Vyžaduje Boh vyznávanie hriechov?

Vyznávanie hriechov kňazovi alebo inému náboženskému služobníkovi je stále súčasťou náboženských obradov a uctievania v mnohých cirkvách. Je však spoveď v dnešnej liberálnej, tolerantnej spoločnosti ešte dôležitá alebo dokonca nevyhnutná?

V NÁZORE na túto vec sa ľudia rozchádzajú. Napríklad kanadské noviny National Post citujú jedného človeka, ktorý pripustil, že hoci je ťažké priznať pred niekým niečo, čo ste neurobili správne, „je úžasne oslobodzujúce mať niekoho, kto si vás vypočuje, pomodlí sa s vami a povie vám, čo máte robiť“. Naproti tomu kniha Bless Me, Father, for I Have Sinned (Dajte mi požehnanie, otče, lebo som hrešil) cituje jedného muža, ktorý povedal: „Spoveď je jednou z najdeštruktívnejších vecí v cirkvi. Robí z ľudí úzkostlivých neurotikov.“ Čo o tejto veci hovorí Biblia?

Čo hovorí Biblia

V Zákone, ktorý dal Boh izraelskému národu, môžeme nájsť konkrétne pokyny, čo mal robiť človek, ktorý zhrešil. Napríklad keď niekto zhrešil proti inému človeku alebo porušil niektorý z Božích zákonov, mal vyznať svoj priestupok pred ustanoveným kňazom z kmeňa Lévi, ktorý preňho potom dosiahol zmierenie tým, že zaňho Bohu predložil obeť, aby mu Boh odpustil. (3. Mojžišova 5:1–6)

Ako reagoval kráľ Dávid, ktorý žil o niekoľko storočí neskôr, keď ho prorok Nátan pokarhal za jeho hriechy? Okamžite priznal: „Zhrešil som proti Jehovovi.“ ​(2. Samuelova 12:13) Predložil tiež Bohu modlitbu, v ktorej ho prosil, aby mu prejavil priazeň. K čomu to viedlo? Dávid neskôr napísal: „Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval. Povedal som: ‚Vyznám sa Jehovovi zo svojich priestupkov.‘ A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“ ​(Žalm 32:5; 51:1–4)

Vyznávanie hriechov bolo Božou požiadavkou aj v kresťanskom zbore v prvom storočí n. l. Jakub, Ježišov nevlastný brat a jeden z mužov, ktorí sa v jeruzalemskom zbore ujímali vedenia, nabádal spolukresťanov: „Otvorene vyznávajte hriechy jeden druhému a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení.“ ​(Jakub 5:16) Aké hriechy majú kresťania vyznávať a komu?

Aké hriechy by sa mali vyznávať?

U nás nedokonalých ľudí sa denne prejavuje sklon urobiť alebo povedať niečo neláskavé, a tak hrešiť jeden proti druhému. (Rimanom 3:23) Musíme každý takýto priestupok vyznávať nejakému človeku, ktorý tým bol poverený?

Hoci Boh považuje každý hriech za urážku, je voči našim zlyhaniam milosrdný, lebo  berie do úvahy našu zdedenú nedokonalosť. Aj žalmista povedal: „Ak by si pozoroval previnenia, ó, Jah, ó, Jehova, kto by mohol obstáť? Veď u teba je pravé odpustenie, aby sa ťa báli.“ ​(Žalm 130:3, 4) Teda čo by sme mali urobiť, keď sa dopustíme niečoho zlého, a tým sa voči niekomu, možno neúmyselne, prehrešíme? Spomeňte si, že vzorová modlitba, ktorú učil Ježiš svojich nasledovníkov, obsahuje aj túto prosbu: „Odpusť nám naše hriechy, lebo i my odpúšťame každému, kto je nám dlžen.“ ​(Lukáš 11:4) Áno, Boh nám odpustí, ak sa naňho obrátime a poprosíme ho o to v Ježišovom mene. (Ján 14:13, 14)

Všimnite si, že Ježiš tu stanovil podmienku, aby sme aj my odpustili tomu, „kto je nám dlžen“. Apoštol Pavol spoluveriacim pripomínal: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ ​(Efezanom 4:32) Keď odpúšťame druhým ich previnenia, môžeme očakávať, že aj Boh nám odpustí tie naše.

Ale ako je to s takými vážnymi hriechmi, ako je kradnutie, úmyselné luhanie, sexuálna nemravnosť, opilstvo a podobne? Každý, kto sa dopúšťa takýchto hriechov, porušuje Božie zákony, a tak hreší proti Bohu. Čo by mal takýto človek robiť?

Komu by sa mali vyznávať hriechy?

Boh nedal ľuďom právomoc odpúšťať hriechy spáchané voči nemu. To môže urobiť len on sám. Biblia nám to hovorí jasne: „Keď vyznávame svoje hriechy, [Boh] je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy a očistil nás od každej nespravodlivosti.“ ​(1. Jána 1:9) Ale komu by sa mali vyznávať takéto hriechy?

Keďže odpustiť takéto hriechy môže jedine Boh, človek by ich mal vyznávať jedine jemu. To urobil aj Dávid, ako sme už spomínali. Na základe čoho je však možné odpustenie? Biblia uvádza: „Robte pokánie a obráťte sa, aby boli vaše hriechy vytreté, aby prišli časy osvieženia od Jehovu.“ ​(Skutky 3:19) Áno, ak má byť človeku odpustené, nestačí len to, že si uvedomí svoj hriech a vyzná ho. Musí byť aj ochotný prestať sa ho dopúšťať. Urobiť tento krok je často náročné. Ale je tu pomoc.

Spomeňte si na slová učeníka Jakuba, ktoré sme už uviedli: „Otvorene vyznávajte hriechy jeden druhému a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení.“ K týmto slovám Jakub dodal: „Pokorná prosba spravodlivého, keď pôsobí, má mnoho sily.“ ​(Jakub 5:16) Tým „spravodlivým“ môže byť jeden zo „starších zboru“, o ktorých sa Jakub zmienil v 14. verši. V kresťanskom zbore sú duchovne „starší“ muži, ktorí pomáhajú tým, ktorí chcú získať Božie odpustenie. Je pravda, že títo „starší muži“ nemôžu dať nikomu rozhrešenie, lebo žiaden človek nemá právomoc odpúšťať inému človeku hriechy, ktorých sa dopustil proti Bohu. * Sú však duchovne spôsobilí pokarhať a napraviť človeka, ktorý sa previnil vážnym hriechom, čím mu pomôžu uvedomiť si závažnosť jeho  hriechu a to, že potrebuje robiť pokánie. (Galaťanom 6:1)

Prečo by mal človek vyznávať hriechy?

Bez ohľadu na to, akého vážneho hriechu sa človek dopustil, narušil svoj vzťah k blížnemu i k Bohu. Možno ho to trápi alebo sa cíti nesvoj. To je výsledok činnosti svedomia, ktorým nás obdaril náš Stvoriteľ. (Rimanom 2:14, 15) Čo robiť v takej situácii?

Keď sa znovu pozrieme do listu Jakuba, nájdeme tam tieto povzbudzujúce slová: „Je niekto medzi vami [duchovne] chorý? Nech si k sebe zavolá starších zboru a tí nech sa modlia nad ním a potierajú ho olejom v Jehovovom mene. A modlitba viery bude na úžitok chorľavému a Jehova ho pozdvihne. A ak hrešil, bude mu odpustené.“ ​(Jakub 5:14, 15)

Tu sú starší znovu vyzývaní, aby sa starali o potreby stáda. Ako? Nielen tak, že si vypočujú priznanie. Keďže tu ide o duchovnú chorobu, je potrebné urobiť niečo, čo bude „na úžitok chorľavému“. Jakub hovorí o dvoch veciach, ktoré sa dajú urobiť.

Prvou vecou je ‚potieranie olejom‘. To sa vzťahuje na liečivú moc Božieho Slova. Apoštol Pavol vysvetlil, že „Božie slovo je živé a vykonáva moc... a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca“, teda dokáže sa dostať hlboko do srdca a mysle človeka. (Hebrejom 4:12) Zručným používaním Biblie môžu starší pomôcť duchovne chorému človeku zistiť príčinu problému a podniknúť náležité kroky, aby si urovnal veci s Bohom.

Druhou vecou je „modlitba viery“. Hoci starší svojimi modlitbami neovplyvnia to, ako Boh uplatní svoje spravodlivé normy, takéto modlitby sa Bohu páčia. On je ochotný odpúšťať hriechy na základe Kristovej výkupnej obete. (1. Jána 2:2) Boh je pripravený pomôcť každému hriešnikovi, ktorý sa úprimne kajá a robí „skutky zodpovedajúce pokániu“. (Skutky 26:20)

Najvážnejším dôvodom, prečo vyznať svoj hriech — spáchaný proti inému človeku alebo proti Bohu —, je získať schválené postavenie pred Bohom. Ježiš Kristus naznačil, že ak chceme uctievať Boha s čistým svedomím, najprv musíme vyriešiť akýkoľvek spor, ktorý máme s naším blížnym, a obnoviť s ním pokojný vzťah. (Matúš 5:23, 24) V Prísloviach 28:13 čítame: „Kto prikrýva svoje priestupky, nebude mať úspech, ale tomu, kto ich vyznáva a opúšťa, bude preukázané milosrdenstvo.“ Keď sa v očiach Jehovu Boha pokoríme a poprosíme ho o odpustenie, získame jeho priazeň a on nás ‚v patričnom čase povýši‘. (1. Petra 5:6)

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 23]

Boh prehliadne naše priestupky a odpustí nám, ak sa naňho obrátime a poprosíme ho o to v Ježišovom mene

[Obrázok na strane 24]

Najvážnejším dôvodom, prečo vyznať svoj hriech, je získať schválené postavenie pred Bohom