V prvom storočí n. l. apoštol Pavol povedal starším, ktorí slúžili v zbore v Efeze: „Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás svätý duch ustanovil za dozorcov, aby ste pásli Boží zbor, ktorý vykúpil krvou svojho Syna.“ (Sk. 20:28) Akú úlohu má svätý duch pri vymenúvaní starších a služobných pomocníkov dnes?

Po prvé, svätý duch pôsobil na pisateľov Biblie, aby zaznamenali požiadavky, ktoré musia spĺňať starší a služobní pomocníci. Šestnásť rôznych požiadaviek na starších je zapísaných v 1. Timotejovi 3:1–7. Ďalšie nájdeme v Títovi 1:5–9 a v Jakubovi 3:17, 18. Požiadavky na služobných pomocníkov sú uvedené v 1. Timotejovi 3:8–10, 12, 13. Po druhé, tí, ktorí odporúčajú bratov na vymenovanie, i tí, ktorí ich vymenúvajú, sa konkrétne modlia o svätého ducha. Prosia Jehovu, aby im svojím duchom pomohol posúdiť, či určitý brat spĺňa v rozumnej miere biblické požiadavky. A po tretie, sám brat, ktorý má byť vymenovaný, musí vo svojom živote prejavovať ovocie Božieho svätého ducha. (Gal. 5:22, 23) V procese vymenovania teda Boží duch pôsobí od začiatku do konca.

Kto presne však týchto bratov vymenúva? Doteraz sa všetky návrhy na vymenovanie starších a služobných pomocníkov posielali do miestnej odbočky. Tam bratia, ktorých ustanovil vedúci zbor, posúdili tieto návrhy a buď ich schválili, alebo zamietli. Potom odbočka informovala o svojom rozhodnutí radu starších. Starší zase informovali brata o jeho vymenovaní a opýtali sa ho, či je ochotný prijať tento úrad a či mu v tom nič nebráni. Napokon sa jeho vymenovanie oznámilo zboru.

Ale ako prebiehalo vymenovanie v prvom storočí? Je pravda, že v tom čase poverovali bratov určitými úlohami samotní apoštoli. Bolo to napríklad vtedy, keď vymenovali sedem mužov, aby dohliadali na denné rozdeľovanie jedla pre vdovy. (Sk. 6:1–6) No títo siedmi bratia už zrejme slúžili ako starší aj predtým, ako boli poverení touto úlohou. Zo správy teda nevyplýva, že starších a služobných pomocníkov v prvom storočí vymenúvali apoštoli. Kto ich potom vymenúval?

 Hoci z Písma sa nedozvedáme všetky podrobnosti o tom, ako v tom čase prebiehalo vymenúvanie dozorcov, môžeme z neho vyvodiť určité fakty. Vieme, že keď sa Pavol a Barnabáš vracali zo svojej prvej misionárskej cesty, „ustanovili im v každom zbore starších, a keď sa v pôstoch modlili, zverili ich Jehovovi, v ktorého uverili“. (Sk. 14:23) O niekoľko rokov napísal Pavol svojmu spoločníkovi na cestách Títovi: „Na to som ťa nechal na Kréte, aby si napravil veci, ktoré sú chybné, a aby si z mesta do mesta ustanovil starších, tak ako som ti nariadil.“ (Tít. 1:5) Zdá sa, že aj Timotej, ktorý s apoštolom Pavlom veľa cestoval, dostal rovnakú autoritu. (1. Tim. 5:22) Z týchto príkladov vyplýva, že vymenovanie mali na starosti cestujúci dozorcovia, a nie apoštoli a starší v Jeruzaleme.

Na základe tohto biblického vzoru vedúci zbor Jehovových svedkov upravil postup pri vymenovaní starších a služobných pomocníkov. Od 1. septembra 2014 prebieha vymenovanie takto: Rada starších pošle návrh na vymenovanie svojmu krajskému dozorcovi a ten ho dôkladne zváži. Počas návštevy zboru sa bude snažiť dotyčného brata bližšie spoznať a ak je to možné, spolupracovať s ním vo zvestovateľskej službe. Potom sa o odporučení porozpráva s miestnou radou starších a urobí konečné rozhodnutie. Krajský dozorca má zodpovednosť vymenovať starších a služobných pomocníkov v zboroch vo svojom kraji. Tento postup je bližší vzoru z prvého storočia.

Kto všetko sa podieľa na procese vymenovania? „Verný a rozvážny otrok“ má stále hlavnú úlohu sýtiť čeľaď. (Mat. 24:45–47) Pomocou svätého ducha hľadá v Biblii zásady týkajúce sa toho, ako má byť organizovaný celosvetový zbor, a dáva pokyny, ako tieto zásady uplatňovať. Verný otrok tiež vymenúva všetkých krajských dozorcov a členov výborov odbočiek. Odbočka zase pomáha zborom uvádzať pokyny vedúceho zboru do praxe. Rada starších má za úlohu starostlivo zvážiť, či brat, ktorého chce navrhnúť na vymenovanie, spĺňa biblické požiadavky. Krajský dozorca má vážnu zodpovednosť dôkladne sa zamyslieť nad návrhom na vymenovanie, ktorý dostal od starších, a modliť sa v tejto veci. Nakoniec spôsobilého brata vymenuje.

Keď vieme, ako prebieha proces vymenovania, lepšie chápeme, akú dôležitú úlohu v tom má svätý duch. Tak môžeme mať väčšiu dôveru a úctu k bratom, ktorí boli vymenovaní v kresťanskom zbore. (Hebr. 13:7, 17)

V Zjavení 11:3 sa hovorí o dvoch svedkoch, ktorí majú prorokovať 1 260 dní. Správa pokračuje, že divé zviera „nad nimi zvíťazí a zabije ich“. No „po tri a pol dňoch“ ožijú, čo vzbudí veľký úžas v tých, ktorí to budú pozorovať. (Zjav. 11:7, 11)

Kto sú títo dvaja svedkovia? Zistíme to, keď preskúmame niekoľko podrobností z uvedenej správy. Po prvé, títo svedkovia sú znázornení „dvoma olivovníkmi a dvoma svietnikmi“. (Zjav. 11:4) To nám pripomína svietnik a dva olivovníky zo Zechariášovho proroctva. Tieto olivovníky znázorňovali „dvoch pomazaných“ — miestodržiteľa Zorobábela a veľkňaza Jozuu —, „ktorí stoja vedľa Pána celej zeme“. (Zech. 4:1–3, 14) Po druhé, o týchto dvoch svedkoch sa píše, že vykonávajú podobné znamenia, aké kedysi robili Mojžiš a Eliáš. (Porovnaj Zjavenie 11:5, 6 so 4. Mojžišovou 16:1–7, 28–35 a s 1. Kráľov 17:1; 18:41–45.)

Čo majú tieto dve správy z kníh Zjavenie a Zechariáš spoločné? V oboch prípadoch sa hovorí o ľuďoch, ktorých Boh poveril, aby viedli jeho ľud v náročnom období skúšok. Dvaja svedkovia z 11. kapitoly Zjavenia preto predstavujú tých pomazaných bratov, ktorí viedli Boží ľud v čase, keď bolo v nebi zriadené Božie Kráľovstvo. Od roku 1914 tri a pol roka zvestovali posolstvo od Boha „vo vrecovine“.

Keď sa triapolročné obdobie skončilo, títo pomazaní kresťania boli symbolicky zabití. Stalo sa to vtedy, keď boli uväznení na pomerne krátky čas, na obrazných „tri a pol dňa“. Nepriatelia Božieho ľudu prežívali veľkú radosť, lebo zvestovateľská činnosť pomazaných kresťanov sa zastavila, teda boli akoby mŕtvi. (Zjav. 11:8–10)

No podľa slov proroctva mali byť dvaja svedkovia na konci tri a pol dňa oživení. A tak boli nielen prepustení z väzenia, ale dostali aj zvláštne poverenie od Boha prostredníctvom svojho Pána, Ježiša Krista. Patrili k tým, ktorí boli v roku 1919 ustanovení za „verného a rozvážneho otroka“, aby sa starali o duchovné potreby Božieho ľudu v posledných dňoch. (Mat. 24:45–47; Zjav. 11:11, 12)

Stojí za povšimnutie, že v Zjavení 11:1, 2 sú tieto udalosti spojené s meraním, čiže s prehliadkou duchovného chrámu. V Malachiášovi, v 3. kapitole, sa píše o podobnej prehliadke duchovného chrámu, po ktorej nasledovalo obdobie prečisťovania. (Mal. 3:1–4) Koľko trvala táto prehliadka a prečisťovanie? Od roku 1914 do prvej polovice roku 1919. Toto obdobie teda zahŕňa obidva časové úseky z 11. kapitoly Zjavenia — 1 260 dní (42 mesiacov) i symbolických tri a pol dňa.

Sme veľmi šťastní, že Jehova sa postaral o duchovné prečisťovanie. Vďaka tomu bol očistený výnimočný ľud konajúci znamenité skutky. (Tít. 2:14) Ceníme si aj vernosť pomazaných kresťanov, ktorí viedli Boží ľud v období skúšok, a tak slúžili ako symbolickí dvaja svedkovia. *