Čo sa skrýva za menom?

V Etiópii jedna žena práve porodila chlapca. No jej radosť sa mení na žiaľ, keď vidí, že dieťa sa nehýbe. Keď stará matka berie ochabnuté telíčko, aby ho umyla, chlapča sa zrazu pohne, začne dýchať a plakať. Meno otca dieťaťa znamená „zázrak“, a tak rodičia skombinujú toto meno s iným amharským slovom a dávajú synčekovi meno, ktoré znamená „stal sa zázrak“.

V Burundi mladý muž uteká pred vojakmi, ktorí ho chcú zabiť. Kým sa skrýva v poli, sľubuje Bohu, že ak ho zachráni, dá svojmu prvorodenému synovi meno Manirakiza, čo znamená „Boh je Záchranca“. Po piatich rokoch tento muž, vďačný za to, že je stále nažive, skutočne dáva svojmu prvorodenému synovi toto meno.

NIEKTORÝM ľuďom sa môže zdať nezvyčajné dávať deťom mená, ktoré majú taký konkrétny význam, ale je to zvyk, ktorý má korene v staroveku. Biblia obsahuje stovky takýchto mien. Pochopenie významu mien biblických postáv obohatí vaše čítanie Biblie. Pouvažujme nad niekoľkými príkladmi.

Význam niektorých mien v Hebrejských Písmach

Medzi prvé mená zaznamenané v Biblii patrí Set, čo znamená „ustanovený“. Setova matka Eva vysvetlila, prečo ho tak pomenovala, keď povedala: „Boh ustanovil iné semeno namiesto Ábela, lebo Kain ho zabil.“ ​(1. Mojžišova 4:25) Setov potomok Lámech nazval svojho syna menom Noach, ktoré znamená „odpočinok“ alebo „útecha“. Lámech povedal, že dal svojmu synovi toto meno preto, lebo „ten nám prinesie útechu od našej práce a od bolestí našich rúk pochádzajúcich zo zeme, ktorú preklial Jehova“. (1. Mojžišova 5:29)

Sám Boh zmenil meno niektorým dospelým ľuďom na meno s prorockým významom. Napríklad Abrama, ktorého meno znamená „otec je vyvýšený“, premenoval na Abraháma, čo znamená „otec množstva“. V súlade s týmto menom sa Abrahám naozaj stal predkom mnohých národov. (1. Mojžišova 17:5, 6) Zamyslime sa aj nad Abrahámovou manželkou, ktorá sa volala Sáraj, čo možno znamená „hašterivá“. Určite bola veľmi šťastná, keď jej Boh zmenil meno na Sára, ktoré znamená „kňažná“, čo poukazovalo na to, že sa stane pramatkou kráľov. (1. Mojžišova 17:15, 16)

Boh tiež osobne vybral meno niektorým deťom. Napríklad Abrahámovi a Sáre povedal, aby svojho syna pomenovali Izák, čo znamená „smiech“. Jeho meno malo týmto manželom pripomínať, ako zareagovali na správu, že  vo svojej starobe budú mať syna. Keď sa Abrahám a Sára tešili zo spoločnosti svojho milovaného syna Izáka, z ktorého vyrástol verný Boží služobník, jeho meno im nepochybne naďalej pripomínalo okolnosti jeho narodenia. (1. Mojžišova 17:17, 19; 18:12, 15; 21:6)

Celkom inak to bolo, keď dávala svojmu synovi meno Izákova nevesta Ráchel, ktorá zomrela pri pôrode. Keď zomierala, pomenovala ho Ben-oni, čo znamená „syn môjho trúchlenia“. Jej manžel Jakob toto meno mierne pozmenil na Benjamin, čo znamená „syn pravice“. Toto meno vyjadrovalo nielen myšlienku priaznivého postavenia, ale aj poskytovania podpory. (1. Mojžišova 35:16–19; 44:20)

Niekedy meno poukazovalo na určité telesné črty človeka, či už mu to meno dali iní, alebo si ho dal sám. Napríklad Izák a Rebeka mali syna, ktorý sa narodil s takými hustými červenými chlpmi, akoby mal na sebe odev zo srsti, a tak ho pomenovali Ezau. Prečo? V hebrejčine má toto meno význam „chlpatý“. (1. Mojžišova 25:25) Z knihy Rút sa zas dozvedáme, že Noema mala dvoch synov. Jeden sa volal Machlón, čo znamená „chorľavý, neduživý“, a druhý Kiljon, čo znamená „krehkosť“. Nevieme, či tieto mená dostali pri narodení, alebo neskôr, no zdá sa, že boli výstižné, lebo títo muži pomerne mladí zomreli. (Rút 1:5)

Ďalším bežným zvykom bolo zmeniť alebo pozmeniť meno. Napríklad keď sa Noema, ktorá prišla o manžela i oboch synov, vrátila do Betlehema, už nechcela, aby ju volali Noema, čo znamená „moja príjemnosť“. Povedala: „Nevolajte ma Noema. Volajte ma Mara [čo znamená „horká“], lebo Všemohúci mi to urobil veľmi horké.“ ​(Rút 1:20, 21)

Iným bežným zvykom bolo pomenovať dieťa na počesť nejakej významnej udalosti. Napríklad meno proroka Haggea znamená „narodený vo sviatok“. *

Význam niektorých mien v kresťanskej ére

Ježišovo meno má veľký prorocký význam. Predtým ako sa narodil, jeho rodičia dostali božský pokyn, že mu majú dať meno Ježiš, čo znamená „Jehova je záchrana“. Prečo? „Lebo on zachráni svoj ľud od jeho  hriechov,“ povedal anjel, ktorý hovoril s Jozefom. (Matúš 1:21) Keď bol Ježiš pri krste pomazaný svätým duchom, k jeho menu bolo pridané hebrejské označenie „Mesiáš“. Tento titul sa do gréčtiny prekladá ako „Kristus“. Oba tieto výrazy znamenajú „pomazaný“. (Matúš 2:4)

Aj sám Ježiš dal niektorým svojim učeníkom mená, ktoré boli opisné. Napríklad Šimonovi dal semitské meno Kéfas, čo znamená „skala“. Kéfas sa stal známejším pod gréckym prekladom tohto mena, „Peter“. (Ján 1:42) Horlivých bratov Jakuba a Jána Ježiš nazval prímenom „Boanerges“, čo znamená „synovia hromu“. (Marek 3:16, 17)

Ježišovi učeníci pokračovali vo zvyku dávať výstižné prímená. Jedným príkladom je učeník Jozef, ktorému dali apoštoli prímeno „Barnabáš“, čo znamená „syn útechy“. Barnabáš žil v súlade s významom svojho mena, lebo mnohým prinášal útechu. (Skutky 4:34–37; 9:27; 15:25, 26)

Vaše meno je dôležité

To, aké meno dostaneme pri narodení, nemôžeme nijako ovplyvniť. No iba na nás záleží, akú povesť získame. (Príslovia 20:11) Skúste sa zamyslieť nad otázkami: ‚Keby Ježiš alebo jeho apoštoli mali tú možnosť, aké meno by mi dali? Aké meno by vystihovalo moju dominantnú vlastnosť alebo moju povesť?‘

Táto otázka si zaslúži vážnu pozornosť. Prečo? Lebo múdry kráľ Šalamún napísal: „Radšej si treba vyvoliť meno ako hojné bohatstvo.“ ​(Príslovia 22:1) Ak si získame dobré meno, teda dobrú povesť u ľudí, získame niečo veľmi cenné. No ešte dôležitejšie je získať dobré meno u Boha — tak získame poklad, ktorý má trvalú hodnotu. Prečo to môžeme povedať? Boh sľubuje, že do svojej ‚pamätnej knihy‘ zapíše mená tých, ktorí sa ho boja, a že im dá nádej na večný život. (Malachiáš 3:16; Zjavenie 3:5; 20:12–15)

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 15]

Aké meno by vystihovalo moju povesť?

[Rámček/obrázok na strane 14]

Kto bol Immanuel?

Mená niektorých ľudí spomínaných v Biblii mali prorocký význam a poukazovali na poslanie, ktoré mali ich nositelia splniť. Napríklad prorok Izaiáš bol inšpirovaný napísať: „Hľa, dievča skutočne oťarchavie a porodí syna a istotne ho nazve menom Immanuel.“ ​(Izaiáš 7:14) Toto meno znamená „s nami je Boh“. Niektorí biblickí učenci sa snažili spojiť prvé splnenie tohto proroctva s niektorým z izraelských kráľov alebo s niektorým z Izaiášových synov. No evanjelista Matúš ukázal, že toto proroctvo sa v plnej miere splnilo na Ježišovi. (Matúš 1:22, 23)

Keďže Biblia spája meno Immanuel s Ježišom, niektorí tvrdia, že tým učí, že Ježiš je Boh. No na základe takejto argumentácie by musel byť Bohom aj mladý muž Elíhu, ktorý utešoval a naprával Jóba. Prečo? Jeho meno totiž znamená „môj Boh je on“.

Ježiš nikdy netvrdil, že je Bohom. (Ján 14:28; Filipanom 2:5, 6) Dokonale však odzrkadľoval osobnosť svojho Otca a splnil všetky Božie sľuby v súvislosti s Mesiášom. (Ján 14:9; 2. Korinťanom 1:20) Meno Immanuel výstižne opisuje Ježišovu úlohu Mesiáša, Dávidovho potomka — úlohu toho, kto jasne ukazuje, že Boh je s tými, ktorí ho uctievajú.

[Obrázok]

IMMANUEL „S nami je Boh“

[Rámček/obrázok na strane 15]

Najvýznamnejšie meno

Božie osobné meno sa v Biblii vyskytuje asi 7 000-krát. Toto meno, ktoré predstavujú štyri hebrejské písmená יהוה, sa do slovenčiny prekladá ako „Jehova“ alebo „Jahve“. Čo toto meno znamená? Keď sa Mojžiš pýtal na Božie meno, Jehova mu odpovedal: „Stanem sa, čímkoľvek chcem.“ ​(2. Mojžišova 3:14, The Emphasised Bible od J. B. Rotherhama) Božie osobné meno je preto zárukou, že Boh sa stane čímkoľvek, čo je potrebné, aby uskutočnil svoje predsavzatia. (Izaiáš 55:8–11) Keď Boh dáva nejaký sľub, môžeme sa naň plne spoľahnúť a s dôverou si podľa toho plánovať svoj život. Prečo? Lebo jeho meno je Jehova!

[Obrázok na strane 13]

ABRAHÁM „Otec množstva“

[Obrázok na strane 13]

SÁRA „Kňažná“