Uvedomil som si, aký cenný je život

BOLO 16. APRÍLA 2007 DOPOLUDNIA. Krčil som sa v kúte jednej kancelárie na treťom poschodí v budove Norris Hall v areáli Virgínskeho polytechnického inštitútu a štátnej univerzity a znovu som si uvedomil, akí vďační by sme mali byť za každý vzácny deň života. Čo sa vlastne stalo?

Bol som vo svojej kancelárii a práve som sa chystal na druhé poschodie vyzdvihnúť si poštu. Vtedy za mnou prišiel jeden profesor a požiadal ma, či by som s ním nešiel do jeho kancelárie a nepomohol mu, lebo mal nejaký problém s počítačom. Keď sme vchádzali do jeho kancelárie, začuli sme z druhého poschodia opakovanú streľbu. Nechápali sme, čo sa deje, a tak sme náhlivo vošli do jeho kancelárie, zamkli dvere a s obavami čakali, čo prinesú najbližšie minúty. Prikrčil som sa v kúte a začal som sa úpenlivo modliť k Jehovovi Bohu, prosiac ho o vedenie, aby som dokázal čeliť tomu, čo príde, nech to bude čokoľvek.

Kým sme čakali, v mysli sa mi vynorila jedna udalosť spred 15 rokov. Pracoval som vtedy ako automechanik v jednej autodielni. Môj spolupracovník niesol malú nádobu s benzínom, ktorý sa náhle vznietil. V panike mi nechtiac vylial horiaci benzín priamo do tváre! Nadýchal som sa výparov a na hornej časti tela som utrpel popáleniny druhého a tretieho stupňa. Helikoptérou ma previezli do centra popálenín, kde som tri mesiace bojoval o život na jednotke intenzívnej starostlivosti. Po piatich mesiacoch liečby a rehabilitácie som sa mohol vrátiť domov. Bol som vďačný, že som vôbec prežil. Táto skúsenosť ma naučila považovať každý deň života za vzácny dar. Posilnilo ma to tiež v odhodlaní využívať život v službe tomu, kto mi ho dal, Jehovovi Bohu, ako jeho svedok. — Žalm 90:12; Izaiáš 43:10.

Vzhľadom na následky zranení som už nemohol pracovať ako automechanik. A tak som sa naučil pracovať s počítačmi a zamestnal som sa na spomínanej univerzite. Preto som bol v to dopoludnie v budove Norris Hall.

Potom sme počuli ďalšie výstrely. Vtedy sme ani netušili, že na poschodí pod nami sa odohráva najtragickejší strelný útok v dejinách USA. Masaker sa skončil, keď vrah po tom, čo vzal život 32 nevinným obetiam, zastrelil aj sám seba. Asi 20 minút od začiatku streľby sme na chodbe začuli políciu. Zavolali sme na nich a oni nás odviedli do bezpečia.

Táto hrozná skúsenosť mi pomohla uvedomiť si, aký prchavý a neistý je život. (Jakub 4:14) Aké je preto dôležité, aby sme vkladali dôveru v Darcu života, Jehovu Boha, a každý deň považovali za vzácny dar od neho! — Žalm 23:4; 91:2.

[Prameň ilustrácie na strane 30]

AP Photo/​The Roanoke Times, Alan Kim