Naši čitatelia sa pýtajú

Sú prírodné katastrofy trestom od Boha?

Boh netrestá ľudí prírodnými katastrofami, v ktorých trpia nevinní. Nikdy to tak nerobil a nemá to v úmysle ani v budúcnosti. Prečo? Lebo „Boh je láska,“ píše sa v Biblii v 1. Jána 4:8.

Všetko, čo Boh robí, pramení z lásky. Láska nespôsobuje utrpenie nevinným. V Biblii sa píše, že „láska nespôsobí blížnemu nič zlé“. (Rimanom 13:10) V Jóbovi 34:12 čítame: „Boh skutočne nekoná zlo.“

Je pravda, že v Biblii boli na naše dni predpovedané prírodné katastrofy, ako sú napríklad „veľké zemetrasenia“. (Lukáš 21:11) No Jehova nie je zodpovedný za škody spôsobené týmito katastrofami, rovnako ako človek, ktorý predpovedá počasie, nie je zodpovedný za škody spôsobené tajfúnom, ktorý predpovedal. Ale ak za ľudské utrpenie následkom prírodných katastrof nie je zodpovedný Boh, čo je potom ich príčinou?

Biblia odhaľuje, že „celý svet leží v moci toho zlého“, Satana Diabla. (1. Jána 5:19) On je vrahom už od svojej vzbury na začiatku ľudských dejín a je ním až dodnes. (Ján 8:44) V Satanových očiach nemá ľudský život žiadnu cenu. Satana podnecuje ku konaniu sebectvo a vypočítavosť, a preto nie div, že vytvoril celosvetový systém, v ktorom prekvitá sebectvo. Súčasný svetový systém toleruje vykorisťovanie, čo vedie k tomu, že mnoho bezmocných ľudí musí žiť v oblastiach, v ktorých je vysoké riziko, že ich postihne katastrofa, či už prírodná, alebo spôsobená ľuďmi. (Efezanom 2:2; 1. Jána 2:16) Preto zodpovednosť za niektoré katastrofy, ktoré postihujú nevinné obete, nesú chamtiví ľudia. (Kazateľ 8:9) Prečo to možno povedať?

Prekvapujúci počet katastrof možno aspoň čiastočne pripísať ľudskému zlyhaniu. Zamyslite sa napríklad nad tragédiou, ktorá postihla obyvateľov mesta New Orleans v Spojených štátoch, alebo nad tým, ako vo Venezuele zosuvy bahna z pobrežných vrchov zrovnali domy so zemou. V týchto, ako aj v iných prípadoch prírodné javy, ako je vietor a dážď, prerástli do katastrofálnych rozmerov hlavne z takých dôvodov, ako je nedostatok ľudského poznania o životnom prostredí, nedôsledné stavebné postupy, zlé plánovanie, prehliadanie varovaní a neschopnosť úradov.

Pouvažujme o jednej katastrofe z biblických čias. V Ježišových dňoch si náhle zrútenie veže vyžiadalo 18 životov. (Lukáš 13:4) Mohol to byť následok ľudskej chyby alebo ‚času a nepredvídanej udalosti‘, alebo jedného aj druhého, ale určite to nebol Boží trest. — Kazateľ 9:11.

Boli vôbec nejaké katastrofy spôsobené Božou rukou? Áno, no na rozdiel od prírodných katastrof či katastrof spôsobených ľuďmi pri týchto katastrofách zomreli len tí, ktorí si to zaslúžili, tieto katastrofy mali konkrétny účel a boli veľmi ojedinelé. Dvomi príkladmi sú celosvetová potopa za dní patriarchu Noacha a zničenie Sodomy a Gomory za dní Lóta. (1. Mojžišova 6:7–9, 13; 18:20–32; 19:24) Keď boli pri týchto príležitostiach vykonané Božie rozsudky, boli zničení nenapraviteľne skazení ľudia, ale tí, ktorí boli v Božích očiach spravodliví, boli zachovaní nažive.

Je nepochybné, že Jehova Boh má prostriedky i moc na to, aby skoncoval so všetkým utrpením a odstránil následky prírodných katastrof, a má aj túžbu urobiť to. V Žalme 72:12 bolo o Božom ustanovenom Kráľovi, Ježišovi Kristovi, predpovedané: „On oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka.“