Vahan sa narodil v apríli 1983 v Arménsku. V roku 1996 začal on a ďalší členovia jeho rodiny študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, a keď mal 16 rokov, dal sa pokrstiť. Na základe štúdia Biblie si vypestoval hlbokú úctu k učeniu Ježiša Krista vrátane pokynu, ktorý dal Ježiš svojim nasledovníkom, aby nebrali do rúk vojnové zbrane. (Matúš 26:52) Preto už krátko po krste stál pred vážnym rozhodnutím.

Podľa arménskych zákonov je vojenská služba povinná pre všetkých mladých mužov, ktorí dovŕšia vek 18 rokov. Ak odmietnu vykonávať túto službu, môžu byť odsúdení do väzenia až na tri roky. Vahan chcel slúžiť svojim spoluobčanom, ale zároveň nechcel konať v rozpore so svojím biblicky školeným svedomím. Čo teda urobil?

Hneď ako v roku 2001 Vahan dosiahol vek 18 rokov a vznikla mu povinnosť nastúpiť vojenskú službu, začal príslušným úradom v Arménsku písať listy, v ktorých vysvetľoval, že vykonávanie takejto služby by bolo proti jeho svedomiu a náboženskému presvedčeniu. Vo svojich listoch zároveň uvádzal, že je ochotný namiesto vojenskej služby vykonávať civilnú službu.

Vyše roka sa obracal na rôzne úrady so žiadosťou, aby uznali jeho právo na odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia.  Napriek tomu bol v septembri 2002 zatknutý a neskôr obvinený z vyhýbania sa brannej povinnosti. Bol odsúdený na 18 mesiacov väzenia. Prokurátor však nebol s týmto trestom spokojný. Len mesiac po vynesení rozsudku podal návrh na odvolací súd na sprísnenie trestu. Argumentoval tým, že Vahanovo nábožensky motivované odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia je „nepodložené a nebezpečné“. Odvolací súd prokurátorovej žiadosti vyhovel a zvýšil Vahanovi trest na 30 mesiacov väzenia.

Vahan sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal na Kasačný súd, čo je najvyšší súd Arménska. V januári 2003 tento súd potvrdil rozsudok odvolacieho súdu. Vahan bol ihneď deportovaný do väzenského zariadenia, aby nastúpil výkon trestu spolu s vrahmi, drogovými dílermi a ľuďmi, ktorí boli odsúdení za znásilnenie.

Arménsko je od roku 2001 členom Rady Európy. Jeho občania preto majú právo podávať sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva, ak už vyčerpali všetky vnútroštátne právne prostriedky nápravy. Vahan sa rozhodol využiť túto možnosť. Vo svojej sťažnosti uviedol, že jeho odsúdenie za odopretie vojenskej služby bolo porušením článku 9 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Žiadal, aby mu bola na základe tohto článku zabezpečená ochrana jeho práva na odmietnutie vojenskej služby — niečo, čo sa ešte nikdy predtým nepodarilo dosiahnuť.

Dňa 27. októbra 2009 Európsky súd vyniesol rozsudok. Súd vzhľadom na existujúce precedenčné právo konštatoval, že sloboda svedomia, ako je definovaná v článku 9 Európskeho dohovoru, nezaručuje ochranu práva odoprieť vojenskú službu z dôvodu svedomia.

V tom čase bol už Vahan dávno prepustený z väzenia, bol ženatý a mal syna. Rozsudkom bol sklamaný. Musel sa rozhodnúť, či bude v procese pokračovať a odvolá sa na Veľký senát Európskeho súdu, alebo nie. Rozhodol sa pokračovať. Keďže Veľký senát prijíma len výnimočné prípady, Vahana veľmi potešilo, keď sa dozvedel, že senát sa bude jeho prípadom zaoberať.

Napokon 7. júla 2011 Veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo Francúzsku vyniesol rozsudok. V pomere hlasov 16 : 1 rozhodol, že Arménsko porušilo právo na slobodu svedomia Vahana Bajatjana tým, že ho odsúdilo a uväznilo za  odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia. Teda drvivá väčšina sudcov hlasovala za — proti bola len sudkyňa z Arménska.

Prečo je toto rozhodnutie významné? Lebo po prvýkrát v histórii Európskeho súdu bolo uznané, že článok 9 Dohovoru sa plne vzťahuje na právo odmietnuť vojenskú službu z dôvodu svedomia. V dôsledku toho súd považuje uväznenie odopieračov z dôvodu svedomia za porušenie základných ľudských práv v demokratickej spoločnosti.

O odopieračoch z dôvodu svedomia z radov Jehovových svedkov súd poznamenal: „Súd preto nemá žiaden dôvod pochybovať, že žiadateľovo odmietnutie vojenskej služby bolo motivované náboženským presvedčením, ktoré úprimne vyznáva, a bolo vo vážnom a neprekonateľnom rozpore s jeho povinnosťou vykonávať vojenskú službu.“

Za posledných dvadsať rokov bolo v Arménsku odsúdených vyše 450 Jehovových svedkov, ktorí odmietli nastúpiť vojenskú službu z dôvodu svedomia a náboženského presvedčenia. V čase, keď sa pripravoval tento článok, bolo v tejto krajine z uvedeného dôvodu vo väzbe 58 mladých mužov. Piati z nich boli uväznení už po významnom rozhodnutí v prípade Bajatjan v. Arménsko. * V jednom z týchto prípadov istý mladý muž podal návrh, v ktorom žiadal, aby prokurátor ukončil trestné konanie, ktoré bolo proti nemu vedené za to, že odmietol nastúpiť vojenskú službu z dôvodu svedomia, no prokurátor jeho žiadosť zamietol. Vo svojom písomnom stanovisku prokurátor uviedol: „Rozsudok Európskeho súdu v prípade Bajatjan v. Arménsko zo 7. júla 2011 sa nevzťahuje na tento prípad, keďže je zjavné, že okolnosti týchto dvoch prípadov nie sú podobné.“

Prečo prokurátor zastával takýto názor? V čase, keď bol obvinený Vahan Bajatjan, nebola ešte v Arménsku možnosť alternatívnej civilnej služby. Arménska vláda tvrdí, že odvtedy už bol prijatý zákon, ktorý takúto službu umožňuje, a tak tí, ktorí odmietajú vojenskú službu, si teraz môžu zvoliť civilnú službu. Táto alternatívna služba je však pod kontrolou armády, a tak nie je prijateľná pre mnohých odopieračov z dôvodu svedomia, ktorí sú v súčasnosti povolávaní na výkon vojenskej služby.

Vahan Bajatjan má z prelomového rozhodnutia, ktoré bolo vynesené v jeho prospech, veľkú radosť. Rozsudok totiž ukladá Arménsku povinnosť zastaviť stíhanie a väznenie tých, ktorým silné náboženské presvedčenie nedovoľuje vykonávať vojenskú službu.

Cieľom Jehovových svedkov nie je urobiť reformu právneho systému ktorejkoľvek krajiny. No tak ako to urobil mladý Vahan Bajatjan, snažia sa, aby im boli priznané zákonné práva na základe platných zákonov krajiny, v ktorej žijú. Prečo? Aby mohli ďalej žiť v pokoji a slobodne poslúchať všetky príkazy svojho Vodcu, Ježiša Krista.