PASTIERI sa v Biblii spomínajú desiatky ráz — zmienky o nich a ich práci nachádzame od prvej knihy, 1. Mojžišovej, až po poslednú knihu, Zjavenie. (1. Mojžišova 4:2; Zjavenie 12:5) Aj takí významní muži ako Abrahám, Mojžiš a kráľ Dávid boli pastiermi. Dávid vo svojich žalmoch nádherným spôsobom opísal povinnosti i obavy dobrého pastiera. V žalme, ktorý sa pripisuje Asafovi, je Dávid označený za pastiera nad starovekým Božím ľudom. (Žalm 78:70–72)

Práca pastiera bola dôležitým povolaním ešte aj za Ježišových dní. Ježiš sám seba nazval „znamenitým pastierom“ a často poukazoval na vlastnosti dobrého pastiera, aby svojim poslucháčom odovzdal dôležité poučenie. (Ján 10:2–4, 11) Dokonca aj Všemohúci, Boh Jehova, je pripodobnený k „pastierovi“. (Izaiáš 40:10, 11; Žalm 23:1–4)

O aké druhy zvierat sa pastieri starali? Čo zahŕňala ich práca? A v čom nám môžu byť príkladom?

Pravdepodobne najrozšírenejším plemenom oviec, o ktoré sa starali pastieri v starovekom Izraeli, bolo tučnochvosté plemeno s hrubou vlnou. Barany tohto plemena majú  rohy, bahnice sú bezrohé. Tieto poddajné zvieratá sa ľahko nechávajú viesť a sú úplne bezbranné voči nástrahám prostredia a predátorom.

Pastieri sa starali aj o kozy. Kozy, ktoré sa chovali v Izraeli, boli buď čierne, alebo hnedé. Mali dlhé, ovísajúce uši, ktoré si mohli ľahko dotrhať na tŕnistých kríkoch, keď sa šplhali po skalnatých kopcoch a pásli sa na krovinatých porastoch.

Pastier mal náročnú úlohu — neustále musel ovce a kozy učiť, aby poslúchali jeho pokyny. No dobrý pastier sa napriek tomu o stádo nežne staral a jednotlivým zvieratám dokonca dával mená, na ktoré reagovali. (Ján 10:14, 16)

Na jar pastier vyvádzal stádo z ohrady pri dome na pasienky v blízkosti dediny, aby sa napáslo na mladej, šťavnatej pastve. V tomto období sa rodili jahniatka a kozliatka, a tak sa stáda rozrastali. Bol to tiež čas, keď sa ovciam strihávala zimná vlna, čo bol dôvod na oslavu!

Niektorý dedinčan vlastnil možno len niekoľko oviec. Preto si najal pastiera, ktorý pridal jeho ovce k väčšiemu stádu. O najímaných pastieroch však bolo známe, že sa viac starali o svoje zvieratá než o tie, ktoré im boli zverené. (Ján 10:12, 13)

Po tom, ako bola zožatá úroda na poliach neďaleko dediny, pastieri nechávali svoje ovce spásať nové výhonky a zrno, ktoré zostalo roztrúsené po strnisku. Keď sa začali letné horúčavy, pastieri vyviedli stáda na vyššie položené pastviny, kde bolo chladnejšie. Celé týždne potom pracovali a spávali vonku, nechávali stáda pásť sa na strmých trávnatých svahoch a noci trávili strážením košiarov. Občas mohol pastier so stádom prenocovať v nejakej jaskyni, kde boli ovce chránené pred šakalmi a hyenami. Ak zavýjanie hyeny v temnote noci vyplašilo ovce, pastier ich pokojným hlasom utišoval.

Pastier každý večer rátal ovce a kontroloval ich, či nie sú choré alebo zranené. Vždy ráno na stádo volal a to ho nasledovalo na pastviny. (Ján 10:3, 4) Napoludnie privádzal svoje zvieratá k nejakému jazierku, aby sa napili chladnej vody. Keď takéto zdroje vody vyschli, vodil ich k studni a načerpal pre ne vodu.

 Koncom obdobia sucha sa pastier mohol so stádom presunúť k pobrežným rovinám alebo údoliam. Keď sa začala sezóna chladných dažďov, priviedol zvieratá späť domov na prezimovanie. V období od novembra do jari sa zvieratá nepásli vonku, lebo následkom lejakov, krupobitia a snehu by mohli uhynúť.

Odev pastiera bol jednoduchý, ale vyrobený z pevných materiálov. Jeho súčasťou bývala vesta z ovčieho rúna vlnou dnu, ktorá ho chránila pred dažďom a chladom noci. Priamo na tele nosil tuniku. Na nohách mával obuté sandále, ktoré ho chránili pred ostrými skalami a tŕňmi, a na hlave mával obtočený kus vlnenej tkaniny.

K výstroju pastiera bežne patrili: kožená kapsa, v ktorej si nosil jedlo, napríklad chlieb, olivy, sušené ovocie a syr, kyjak, ktorý býval dlhý asi meter a na hrubšom konci mal vsadené kúsky ostrej bridlice, a tak bol hrozivou zbraňou, nôž, palica, o ktorú sa opieral pri chôdzi a keď kráčal do kopca, kožená fľaša na vodu, skladacie kožené vedro na naberanie vody zo studne, prak, ktorým hádzal kamene do blízkosti zatúlaných oviec či kôz, aby ich zahnal späť k stádu alebo aby odplašil zakrádajúce sa divé zvieratá, a trstinová píšťala, na ktorej hral, aby sa zabavil a aby upokojil stádo.

Pastier mal z oviec mnohostranný úžitok. Boli preňho zdrojom obživy, poskytovali mu mlieko a mäso. Vlna a kože slúžili ako výmenný prostriedok a na výrobu oblečenia a kožených fliaš. Kozia srsť sa spriadala a vyrábali sa z nej látky. Navyše ovce i kozy sa používali na obete.

Dobrý pastier bol usilovný, spoľahlivý a odvážny. Bol dokonca ochotný riskovať život, aby ochránil svoje stádo. (1. Samuelova 17:34–36)

Neprekvapuje teda, že Ježiš a jeho učeníci dávali dobrého pastiera za vzor mužom, ktorým je zverená starostlivosť o kresťanský zbor. (Ján 21:15–17; Skutky 20:28) Títo muži sa dnes snažia držať rady: „Paste Božie stádo, ktoré je vo vašej starostlivosti, nie z donútenia, ale ochotne; ani nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo.“ ​(1. Petra 5:2)