás čestné povedať Adamovi, že sa vráti do prachu, keby v skutočnosti šiel do ohnivého pekla?“ Ak je domáci nezaujatý, táto otázka ho môže priviesť k zamysleniu.

11. a) Ako môžeme postupovať, keď sa rozprávame s niekým, kto verí, že všetci dobrí ľudia idú do neba? b) Aký spôsob argumentácie sa ti osvedčil pri rozhovore na túto tému?

¹¹ Tretia situácia: V službe hovoríme s človekom, ktorý verí, že všetci dobrí ľudia idú do neba. Tento názor ho ovplyvňuje aj v tom, ako si vysvetľuje Bibliu. Dajme tomu, že s ním rozoberáme Zjavenie 21:4. (Prečítajte.) Myslí si, že požehnania, o ktorých sa v tomto verši hovorí, sa týkajú života v nebi. Ako by sme mohli zareagovať? Nemusíme mu čítať ďalšie texty, stačí, keď sa zameriame na jeden detail v tomto verši. Hovorí sa tam, že „smrti už viac nebude“. Môžeme sa ho opýtať, či súhlasí s tým, že ak niečo už viac nebude, muselo to predtým existovať. Pravdepodobne bude súhlasiť. Potom môžeme povedať, že v nebi smrť nikdy neexistovala. Iba tu na zemi ľudia zomierajú. Je teda logické, že v Zjavení 21:4 sa hovorí o podmienkach, ktoré nastanú na zemi. (Žalm 37:29)

12. Prečo Ježiš používal podobenstvá?

¹² Ježiš používal pri zvestovaní dobrého posolstva nielen otázky, ale aj podobenstvá a príklady. (Prečítajte Matúša 13:34, 35.) Vďaka podobenstvám vychádzali najavo pohnútky ľudí, ktorí ho počúvali. (Mat. 13:10–15) Podobenstvá tiež pridávali jeho učeniu na príťažlivosti a prispievali k tomu, že to, čo učil, si ľudia dobre pamätali. Ako aj my môžeme používať pri vyučovaní príklady?

13. Na akom príklade môžeme znázorniť, že Boh má vyššie postavenie ako Ježiš?

¹³ Jednoduché príklady sú často najúčinnejšie. Keď napríklad niekomu vysvetľujeme, že Boh má vyššie postavenie ako Ježiš, mohli by sme vyskúšať tento postup: Môžeme mu spomenúť, že keď Boh a Ježiš opisovali, aký vzťah je medzi nimi, použili príklad vzťahu medzi konkrétnymi členmi rodiny. Boh hovoril o Ježišovi ako o svojom Synovi a Ježiš hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi. (Luk. 3:21, 22; Ján 14:28) Domácemu by sme mohli povedať: „Predstavte si, že by ste mi chceli vysvetliť, že dvaja ľudia sú si rovní. Vzťahom medzi ktorými členmi rodiny by ste to znázornili?“ Zrejme by použil vzťah medzi súrodencami, možno dvojčatami. Mohli by sme zareagovať, že takýto príklad nám príde na myseľ ako prvý a dodať: „Keď vám alebo mne pohotovo napadne takýto príklad, nemyslíte si, že Ježišovi, Veľkému Učiteľovi, by to nenapadlo? Ale on hovoril, že Boh je jeho Otec, teda je starší ako Ježiš a má aj väčšiu autoritu.“

14. Aký príklad môžeme použiť, keď chceme ukázať, že je nelogické, aby Boh používal Diabla na mučenie ľudí v ohnivom pekle?

¹⁴ Alebo si vezmime iný príklad. Niektorí ľudia si myslia, že Satan je vládcom pekla. Ak sa rozprávame s niekým, kto je rodič, môžeme použiť príklad, z ktorého vyplynie, aké nelogické by bolo, keby Boh používal Diabla na mučenie ľudí v ohnivom pekle. Mohli by sme napríklad povedať: „Predstavte si, že by sa vaše dieťa proti vám vzbúrilo a začalo by robiť jednu zlú vec za druhou. Ako by ste reagovali?“ Rodič asi povie, že by svoje dieťa usmernil. Možno by sa mu opakovane snažil pomôcť. (Prísl. 22:15) Ďalej by sme sa  ho mohli opýtať, čo by urobil, keby ho napriek všetkým snahám dieťa stále neposlúchalo. Väčšina rodičov by zrejme povedala, že by nakoniec nemali inú možnosť, než dieťa nejakým spôsobom potrestať. V tej chvíli by bola vhodná otázka: „Čo keby ste sa dozvedeli, že vaše dieťa ovplyvnil nejaký zlý človek, ktorý ho na to všetko naviedol?“ Rodič by sa na takého človeka určite hneval. Keď chceme vysvetliť hlavnú myšlienku tohto príkladu, mohli by sme položiť otázku: „Teda keby ste vedeli, že vaše dieťa ovplyvnil nejaký zlý človek, požiadali by ste práve toho človeka, aby vaše dieťa potrestal?“ Odpoveď by bola, samozrejme, nie. Preto je logické, že ani Boh nemôže používať Satana, aby trestal tých istých ľudí, ktorých predtým sám naviedol na zlé!

15., 16. a) Prečo by sme nemali očakávať, že všetci prijmú posolstvo o Kráľovstve? b) Musíme mať nejaký výnimočný dar, aby bola naša služba efektívna? Vysvetli to. (Pozri aj rámček „ Vynikajúca pomôcka, ako odpovedať“.)

¹⁵ Uvedomujeme si, že nie každý, komu zvestujeme posolstvo o Kráľovstve, ho aj prijme. (Mat. 10:11–14) A to platí, aj keby sme položili tie najvhodnejšie otázky, použili tie najlepšie argumenty a vybrali tie najvýstižnejšie príklady. Veď aj na Ježišovo vyučovanie zareagovalo pomerne málo ľudí, a pritom Ježiš bol najväčší Učiteľ, aký kedy žil na zemi! (Ján 6:66; 7:45–48)

¹⁶ Na druhej strane, aj keď sa nám možno zdá, že nemáme žiadny výnimočný dar, naša služba môže byť efektívna. (Prečítajte Skutky 4:13.) Božie Slovo nás uisťuje, že „všetci... správne naklonení k večnému životu“ prijmú dobré posolstvo. (Sk. 13:48) Udržiavajme si preto vyrovnaný pohľad na seba i na tých, ktorým sa snažíme oznamovať dobré posolstvo o Kráľovstve. Naplno využívajme školenie, ktoré nám Jehova poskytuje, s dôverou, že to prinesie úžitok nielen nám, ale aj tým, čo nás počúvajú. (1. Tim. 4:16) Jehova nám pomôže, aby sme vedeli, ako „každému odpovedať“. V ďalšom článku sa dozvieme, ako nám v službe pomôže, keď sa budeme riadiť Zlatým pravidlom.