Z Biblie nevyplýva, že na kremácii je niečo zlé.

Niektoré biblické správy opisujú, že telá alebo kosti mŕtvych ľudí boli spálené. (Joz. 7:25; 2. Par. 34:4, 5) V tom čase to mohlo znamenať, že takí ľudia si nezaslúžili dôstojný pohreb. Ale nemuselo to tak byť v každom prípade.

Vyplýva to napríklad zo správy o smrti kráľa Saula a jeho troch synov. Všetci štyria prišli o život v boji s Filištíncami. Bol medzi nimi aj Jonatán, Dávidov dobrý priateľ, ktorý ho verne podporoval. Keď sa udatní Izraeliti z Jabeš-gileádu dozvedeli, čo sa stalo, vzali štyri mŕtve telá, spálili ich a kosti pochovali. Dávid ich neskôr za tento skutok pochválil. (1. Sam. 31:2, 8–13; 2. Sam. 2:4–6)

Biblická nádej pre mŕtvych je vzkriesenie. Pri vzkriesení Boh obnoví osobnosť človeka a dá mu nové telo. Jehova dokáže prinavrátiť život človeku bez ohľadu na to, či bolo jeho telo po smrti spopolnené, alebo nie. Keď traja verní Hebreji stáli tvárou v tvár smrti v ohnivej peci, do ktorej ich dal hodiť kráľ Nabuchodonozor, nemuseli sa báť, že ak zomrú takouto smrťou, Boh ich nedokáže vzkriesiť. (Dan. 3:16–18) Platí to aj o verných Jehovových služobníkoch, ktorí zomreli v nacistických koncentračných táboroch a ich telá boli spopolnené. Niektorí Boží služobníci zomreli pri výbuchu alebo pri inom nešťastí a ich telá sa nenašli. Ale aj oni majú spoľahlivú nádej na vzkriesenie. (Zjav. 20:13)

Jehova nepotrebuje znovu zostaviť pôvodné telo človeka, aby ho mohol oživiť. Vidno to z toho, že pomazaných kresťanov kriesi k nebeskému životu. Tak ako Ježiš, ktorý bol „oživený v duchu“, aj pomazaní sú vzkriesení ako tie isté osoby, ale s duchovným telom. Žiadna časť ich pôvodného ľudského tela nejde do neba. (1. Petra 3:18; 1. Kor. 15:42–53; 1. Jána 3:2)

Naša nádej na vzkriesenie sa nezakladá na tom, čo sa stane s mŕtvym telom, ale na pevnej viere, že Boh dokáže a túži splniť svoje sľuby. (Sk. 24:15) Je pravda, že presne nerozumieme tomu, ako Boh v minulosti vzkriesil mŕtvych ani ako tento zázrak vykoná v budúcnosti. Napriek tomu Jehovovi plne dôverujeme. „Zaobstaral záruku“ tým, že vzkriesil Ježiša. (Sk. 17:31; Luk. 24:2, 3)

Keď kresťan stojí pred otázkou, či je vhodné telo spopolniť, alebo nie, mal by brať do úvahy spoločenské normy, miestne zvyky a zákonné požiadavky. (2. Kor. 6:3, 4) Kremácia je preto na rozhodnutí jednotlivca alebo rodiny.