Narodil som sa v Rige, hlavnom meste Lotyšska. Naša mama vychovávala mňa i moju sestru sama. Hoci bola katolíčka, do kostola sme chodili len na sviatky. Vždy som veril, že musí existovať nejaká vyššia moc, ale v mladosti ma zamestnávali iné záujmy.

Už keď som bol malý, mama si všimla, že rád rôzne veci rozoberám a skladám. Keďže doma bolo toľko vecí, ktoré by sa dali rozobrať, bála sa ma nechávať samého. A tak mi kúpila kovovú stavebnicu, ktorú som mohol rozoberať a skladať, koľko som chcel. Táto moja záľuba sa časom skĺbila s ďalšou vášňou — motocyklistikou. Mama ma zapísala na motocyklové preteky Zelta Mopēds (Zlatý moped). Najskôr som pretekal na mopedoch a neskôr na motocykloch.

Veľmi rýchlo som sa učil a čoskoro som v tomto rýchlom, no nebezpečnom športe začal žať úspechy. V rôznych kategóriách som sa trikrát stal majstrom Lotyšska a dvakrát som vyhral majstrovstvá pobaltských štátov.

Keď som bol na vrchole kariéry, moja priateľka Evija, ktorá sa neskôr stala mojou manželkou, sa skontaktovala s Jehovovými svedkami. Raz našla nejakú literatúru, ktorú vydali svedkovia. Nachádzal sa v nej kupón so žiadosťou o biblické štúdium. Vyplnila ho a poslala na uvedenú adresu. Onedlho ju navštívili dve Jehovove svedkyne a začali s ňou študovať Bibliu. Nemal som voči tomu žiadne výhrady, ale mňa osobne vtedy duchovné veci veľmi nezaujímali.

Po nejakom čase ma svedkyne, ktoré s Evijou študovali Bibliu, pozvali, aby som sa štúdia zúčastnil aj ja. Pozvanie som prijal a to, čo som si vypočul, ma zaujalo. Jedna vec mimoriadne zapôsobila na moje srdce — biblický sľub o raji na zemi. Tieto svedkyne mi napríklad ukázali  Žalm 37:10, 11, kde sa píše: „A ešte chvíľku a zlého už nebude; a určite sa pozrieš na jeho miesto, a jeho nebude. Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ Tento sľub sa mi naozaj veľmi páčil.

Môj záujem o duchovné veci postupne rástol. Začal som si uvedomovať, koľko náboženských lží je vo svete. Naproti tomu to, čo sa píše v Biblii, sa mi zdalo príťažlivé, logické a jasné.

Počas štúdia Biblie som sa naučil, že Boh Jehova považuje život za niečo cenné a vysoko si ho váži. (Žalm 36:9) Toto poznanie malo vplyv na moje pretekanie — už som nechcel riskovať svoj život. Práve naopak, chcel som ho využiť na chválu Jehovu. To, čo som predtým považoval za dôležité — sláva, uznanie a vzrušenie z pretekania —, zrazu stratilo svoj lesk.

V roku 1996 som sa zúčastnil na medzinárodnom zjazde Jehovových svedkov v Taline v Estónsku. Konal sa neďaleko motocyklistického štadióna, na ktorom som často pretekal. Hoci som na zjazde videl ľudí z rôznych krajín, vládol tam pokoj a harmónia. Stalo sa, že jedna svedkyňa stratila kabelku. Predpokladal som, že ju už nikdy neuvidí. No na môj úžas kabelku onedlho našla iná svedkyňa a vrátila ju. A nič v nej nechýbalo! Vtedy som pochopil, že svedkovia naozaj žijú podľa vznešených zásad, o ktorých sa píše v Biblii. Ja i Evija sme pokračovali v štúdiu Biblie a v roku 1997 sme boli pokrstení ako Jehovovi svedkovia.

Niektorí z mojich priateľov za svoj divoký a rýchly život na motocykloch zaplatili tú najvyššiu cenu. Ale ja som zo štúdia Biblie pochopil, že za to, ako so svojím životom zaobchádzam, nesiem zodpovednosť pred Jehovom, Darcom života. Toto poznanie mi pravdepodobne zachránilo život.

S Evijou sme mali výsadu štyri roky slúžiť v odbočke Jehovových svedkov v Rige. Teraz sa tešíme z toho, že môžeme vychovávať našu dcérku Alise a pomáhať jej rozvíjať si lásku k Jehovovi. Spôsobuje mi tiež nesmiernu radosť, že môžem to, čo som sa ako dieťa naučil, používať v službe Bohu. Raz do týždňa dochádzam do prekladateľskej kancelárie v Rige, kde opravujem autá a iné veci. Stále rozoberám veci a potom ich skladám späť!

Vysoko si cením výsadu, že môžem spolu so svojou rodinou hovoriť druhým o jedinom pravom Bohu. Vďačím za to tomu, čo som sa naučil z Biblie. Áno, sľub o rajskej zemi zmenil môj život!