Vedeli ste?

Prečo ľudia na konci modlitby hovoria „amen“?

Slovo „amen“, tak v slovenčine, ako aj v gréčtine, je transliteráciou hebrejského slova amen. Toto slovo, ktoré zvyčajne jednohlasne vyslovia tí, ktorí počúvali modlitbu, prísahu, požehnanie či kliatbu, znamená „nech sa tak stane“ alebo „istotne“. Vyjadruje súhlas alebo stotožnenie sa s tým, čo bolo práve vyslovené. Podľa jedného odborného diela „toto slovo vyjadruje myšlienku istoty, pravdivosti, vernosti a neprítomnosť pochybností“. V biblických časoch tento výraz tiež zákonne zaväzoval toho, kto ho vyslovil, že dodrží prísahu alebo zmluvu so všetkými následkami. (5. Mojžišova 27:15–26)

Ježiš pri svojom vyučovaní a zvestovaní niekedy svoje výroky uviedol slovom „amen“. Tým zdôraznil absolútnu spoľahlivosť toho, čo sa chystal povedať. V týchto prípadoch je grécke slovo amen prekladané ako „pravdivo“ alebo „veru“. (Matúš 5:18; 6:2, 5, Katolícky preklad) Keď Ježiš toto slovo zopakoval dvakrát, ako to vidíme v Jánovom evanjeliu, ešte viac tým zdôraznil pravdivosť a spoľahlivosť svojich slov. (Ján 1:51) Takýto spôsob použitia slova amen je údajne v posvätných spisoch výnimočný.

V Kresťanských gréckych Písmach sa titul „Amen“ vzťahuje na Ježiša, čo ukazuje, že jeho svedectvo je ‚verné a pravdivé‘. (Zjavenie 3:14)

Čo boli Urim a Tumím?

Zdá sa, že Urim a Tumím sa v starovekom Izraeli používali na to, aby sa zistilo, aká je Jehovova vôľa vo veciach týkajúcich sa národa alebo jeho vodcov. Boli zverené veľkňazovi, ktorý ich nosil vo vrecku „náprsníka súdu“. (2. Mojžišova 28:15, 16, 30) Hoci Biblia neopisuje, ako Urim a Tumím vyzerali ani ako sa používali, rôzne biblické pasáže naznačujú, že sa používali ako lósy, vďaka ktorým bolo možné dostať od Boha odpoveď „áno“, „nie“ alebo aj žiadnu.

Jeden príklad takéhoto použitia je prípad, keď Dávid kázal Abiatárovi priniesť zrejme efod veľkňaza, v ktorom boli Urim a Tumím. Dávid položil Jehovovi dve otázky: ‚Bude ma Saul prenasledovať?‘ a ‚Vydajú ma keilskí majitelia zeme do jeho ruky?‘ Odpoveď na obe otázky bola kladná a vďaka tomu sa Dávid vedel správne rozhodnúť. (1. Samuelova 23:6–12)

Predtým kráľ Saul použil Urim a Tumím, aby zistil, či sa previnil ľud, alebo on a jeho syn Jonatán. Keď sa ukázalo, že ľud je nevinný, zisťoval, či je priestupníkom on, alebo jeho syn. (1. Samuelova 14:40–42) Neskôr, keď Saul stratil Božiu priazeň, Boh mu už viac nedal žiadnu odpoveď „ani prostredníctvom snov, ani prostredníctvom Urim, ani skrze prorokov“. (1. Samuelova 28:6)

Podľa židovskej tradície sa Urim a Tumím prestali používať v roku 607 pred n. l., keď bol zničený Jehovov chrám.

[Obrázok na strane 27]

„Amen“, Zjavenie 3:14. Alexandrijský kódex, 5. storočie n. l.