Naši čitatelia sa pýtajú...
Je viera v Boha iba akousi barličkou?
Čo to znamená, keď sa o niekom povie, že mu je niečo barličkou? Taký človek ignoruje realitu, čo mu bráni logicky premýšľať, a v podstate klame sám seba. Napríklad niektorí ľudia používajú ako barličku alkohol. Spočiatku im alkohol dodáva sebadôveru a pocit, že sa dokážu lepšie vyrovnať s problémami, ktoré prináša život. Ale z dlhodobého hľadiska si takíto ľudia škodia. Dá sa to isté povedať aj o viere v Boha?
Niektorí ľudia stotožňujú vieru s ľahkovernosťou. Hovoria, že tí, ktorí sa utiekajú k viere, nechcú premýšľať sami a odmietajú nezvratné dôkazy. Vlastne tým tvrdia, že ľudia so silným náboženským presvedčením ignorujú realitu.
Biblia má v otázke viery veľa čo povedať. V žiadnom prípade však nepovzbudzuje k ľahkovernosti či naivite, ani neschvaľuje duševnú lenivosť. Skôr naopak. Tých, ktorí ľahko uveria každému slovu, označuje za neskúsených, ba dokonca za pochabých. (Príslovia 14:15, 18) Bolo by naozaj veľmi nerozumné, ak by sme prijali nejakú myšlienku bez toho, aby sme si overili fakty! Bolo by to, ako keby sme si zakryli oči a chceli prejsť cez rušnú ulicu len preto, že nám niekto povedal, aby sme to urobili.
Teda Biblia nás nepovzbudzuje k slepej viere, práve naopak, nabáda nás, aby sme mali v obraznom zmysle oči otvorené, a tak neboli oklamaní. (Matúš 16:6) To môžeme docieliť tak, že budeme používať „silu rozumu“. (Rimanom 12:1) Biblia nás učí, aby sme zvažovali dôkazy a vyvodzovali logické závery založené na faktoch. Všimnime si niekoľko príkladov zo spisov apoštola Pavla.
Z toho, čo Pavol napísal kresťanom v Ríme, vidno, že nechcel, aby verili v Boha len preto, že im to hovorí. Nabádal ich, aby premýšľali o dôkazoch existencie Boha. Napísal im: „Jeho [Božie] neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo, takže [tí, ktorí popierajú postavenie a autoritu Boha] sú bez ospravedlnenia.“ (Rimanom 1:20) Podobnú argumentáciu použil, keď písal list Hebrejom. „Každý dom postavil niekto,“ napísal, „ale ten, kto postavil všetko, je Boh.“ (Hebrejom 3:4) A kresťanov žijúcich v Tesalonike nabádal, aby dôkladne zvažovali, čomu uveria. Napísal im: „Uistite sa o všetkom.“ (1. Tesaloničanom 5:21)
Ak viera nie je postavená na logických dôkazoch, môže sa stať len barličkou. Človek s takouto vierou môže byť ľahko oklamaný a môže utrpieť škodu. Pavol sa o niektorých nábožensky založených ľuďoch, ktorí žili v tom čase, vyjadril: „Svedčím o nich, že majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania.“ (Rimanom 10:2) Preto je veľmi dôležité riadiť sa radou, ktorú dal Pavol zboru v Ríme: „Premieňajte [sa] obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ (Rimanom 12:2) Viera, ktorá je založená na presnom poznaní Boha, nie je barličkou, ale „veľkým štítom“, ktorý nás chráni pred citovou a duchovnou ujmou. (Efezanom 6:16)