BIBLICKÁ ZÁSADA: „Ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ (Kolosanom 3:13)

Čo to znamená? V Biblii je hriech prirovnaný k dlhu a odpustenie k jeho zrušeniu. (Lukáš 11:4) Isté odborné dielo uvádza, že grécke slovo, ktoré sa v Biblii prekladá ako „odpustiť“, znamená „zrušiť dlh a nepožadovať jeho splatenie“. Preto keď sa rozhodneme odpustiť niekomu, kto sa voči nám previnil, vzdávame sa akéhokoľvek nároku na nápravu škody zo strany previnilca. No ochota odpustiť neznamená, že schvaľujeme nesprávne konanie ani že znižujeme závažnosť previnenia. Jednoducho to znamená, že sa rozhodneme neprechovávať zatrpknutosť, hoci máme oprávnený „dôvod na sťažnosť“.

Je to praktické aj dnes? Všetci sme nedokonalí a hrešíme. (Rimanom 3:23) Ochota odpúšťať je teda prejavom múdrosti, lebo skôr či neskôr sami budeme potrebovať, aby nám niekto odpustil. Okrem toho, ak sa rozhodneme odpustiť, je to aj na náš úžitok. Ako to?

Keď prechovávame hnev a pocit krivdy — a nie sme ochotní odpustiť —, zraňujeme tým samých seba. Takéto negatívne pocity nás môžu oberať o radosť a komplikovať nám život. Môžu tiež predstavovať vážne zdravotné riziko. Článok od Dr. Yoichiho Chida a profesora Andrewa Steptoa uverejnený v časopise Journal of the American College of Cardiology uviedol: „Nedávne zistenia potvrdzujú, že hnev a nepriateľstvo súvisí so srdcovo-cievnymi ochoreniami.“

Aký úžitok nám prináša ochota odpúšťať? Ak druhým odpúšťame, prispievame tak k jednote a pokoju, a tým aj k udržaniu dobrých vzťahov. Navyše dokazujeme, že sme „napodobňovateľmi Boha“, ktorý ochotne odpúšťa kajúcnym hriešnikom a očakáva, že sa budeme správať rovnako. (Marek 11:25; Efezanom 4:32; 5:1)