Materinská láska odzrkadľuje Božiu lásku

„Či môže manželka zabudnúť na svoje dojča, takže by neľutovala syna svojho brucha? Aj tieto ženy môžu zabudnúť, ale ja na teba nezabudnem.“ — IZAIÁŠ 49:15.

NOVORODENIATKO schúlené v náručí dojčiacej matky je obraz, ktorý patrí k najkrajším obrazom nehy a lásky. „Keď som prvý raz držala v náručí svoje dieťatko, zaplavil ma pocit lásky a zodpovednosti za tento nový život,“ hovorí Pam.

Výskumy potvrdili zjavný fakt, že materinská láska má hlboký vplyv na vývoj dieťaťa. V jednom dokumente, ktorý vydala Svetová zdravotnícka organizácia v rámci Programu duševného zdravia, sa uvádza: „Štúdie ukázali, že novorodeniatka, ktoré sú opustené a oddelené od matky, sú nespokojné a skľúčené a niekedy pociťujú až panický strach.“ Ten istý dokument cituje štúdiu, z ktorej vyplýva, že u detí, ktorým sa od útleho detstva dostáva lásky a pozornosti, je predpoklad, že budú mať podstatne vyššie IQ než deti, ktoré sú zanedbávané.

O dôležitosti materinskej lásky profesor psychiatrie Alan Schore z Lekárskej fakulty Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) hovorí: „Prvý vzťah, ktorý si dieťa vytvorí, teda vzťah k matke, slúži ako vzor, keďže trvalo formuje jeho schopnosť vytvoriť si akékoľvek ďalšie citové vzťahy.“

Žiaľ, depresia, choroba alebo iné problémy môžu viesť k tomu, že matka zanedbá svoje dieťa alebo dokonca že  ‚naň zabudne‘. (Izaiáš 49:15) No také prípady sú skôr výnimkou než pravidlom. Zdá sa, že matky sú „naprogramované“, aby ľúbili svoje deti. Výskumy odhalili, že počas pôrodu sa v tele matky zvyšuje hladina hormónu nazvaného oxytocín, ktorý stimuluje kontrakcie a neskôr zohráva úlohu pri tvorbe mlieka. Tento hormón, ktorý sa tvorí tak v tele žien, ako aj mužov, údajne zohráva úlohu aj v tom, že ľudia cítia potrebu konať láskyplným, nesebeckým spôsobom.

Odkiaľ máme schopnosť prejavovať lásku?

Zástancovia evolučnej teórie učia, že nesebecká láska, ako je láska medzi matkou a jej dieťaťom, vznikla náhodou a zachovala sa prírodným výberom, lebo živočíšne druhy z toho mali úžitok. Napríklad v internetovom vydaní časopisu Mothering Magazine bolo uvedené tvrdenie: „Prvou časťou nášho mozgu, ktorá sa vyvinula navyše v mozgu, ktorý sme zdedili po plazoch, bol limbický systém, sídlo emócií. Práve táto časť mozgu umožňuje matke a dieťaťu, aby si vytvorili puto.“

Je pravda, že výskumy ukázali, že limbický systém zohráva podstatnú úlohu v našich emóciách. Ale znie vám rozumne tvrdenie, že materinská láska k dieťaťu je výsledkom niečoho, čo náhodne vyrástlo na mozgu nejakého plaza?

Zvážte iné možné vysvetlenie. Biblia hovorí, že ľudia boli stvorení na Boží obraz, čo znamená, že majú schopnosť odzrkadľovať Božie vlastnosti. (1. Mojžišova 1:27) Dominantnou Božou vlastnosťou je láska. Apoštol Ján napísal: „Kto nemiluje, nespoznal Boha.“ Prečo? „Lebo Boh je láska.“ ​(1. Jána 4:8) Všimnite si, že tento biblický verš nehovorí, že Boh má lásku. Píše sa v ňom, že Boh je láska. Boh je Zdrojom lásky.

Biblia opisuje lásku týmito slovami: „Láska je zhovievavá a láskavá. Láska nie je žiarlivá, nevystatuje sa, nenadúva sa, nespráva sa neslušne, nevyhľadáva svoje vlastné záujmy, nenechá sa popudiť. Nevypočítava urážky. Neraduje sa z nespravodlivosti, ale sa raduje z pravdy. Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva. Láska nikdy nezlyháva.“ ​(1. Korinťanom 13:4–8) Zdá sa vám rozumné veriť, že láska, najvznešenejšia zo všetkých vlastností, vznikla slepou náhodou?

Ako to na vás pôsobí?

Keď ste čítali opis lásky v predchádzajúcom odseku, netúžilo vaše srdce po tom, aby vám niekto prejavoval takú lásku? Je len prirodzené túžiť po tom. Prečo? Lebo „sme Božím potomstvom“. (Skutky 17:29) Boli sme vytvorení tak, aby sme prijímali a prejavovali takúto lásku. A môžeme si byť istí, že Boh nás hlboko miluje. (Ján 3:16; 1. Petra 5:6, 7) Biblický text citovaný v úvode tohto článku poukazuje na to, že Božia láska k nám je dokonca ešte silnejšia a stálejšia než láska, akú cíti matka k svojmu dieťaťu.

No možno si kladiete otázky: ‚Ak je Boh múdry, mocný a miluje nás, prečo neskoncuje s utrpením? Prečo dovoľuje, aby zomierali deti, aby pokračoval útlak a aby zem bola ničená následkom chamtivosti a toho, že sa o ňu ľudia zle starajú?‘ Tieto otázky sú namieste a zasluhujú si uspokojivé odpovede.

Bez ohľadu na to, čo možno hovoria agnostici, uspokojujúce odpovede na tieto otázky je možné nájsť. Milióny ľudí v stovkách krajín ich našli, keď začali študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Vydavatelia tohto časopisu vás povzbudzujú, aby ste urobili to isté. Vďaka štúdiu Božieho Slova a skúmaniu Božieho stvorenia bude vaše poznanie o Bohu rásť a zistíte, že nie je vzdialený ani nepoznateľný. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že dospejete k presvedčeniu, že Boh „nie je ďaleko od nikoho z nás“. — Skutky 17:27.

[Zvýraznený text na strane 8]

Božia láska k nám je dokonca stálejšia než láska, akú cíti matka k svojmu dieťaťu