1., 2. Čo Boh očakáva od svojich služobníkov, či už sú mladí, alebo starší?

SI MLADÝ? Ak áno, buď si istý, že si dôležitou súčasťou Jehovovej celosvetovej organizácie. V mnohých krajinách tvoria veľkú časť tých, ktorí sa dávajú pokrstiť, práve mladí ľudia. Keď vidíme, koľkí mladí sa rozhodujú slúžiť Jehovovi, veľmi nás to povzbudzuje!

² Rád tráviš čas s inými mladými? Určite áno. Príjemné chvíle s ľuďmi rovnakého veku prinášajú veľa radosti. No Boh si želá, aby sme ho uctievali so všetkými bratmi a sestrami. Chce, aby sme boli jednotní, bez ohľadu na to, koľko máme rokov a z akého prostredia pochádzame. Apoštol Pavol napísal, že Božou vôľou je, „aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:3, 4) A v Zjavení 7:9 sú opísaní Boží služobníci, ktorí pochádzajú „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“.

3., 4. a) Aký postoj je rozšírený medzi dnešnými mladými? b) Ako Pavol v liste Efezanom 4:25 opísal zbor?

³ Medzi mladými Jehovovými služobníkmi a mladými v tomto svete je obrovský rozdiel. Tí, ktorí neslúžia Jehovovi,  sa často zaujímajú iba o seba a o to, čo chcú. Niektorí odborníci sa vyjadrujú, že dnešní mladí sú tou najsebeckejšou generáciou, aká kedy žila. Tým, ako hovoria a ako sa obliekajú, dávajú jasne najavo, že pohŕdajú staršími ľuďmi a myslia si o nich, že „sú mimo“.

⁴ Takýto postoj je všade okolo nás. Pre mladých kresťanov preto nie je ľahké odolávať mu a mať rovnaký názor ako Jehova. Aj v prvom storočí považoval apoštol Pavol za dôležité varovať spolukresťanov, aby neprijímali „ducha, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti“ a v ktorom „kedysi chodili“. (Prečítajte Efezanom 2:1–3.) Mladí, ktorí sa vyhýbajú takému postoju a slúžia Jehovovi so všetkými bratmi a sestrami, si zaslúžia pochvalu. Uvedomujú si, že zbor je ako telo zložené z mnohých častí, ktoré vzájomne spolupracujú. Majú rovnaký názor ako Pavol — že „sme údmi, ktoré patria k sebe“. (Ef. 4:25) Keďže sa približuje koniec tohto starého sveta, bude dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme boli jednotní. Zamyslime sa nad niekoľkými biblickými príkladmi, vďaka ktorým lepšie pochopíme, aké dôležité je držať spolu.

5., 6. Čo sa učíme od Lóta a jeho dvoch dcér?

⁵ Keď sa Jehovovi služobníci dostávali do nebezpečných situácií, Jehova ich chránil. No museli byť jednotní a museli si navzájom pomáhať. My dnes, či už sme mladí, alebo starší, sa môžeme z týchto biblických príkladov poučiť. Pozrime sa, čo sa stalo Lótovi.

⁶ Lót a jeho rodina sa ocitli v nebezpečenstve. Mesto Sodoma, v ktorom žili, malo byť zničené. Anjeli naliehali na Lóta, aby odišiel z mesta do hornatého kraja, kde by bol v bezpečí. Povedali mu: „Unikni pre svoju dušu!“ (1. Mojž. 19:12–22) Lót a jeho dve dcéry poslúchli. Žiaľ, ostatní členovia rodiny nie. Mladí muži, ktorí si mali vziať Lótove dcéry, sa na Lóta pozerali ako na starca, „ktorý žartuje“. Zaplatili za to životom. (1. Mojž. 19:14) Prežil iba Lót a jeho dve dcéry, lebo boli poslušní a držali spolu.

7. Ako Jehova pomohol tým, ktorí jednotne vyšli z Egypta?

⁷ Ďalším príkladom sú Izraeliti. Keď vyšli z Egypta, nerozdelili sa do rôznych samostatných skupín, ktoré by išli každá svojou cestou. A keď Mojžiš „vystrel ruku nad more“ a Jehova rozdelil jeho vody, Mojžiš neprešiel po morskom dne sám alebo len s hŕstkou Izraelitov. Cez Červené more prešiel celý národ a Jehova ho chránil. (2. Mojž. 14:21, 22, 29, 30) „Vyšla s nimi aj veľká zmiešaná spoločnosť“ tých, ktorí sa k nim pripojili. Ale všetci držali spolu. (2. Mojž. 12:38) Vieš si predstaviť, že by sa nejaká skupina mladých vydala na vlastnú päsť cestou, ktorú by považovali za najlepšiu? Bolo by nezmyselné, keby to urobili, a tým sa pripravili o Jehovovu ochranu. (1. Kor. 10:1)

8. Ako Boží ľud konal jednotne za vlády kráľa Jehošafata?

⁸ Za vlády kráľa Jehošafata musel Boží ľud čeliť silnému nepriateľovi, „veľkému zástupu“ bojovníkov z okolitých oblastí. (2. Par. 20:1, 2) Ako sa Boží ľud zachoval? Nesnažil sa poraziť nepriateľa vlastnou silou. Hľadal pomoc u Jehovu. (Prečítajte 2. Paralipomenon 20:3, 4.) A neurobil to každý sám, tak ako mu to prišlo vhod alebo ako sa mu to páčilo. V Biblii čítame: „Všetci  tí z Judska stáli pred Jehovom, aj ich maličkí, ich manželky a ich synovia.“ (2. Par. 20:13) Celý národ, mladí i starší, dôverovali Jehovovi a urobili to, čo im bolo povedané. Držali spolu a Jehova ich pred nepriateľmi ochránil. (2. Par. 20:20–27) Nie je to vynikajúci príklad toho, ako môžeme aj my ako Boží ľud zvládať náročné situácie?

9. Čo sa môžeme naučiť od kresťanov v prvom storočí?

⁹ Aj kresťania v prvom storočí boli známi svojou jednotou. Napríklad keď sa mnoho Židov a prozelytov stalo kresťanmi, všetci sa „venovali učeniu apoštolov a vzájomnému spoločenstvu, spoločnému jedeniu a modlitbám“. (Sk. 2:42) Ich jednotu bolo najviac vidieť v čase prenasledovania. Vtedy zvlášť potrebovali jeden druhého. (Sk. 4:23, 24) Súhlasíš s tým, že v ťažkých časoch je životne dôležité byť jednotní a navzájom sa podporovať?

10. Kedy bude jednota Božieho ľudu zvlášť dôležitá?

¹⁰ Pred nami je najtemnejšie obdobie ľudských dejín. Prorok Joel ho opísal ako „deň tmy a zatmenia“. (Joel 2:1, 2; Sof. 1:14) V tom čase bude jednota Božieho ľudu dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Pripomeňme si, čo povedal Ježiš: „Každé kráľovstvo rozdelené samo proti sebe bude spustošené.“ (Mat. 12:25)

11. Aké prirovnanie zo Žalmu 122:3, 4 možno uplatniť na Boží ľud dnes? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹¹ Keď tie ťažké časy nastanú, budeme musieť byť naozaj jednotní. Táto duchovná jednota sa dá prirovnať k tomu, ako boli postavené domy v starovekom Jeruzaleme. Stáli tak blízko pri sebe, že žalmista opísal Jeruzalem ako „mesto, ktoré bolo spojené do jednoty“. Vďaka tomu sa jeho obyvatelia cítili bezpečne, lebo si mohli pomáhať a jeden druhého chrániť. Domy stojace tesne vedľa seba možno žalmistovi pripomínali aj duchovnú jednotu celého národa, keď sa všetky „kmene Jah“ zhromaždili k pravému uctievaniu. (Prečítajte Žalm 122:3, 4.) Podobne súdržní musíme byť aj my, a to nielen dnes, ale aj v kritických dňoch, ktoré prídu.

12. Čo nám pomôže prežiť blížiaci sa útok na Boží ľud?

¹² Prečo bude v budúcnosti naša jednota taká dôležitá? V knihe Ezechiel, v 38. kapitole sa prorocky hovorí o „Gógovi z krajiny Magóg“, ktorý zaútočí na Boží ľud. V tom čase sa nesmieme nechať ničím rozdeliť. Bolo by obrovskou chybou myslieť si, že Satanov svet nás ochráni. Budeme musieť pevne držať spolu. Samozrejme, na prežitie nebude stačiť len to, že budeme súčasťou nejakej skupiny. Všetci budeme musieť dôverovať Jehovovi a poslúchať ho. Jehova a jeho Syn nás budú v tom náročnom období chrániť a vovedú nás do nového sveta. (Joel 2:32; Mat. 28:20) Myslíš si, že Jehova zachráni tých, ktorí sa oddelili od jeho stáda a vydali sa vlastnou cestou? (Mich. 2:12)

13. Čo sa môžu mladí naučiť z príkladov, o ktorých sme hovorili?

¹³ Vidíš teda, aké je múdre zostať blízko bratov a sestier? Nesnaž sa tráviť čas iba s inými mladými a neizoluj sa od druhých. Blíži sa čas, keď budeme jeden druhého veľmi potrebovať, a to platí tak pre mladých, ako aj pre starších. Preto si už teraz posilňuj priateľstvá s bratmi a sestrami  a slúž Jehovovi spolu s nimi. V budúcnosti ti to zachráni život!

14., 15. a) S akým cieľom nás Jehova školí? b) Aké rady nám Jehova dáva, aby sme mohli byť jednotní?

¹⁴ Jehova nám pomáha, aby sme mu „slúžili plece pri pleci“. (Sof. 3:8, 9) Školí nás, aby nás mohol zahrnúť do svojho predsavzatia, ktorým je „opäť zhromaždiť všetky veci v Kristovi“. (Prečítajte Efezanom 1:9, 10.) Jehova chce zjednotiť všetkých tvorov v nebi i na zemi, aby ho uctievali ako jedna rodina. A nič mu v tom nezabráni. Mladí, aj vy môžete patriť do tejto rodiny, a to navždy. Pomohli vám tieto myšlienky uvedomiť si, prečo je také dôležité jednotne slúžiť s Jehovovou organizáciou?

¹⁵ Jehova nás učí, ako byť jednotní už dnes, s cieľom pokojne žiť s druhými v novom svete. V Biblii nám na viacerých miestach pripomína, aby sme sa „o seba navzájom rovnako starali“, aby sme „mali jeden k druhému nežnú náklonnosť“, aby sme „sa navzájom utešovali“ a „vzájomne sa budovali“. (1. Kor. 12:25; Rim. 12:10; 1. Tes. 4:18; 5:11) Jehova vie, že sme nedokonalí a že to môže narúšať našu jednotu. Preto nám radí, aby sme si „ochotne vzájomne odpúšťali“. (Ef. 4:32)

16., 17. a) Na čo okrem iného slúžia naše zhromaždenia? b) Čo sa môžu mladí naučiť od Ježiša?

¹⁶ Ďalší spôsob, akým nás Jehova učí súdržnosti, sú naše zhromaždenia. Už veľakrát sme čítali povzbudenie z listu Hebrejom 10:24, 25. Účelom zhromaždení je okrem iného to, „aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom“. Zhromaždenia potrebujeme, aby sme „sa povzbudzovali navzájom, a to tým viac, keď [vidíme], že sa blíži ten deň“.

¹⁷ Dobrý príklad nám dal Ježiš. Rád sa stretával s Jehovovým ľudom. Keď mal 12 rokov, bol s rodičmi na jednom veľkom zhromaždení v Jeruzaleme. Zrazu si jeho rodičia všimli, že nie je s nimi. Potuloval sa niekde s inými mladými? Nie. Jozef a Mária ho našli v chráme, ako sa rozpráva s učiteľmi o duchovných veciach. (Luk. 2:45–47)

18. Ako naše modlitby prispievajú k jednote?

 ¹⁸ Jednotu si posilňujeme aj tým, že sa za našich bratov modlíme a prosíme Jehovu, aby im v niečom konkrétnom pomohol. Tým si prehlbujeme svoj záujem o nich. Keď si to zhrnieme, je dôležité milovať spolukresťanov, povzbudzovať ich na zhromaždeniach a modliť sa za nich. To nie sú veci, ktoré by mohli a mali robiť iba dospelí kresťania. Ak si mladý, využívaš tieto príležitosti a posilňuješ si putá so svojou duchovnou rodinou? Pomôže ti to, aby si sa neviazal na tento svet, ktorý čoskoro utrpí porážku.

19. – 21. a) Akým mimoriadnym spôsobom prejavujeme, že patríme k sebe? Uveď príklady. b) Čo sa učíš z toho, ako niektorí bratia zareagovali v čase katastrofy?

¹⁹ Jehovovi služobníci už dnes žijú podľa zásady z Rimanom 12:5 a „patria k sebe navzájom“. Dôkazom toho sú situácie, keď nastane nejaká prírodná katastrofa. V decembri 2011 zasiahla filipínsky ostrov Mindanao tropická búrka, ktorá spôsobila silné záplavy. Za noc bolo zaplavených viac ako 40 000 domov vrátane mnohých domov našich bratov. Odbočka podala správu, že „ešte skôr, ako začal fungovať krízový výbor, bratia z iných oblastí už poslali pomoc“.

²⁰ Podobne keď východné Japonsko postihlo silné zemetrasenie a vlna cunami, mnohí bratia a sestry utrpeli veľké škody. Niektorí prišli o všetko. Jošiko bývala asi 40 kilometrov od sály Kráľovstva a katastrofa ju pripravila o strechu nad hlavou. Hovorí: „Boli sme prekvapení, keď sme sa dozvedeli, že už deň po zemetrasení nás prišiel hľadať krajský dozorca spolu s jedným bratom.“ S úsmevom dodáva: „Boli sme veľmi vďační za to, ako sa zbor postaral o naše duchovné blaho. Dostali sme tiež kabáty, topánky, tašky a pyžamá.“ Jeden člen krízového výboru spomína: „Bratia z celého Japonska pracovali ako tím a snažili sa vzájomne si pomáhať. Na pomoc prišli dokonca aj bratia zo Spojených štátov. Keď sme sa ich opýtali, prečo merali takú dlhú cestu, povedali: ‚Sme jedna veľká rodina a naši bratia v Japonsku teraz potrebujú pomoc.‘“ Nie si hrdý na to, že patríš do organizácie, ktorá sa tak úžasne stará o svojich členov? Len si predstav, aký šťastný musí byť Jehova, keď vidí takú jednotu!

²¹ Ak sa už dnes učíme pomáhať jeden druhému, budeme pripravení spoločne zvládať náročné situácie, do ktorých sa v budúcnosti dostaneme. Aj keby sme stratili kontakt s bratmi z iných častí sveta, stále budeme zjednotení s miestnymi bratmi. Fumiko, ktorá prežila tajfún v Japonsku, hovorí: „Koniec je veľmi blízko. Tešíme sa na čas, keď už žiadne katastrofy nebudú, ale dovtedy musíme ďalej pomáhať našim spoluveriacim.“

22. Čo môžeme očakávať v budúcnosti, ak zostaneme jednotní?

²² Mladí i starší kresťania, ktorí sa už teraz snažia držať spolu, sa pripravujú na prežitie konca tohto skazeného, rozdeleného sveta. Je isté, že Jehova svoj ľud zachráni, tak ako to urobil v minulosti. (Iz. 52:9, 10) Nezabúdaj, že aj ty môžeš byť medzi tými, ktorí prežijú, ak budeš súčasťou Božieho jednotného ľudu. Zároveň si prehlbuj vďačnosť za to, čo si už od Jehovu dostal. O tejto téme bude hovoriť ďalší článok.