Narodil som sa v Moundsville, pokojnom meste na rieke Ohio na severe Západnej Virgínie v USA. Bol som druhé zo štyroch detí, z toho traja boli chlapci, a tak u nás doma bolo takmer vždy rušno. Moji rodičia boli pracovití a čestní a mali radi ľudí. Nikdy sme neboli bohatí, ale vždy sme mali to, čo sme potrebovali. Rodičia boli Jehovovi svedkovia, a tak sa nám deťom zo všetkých síl snažili vštepovať biblické zásady.

No už v dospievaní ma začali lákať iné veci než tie, ku ktorým ma viedli rodičia. Pochyboval som, že by život podľa biblických zásad mohol byť zmysluplný a uspokojujúci. Hovoril som si, že pravé šťastie dosiahnem, len ak budem absolútne slobodný. Netrvalo dlho a prestal som chodiť na kresťanské zhromaždenia. Dvaja moji súrodenci sa ku mne vo vzbure pridali. Naši rodičia robili všetko pre to, aby nám pomohli, ale my sme všetky ich snahy odmietali.

Netušil som, že tá takzvaná sloboda, po ktorej som túžil, ma privedie do otroctva závislosti. Jedného dňa som išiel zo školy a istý kamarát mi ponúkol cigaretu. Zobral som si ju. Odvtedy som začal siahať aj po iných veciach. Po čase som začal brať drogy, opíjať sa a žiť nemravne. V priebehu niekoľkých rokov som postupne začal skúšať tvrdšie drogy a stal som sa otrokom mnohých z nich. Ponáral som sa stále hlbšie a hlbšie do bahna závislosti. A aby som si takýto život mohol dovoliť, začal som predávať drogy.

Akokoľvek som sa snažil ignorovať svoje svedomie, často sa ozývalo a pripomínalo mi, že žijem nesprávnym spôsobom života. Myslel som si však, že sa už nedá nič robiť a že cesta späť už neexistuje. Hoci na rôznych párty a koncertoch som bol obklopený ľuďmi, často som sa cítil osamelý a skľúčený. Niekedy som premýšľal o tom, akí dobrí a slušní ľudia sú moji rodičia, a čudoval som sa, ako ďaleko som sa vzdialil od toho, čo ma učili.

Hoci ja som nad sebou zlomil palicu, iní to neurobili. V roku 2000 ma rodičia pozvali na oblastný zjazd Jehovových svedkov. Aj keď sa mi veľmi nechcelo, išiel som. Na moje prekvapenie prišli aj moji dvaja súrodenci, ktorí predtým tiež prestali uctievať Jehovu.

Na zjazde som si spomenul, že asi rok predtým som bol na tom istom mieste na rockovom koncerte. Ten rozdiel na mňa hlboko zapôsobil! Počas koncertu bolo všade plno odpadkov a cigaretového dymu. Návštevníci koncertu poväčšine neboli priateľskí a hudba pôsobila depresívne. No na zjazde som bol obklopený ľuďmi, ktorí boli skutočne šťastní — ľuďmi, ktorí ma srdečne vítali, hoci ma už roky nevideli. Všade bolo čisto a to, čo sa tam hovorilo, vlievalo nádej. Keď som videl, aký pozitívny vplyv má biblická pravda, premýšľal som, prečo som ju vlastne zavrhol. (Izaiáš 48:17, 18)

Hneď po zjazde som sa rozhodol, že sa vrátim do kresťanského zboru. Aj moji súrodenci, ktorých rovnako ako mňa povzbudilo to, čo zažili na zjazde, sa rozhodli vrátiť. Všetci traja sme znova začali študovať Bibliu.

Zvlášť na mňa zapôsobil biblický text z Jakuba 4:8: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ Uvedomil som si, že ak sa chcem priblížiť k Bohu, budem musieť dať svoj život do poriadku. Okrem iného som musel prestať fajčiť, piť a brať drogy. (2. Korinťanom 7:1)

Starých kamarátov som zanechal a našiel som si nových — spomedzi Jehovových služobníkov. Najviac mi pomohol jeden kresťanský starší, ktorý so mnou študoval Bibliu. Pravidelne mi telefonoval a navštevoval ma a zaujímal sa o to, ako sa mi darí. Dodnes patrí k mojim najbližším priateľom.

Na jar roku 2001 som spolu so svojimi dvoma súrodencami dal najavo svoju oddanosť Bohu krstom vo vode. Predstavte si, akú radosť mali moji rodičia a mladší brat, keď sa naša rodina konečne zjednotila v uctievaní Jehovu!

Kedysi som si myslel, že biblické zásady sú príliš obmedzujúce, ale teraz ich považujem za neoceniteľnú ochranu. Biblia mi dala silu, aby som prestal užívať a predávať drogy a stal sa užitočným členom spoločnosti.

Mám výsadu patriť k celosvetovému bratstvu ľudí, ktorí uctievajú Jehovu. Majú medzi sebou skutočnú lásku a jednotne slúžia Bohu. (Ján 13:34, 35) Medzi nimi som si našiel aj manželku, Adrianne, ktorú hlboko milujem a považujem ju za nesmierne požehnanie. Slúžiť spolu nášmu Stvoriteľovi nám prináša veľkú radosť.

Už nevediem sebecký spôsob života, ale naplno sa ako dobrovoľník venujem zvestovateľskej činnosti a učím ľudí, ako aj oni môžu mať úžitok z Božieho Slova. To mi prináša väčšie šťastie než čokoľvek iné. Áno, môj život sa zmenil vďaka Biblii. Konečne som našiel pravú slobodu!