4. kapitola

Hľadanie nepoznaného prostredníctvom mágie a špiritizmu

1. Čo povedal Pavol Aténčanom na Areopágu? Prečo?

„MUŽI, Aténčania, vidím, že podľa všetkého máte väčšiu bázeň pred božstvami ako iní.“ ​(Skutky 17:22) To povedal kresťanský apoštol Pavol zástupu zhromaždenému na Areopágu, Marsovom pahorku, v starovekých gréckych Aténach. Takto sa vyjadril, pretože predtým videl, že „mesto je plné modiel“. (Skutky 17:16) Čo videl?

2. Čo bolo dôkazom, že Aténčania mali bázeň pred božstvami?

² V tomto kozmopolitnom meste nepochybne videl rôznych gréckych a rímskych bohov a bolo zrejmé, že život ľudu sa krúti okolo uctievania božstiev. Z obavy, aby náhodou nezabudli na nejaké dôležité alebo mocné božstvo, ktoré by sa preto mohlo nahnevať, pridali Aténčania do svojho uctievania i „Neznámeho Boha“. (Skutky 17:23) Tým jasne dávali najavo svoju bázeň pred božstvami.

3. Je bázeň pred božstvami len vlastnosťou Aténčanov?

³ Pravda, bázeň pred božstvami, najmä neznámymi, sa neobmedzuje len na Aténčanov prvého storočia. Po tisícročia ovládala takmer celé ľudstvo. Na mnohých miestach sveta je skoro každá oblasť života ľudí priamo či nepriamo spojená s božstvami alebo  duchmi. Ako sme videli v predchádzajúcej kapitole, báje starovekých Egypťanov, Grékov, Rimanov, Číňanov a ďalších boli hlboko zakorenené v predstavách o bohoch a duchoch, ktorí hrali významnú úlohu v osobných i štátnych záležitostiach. V stredoveku bujneli v ríši kresťanstva historky o alchymistoch, kúzelníkoch a čarodejniciach, ba ani dnes nie je situácia o nič lepšia.

Dnešné obrady a povery

4. Aké sú niektoré známe zvyky, ktoré zjavne súvisia s božstvami alebo duchmi?

⁴ Či si to ľudia uvedomujú alebo nie, mnohé veci, ktoré robia, sú späté s poverčivými praktikami či predstavami, z ktorých niektoré naozaj súvisia s božstvami alebo duchmi. Viete, že napríklad oslavovanie narodenín má pôvod v astrológii, ktorá pripisuje veľkú dôležitosť presnému dátumu narodenia? A čo narodeninová torta? Zdá sa, že má spojitosť s gréckou bohyňou Artemis, ktorej narodeniny sa slávili medovými koláčmi v tvare mesiaca, ozdobenými sviečkami. Alebo viete o tom, že obliekať sa na pohreby do čierneho bolo pôvodne ľsťou, ako uniknúť pozornosti zlých duchov, ktorí vraj pri takých príležitostiach obchádzajú ľudí? Niektorí čierni Afričania sa natierajú na bielo a trúchliaci v ďalších krajinách nosia nezvyklé farby, aby ich duchovia nespoznali.

5. Aké zaužívané povery poznáte?

⁵ Okrem týchto rozšírených obyčajov majú ľudia všade svoje povery a strach. Na Západe sa verí, že rozbiť zrkadlo, vidieť prebehnúť čiernu mačku, alebo prejsť popod rebrík prináša nešťastie, a podľa toho, kde žijete, utorok alebo piatok trinásteho sa považuje  za nešťastný deň. Na Východe si Japonci zapínajú kimono tak, že ľavú stranu si preložia cez pravú, pretože obrátený spôsob je určený len pre nebohých. Japonci si stavajú domy tak, aby ani okná, ani dvere nesmerovali na severovýchod, aby démoni, ktorí stadiaľ vraj prichádzajú, nenašli vchod. Na Filipínach pred pohrebom vyzúvajú mŕtvym topánky a kladú im ich k nohám, aby ich „svätý“ Peter privítal. Starí ľudia napomínajú deti, aby sa slušne správali, takým spôsobom, že ukazujú na mesiac ako na tvár „svätého“ Michaela, ktorý sa pozerá a zapisuje si ich skutky.

6. Nakoľko sa dnes ľudia venujú špiritizmu?

 ⁶ Viera v duchov a božstvá sa však neobmedzuje len na zdanlivo neškodné obyčaje a povery. Tak v primitívnych, ako aj v moderných spoločnostiach sa ľudia uchyľovali k rozmanitým prostriedkom, pomocou ktorých by ovládli alebo upokojili hrozivých duchov a získali si priazeň duchov blahosklonných. Tu nám iste hneď zídu na um kmene v ďalekých džungliach a horách, ktoré sa chodia radiť so špiritistickými médiami, medicinmanmi a šamanmi (kňazmi mágie), keď je niekto chorý alebo v ťažkostiach. No aj ľudia vo veľkých a menších mestách chodia k astrológom, k hádačom, k jasnovidcom a veštkyniam, pýtajú sa ich na budúcnosť, alebo hľadajú pomoc pri dôležitých rozhodnutiach. Podaktorí sa takýmto praktikám s nadšením venujú, i keď podľa mena patria k určitému náboženstvu. A mnohí ďalší si práve zo špiritizmu, čiernej mágie a okultizmu urobili svoje náboženstvo.

7. O akých otázkach musíme uvažovať?

⁷ Kde je zdroj alebo pôvod všetkých týchto obyčajov a povier? Sú to jednoducho len iné prístupy k Bohu? A čo je najdôležitejšie: čo prinášajú tým, ktorí sa dajú nimi viesť? Odpoveď na tieto otázky musíme hľadať hlboko v dejinách ľudstva a aspoň letmo nazrieť do jeho dávnych spôsobov uctievania.

Človek siaha po neznámom

8. Aká jedinečná vlastnosť odlišuje človeka od nižších tvorov?

⁸ Napriek všetkému, čo vyhlasujú evolucionisti, človek má duchovný rozmer, ktorý ho odlišuje od nižších tvorov a robí vyšším, ako sú oni. Rodí sa  s pocitom, ktorý ho ženie, aby skúmal neznámo. Neustále zápasí s otázkami: Aký je zmysel života? Čo sa deje s človekom po smrti? Aký je vzťah človeka k hmotnému svetu a vlastne k celému vesmíru? Poháňa ho i túžba preniknúť k niečomu vyššiemu a mocnejšiemu, než je on sám, aby akosi ovládol svoje prostredie a svoj život. — Žalm 8:3, 4; 8:4, 5, RP; Kazateľ 3:11; Skutky 17:26–28.

9. Ako opisuje istý učenec duchovné zameranie čiže „duchovno“?

⁹ Ivar Lissner v knihe Man, God and Magic (Človek, Boh a mágia) to vyjadril takto: „Možno len obdivovať vytrvalosť, s akou sa človek za celú svoju históriu usiloval prekonať sám seba. Nikdy nesústreďoval svoju energiu len na veci potrebné k životu. Neustále pátral, hľadal cestu ďalej, usiloval sa dosiahnuť nedosiahnuteľné. Toto zvláštne, prirodzené a vrodené nutkanie v ľudskej bytosti je jej duchovno.“

10. Z čoho vidno, že človek má prirodzený pud približovať sa k Bohu?

¹⁰ Isteže tí, ktorí neveria v Boha, nevidia vec takto. Tento ľudský sklon zväčša pripisujú psychickým alebo iným potrebám človeka, ako sme si už ukázali v 2. kapitole. No či sme všetci nezažili, že v ohrození života alebo v zúfalej situácii prvou reakciou väčšiny ľudí je volať Boha alebo inú vyššiu moc na pomoc? I dnes je to tak, nielen v dávnej minulosti. Lissner pokračuje: „Kto konal výskumy medzi najstaršími primitívnymi národmi, tomu nijako nemohla uniknúť skutočnosť, že všetky majú pojem Boha, že si živo uvedomujú existenciu najvyššej bytosti.“

11. K čomu vedie ľudské úsilie preniknúť k neznámemu? (Porovnaj Rimanom 1:19–23.)

 ¹¹ Iná vec je, ako sa snažili uspokojiť túto vrodenú túžbu preniknúť k neznámemu. Kočovní lovci a pastieri sa triasli pred silou divej zveri. Roľníci zas boli obzvlášť citliví na zmeny počasia a ročné obdobia. Obyvatelia pralesov reagovali celkom inak než ľudia z púští alebo z hôr. Pri týchto rozdielnych obavách a potrebách rozvinuli si ľudia neprehľadnú rozmanitosť náboženských obyčajov, o ktorých dúfali, že nimi zapôsobia na dobrotivých bohov a uzmieria si hrozivých.

12. Aké spoločné črty vidíme v náboženských obyčajoch ľudí po celom svete?

¹² Napriek nesmiernej rozmanitosti sa vo všetkých týchto náboženských obyčajoch dajú vybadať isté spoločné črty. Patrí k nim hlboká úcta a strach pred posvätnými duchmi a nadprirodzenými mocami, používanie mágie, veštenie budúcnosti zo znamení a predzvestí, astrológia a rôzne spôsoby hádania. Pri  skúmaní týchto spoločných čŕt uvidíme, že hrali závažnú úlohu vo vytváraní náboženského zmýšľania ľudí na celej zemeguli a po všetky storočia, nevynímajúc ani dnešných ľudí.

Posvätní duchovia a nadprirodzené moci

13. Čo bolo pre ľudí v dávnych dobách azda záhadou?

¹³ Život ľudí v raných dobách sa zdal byť plný záhad. Boli obklopení nevysvetliteľným a zarážajúcim dianím. Napríklad, nemohli pochopiť, prečo zdravý, statný človek odrazu upadne do choroby, prečo obloha nedá dážď v obvyklý čas alebo ako to, že holý, zdanlivo neživý strom sa rozzelená a je plný života v určitom ročnom období. Aj vlastný tieň, tlkot srdca a dych boli záhadou.

14, 15. Čomu človek z nedostatku porozumenia a vedenia pripisoval nevysvetliteľné veci? (Porovnaj 1. Samuelovu 28:3–7.)

¹⁴ Vďaka vrodenému duchovnému sklonu bolo len prirodzené, že človek pripisoval tieto záhadné veci a deje určitej nadprirodzenej moci. Keďže však nemal správne vedenie a porozumenie, jeho svet sa zakrátko naplnil dušami, duchmi, strašidlami a démonmi. Tak severoamerickí Indiáni z kmeňa Algonquinov volajú ľudskú dušu otahčuk, pod čím rozumejú „jeho tieň“, a zasa Malajci z juhovýchodnej Ázie veria, že keď človek zomrie, jeho duša uniká von nozdrami. Dnes viera v duchov a duše zomrelých — a pokusy nejako s nimi nadviazať spojenie — je temer všeobecne rozšírená.

¹⁵ Práve tak sa aj iné veci v prirodzenom okolí — slnko, mesiac, hviezdy, oceány, rieky, vrchy — zdali byť živé a akoby priamo vplývali na ľudskú činnosť. Zdalo sa, že obývajú akýsi svoj vlastný svet, a preto  ich ľudia zosobňovali ako duchov a božstvá, niektorých ako priaznivo naklonených a nápomocných, iných ako zlých a škodiacich. Uctievanie stvorených vecí zaujalo prvoradé miesto takmer vo všetkých náboženstvách.

16. Ako sa prejavovalo uctievanie duchov, božstiev a posvätných predmetov?

¹⁶ Takéto formy viery nachádzame v náboženstvách prakticky každej starovekej civilizácie. Babylončania a Egypťania uctievali bohov slnka, mesiaca a súhvezdí. K predmetom ich zbožňovania patrili i živočíchy a divé zvieratá. Hinduisti sú známi svojím panteónom, ktorý má milióny bohov. Číňania mali vždy svoje posvätné hory a riečnych bohov, a svoju synovskú úctu vyjadrovali uctievaním predkov. Dávni druidi na Britských ostrovoch mali posvätné duby a osobitnú úctu prejavovali imelu, ktoré rástlo na dube. Neskôr prispeli svojím dielom Gréci a Rimania, a viera v duchov, božstvá, duše, démonov a posvätné predmety každého druhu sa pevne zakorenila.

17. Ako sa uctievanie stvorených vecí prejavuje ešte i dnes?

¹⁷ Aj keď sa dnes niektorí ľudia na každú takúto vieru pozerajú asi ako na poveru, podobné predstavy sa dodnes vyskytujú v náboženských zvykoch mnohých ľudí po celom svete. Niektorí doteraz veria, že určité vrchy, rieky, skaly zvláštneho tvaru, staré stromy a mnohé ďalšie veci sú posvätné a uctievajú ich ako predmety zbožňovania. Na takých miestach stavajú oltáre, svätostánky a chrámy. Napríklad rieka  Ganga je posvätná pre hinduistov, ktorých najväčším želaním je vykúpať sa v nej, kým žijú, a rozsypať do nej svoj popol, keď zomrú. Budhisti považujú za mimoriadny zážitok uctievanie vo svätyni Buddhgaja v Indii, kde vraj Budha dospel k osvieteniu pod stromom bódhi. Katolíci idú kolenačky do baziliky Našej panej guadalupskej v Mexiku, alebo sa kúpu v „posvätných“ vodách pri svätyni vo francúzskych Lourdoch, kde hľadajú zázračné uzdravenie. Uctievanie stvorených vecí namiesto uctievania stvoriteľa sa v hojnej miere vyskytuje dodnes. — Rimanom 1:25.

Vzostup mágie

18. K čomu viedla viera v duchov a božstvá?

¹⁸ Len čo sa ujala viera, že neživý svet je plný duchov, dobrých či zlých, ľahko sa prešlo k ďalšiemu kroku — k pokusom hľadať vedenie a požehnanie u dobrých, a uzmieriť si zlých. Tak sa ľudia začali zaoberať mágiou, ktorá prekvitala azda u každého národa, v minulosti i dnes. — 1. Mojžišova 41:8; 2. Mojžišova 7:11, 12; 5. Mojžišova 18:9–11, 14; Izaiáš 47:12–15; Skutky 8:5, 9–13; 13:6–11; 19:18, 19.

19. a) Čo je mágia? b) Prečo sa mágia zdá mnohým ľuďom vierohodná?

¹⁹ Mágia je v podstate úsilie ovládnuť alebo prinútiť prírodné alebo nadprirodzené sily, aby plnili vôľu človeka. Keďže ľudia v prvotných spoločnostiach nepoznali skutočnú príčinu mnohých každodenných dejov, verili, že opakovanie určitých magických slov či zaklínadiel alebo konanie nejakého rituálu by mohlo privodiť isté žiadúce účinky. Mágii pridávalo na vierohodnosti to, že niektoré rituály boli skutočne učinné. Existujú napríklad správy, že medicinmani —  v podstate čarodejníci alebo kúzelníci — na ostrovoch Mentawai, západne od Sumatry, mali prekvapujúce úspechy v liečení ľudí trpiacich hnačkou. Magická formula žiadala, aby si postihnutí ľahli tvárou dolu pri okraji jedného útesu a z času na čas oblizovali pôdu. Prečo to malo účinok? Pôda na útese obsahovala kaolín, bielu hlinku, ktorá sa dnes používa do niektorých liekov proti hnačke.

20. Ako mágia ovládla životy ľudí?

²⁰ Niekoľko takýchto úspechov rýchlo zahladilo všetky neúspechy a zaistilo čarodejníkom povesť. Čoskoro sa stali obávanými a vysokováženými osobami — kňazmi, náčelníkmi, šamanmi, medicinmanmi, zázračnými doktormi a médiami. Ľudia chodili za nimi so svojimi ťažkosťami, aby ich uzdravili, odvrátili chorobu, aby im našli stratené veci, odhalili zlodejov, zahnali zlé vplyvy a vyriekli pomstu. Časom vznikol veľký súbor poverčivých zvykov a rituálov, ktoré sa zaoberali týmito záležitosťami, ale aj ďalšími životnými udalosťami, ako je narodenie, dosiahnutie dospelosti, zasnúbenie, svadba, smrť a pohreb. Moc a tajuplnosť mágie čoskoro ovládla všetky stránky ľudského života.

Tance na privolanie dažďa a čary

21, 22. Čo je to „imitačná mágia“? Uveďte príklad.

²¹ Napriek veľkej pestrosti magických praktík u rôznych národov, základné predstavy, z ktorých vychádzajú, sú si nápadne podobné. Prvá je predstava, že rovnaké vyvoláva rovnaké, teda že napodobnením možno dosiahnuť žiadúci účinok. Tomu sa niekedy hovorí imitačná mágia. Keď v Severnej Amerike Indiánom z kmeňa Omaha nedostatok  dažďa ohrozoval úrodu, tancovali okolo nádrže s vodou. Potom jeden z nich nabral vodu do úst a vystrekol ju do vzduchu, napodobňujúc tak dážď alebo spŕšku. Alebo sa muž váľal po zemi ako ranený medveď, aby sa uistil, že sa mu vydarí lov na medveďa.

²² Iné národy mali náročnejšie rituály, v ktorých boli spevy a obete. Číňania si robili veľkého papierového alebo dreveného draka, svojho boha dažďa, a nosili ho v sprievode alebo vyniesli modlu svojho božstva z chrámu a postavili ju na slnko, aby pocítila horúčavu a zoslala dážď. Rituál národa Ngoni vo východnej Afrike pozostával z nalievania piva do hrnca zakopaného v pôde chrámu dažďa a z modlitby: „Pán Čauta, zatvrdil si svoje srdce proti nám, čo od nás žiadaš? Veď máme zahynúť! Daj svojim deťom dážď, tu je pivo, ktoré sme ti dali.“ Potom zvyšné pivo vypijú. Nasleduje spev a tanec a mávanie vetvami namočenými vo vode.

23. Ako sa vyvinulo kúzelníctvo a čarovanie? (Porovnaj 3. Mojžišovu 19:31; 20:6, 27; 5. Mojžišovu 18:10–13.)

²³ Ďalšia predstava v pozadí magických praktík je tá, že predmety, ktoré patrili nejakej osobe, neprestávajú mať na ňu vplyv ani vtedy, keď sú od nej odlúčené. Z toho sa vyvinul zvyk začarovať niekoho tým, že sa pôsobilo na niečo, čo tejto osobe kedysi patrilo. Ešte v 16. a 17. storočí sa v Európe a v Anglicku verilo, že čarodejnice a čarodejníci môžu takouto mocou spôsobiť ľuďom škodu. K používaným technikám patrilo urobiť voskovú podobu osoby a pichať do nej ihlice, napísať jeho meno na kus papiera a potom ho spáliť, zahrabať časť jeho odevu  alebo urobiť niečo s jeho vlasmi, ostrihanými nechtami, s jeho potom, ba i s výkalmi. Rozšírenosť týchto a podobných zvykov vidno zo skutočnosti, že v roku 1542, 1563 a 1604 boli v anglickom parlamente schválené zákony vyhlasujúce čarodejníctvo za hrdelný zločin. Táto forma mágie sa takým či onakým spôsobom praktizovala medzi ľuďmi takmer všetkých národov celé stáročia.

Budúcnosť v znameniach

24. a) Čo je veštenie? b) Ako veštili Babylončania?

²⁴ Mágia sa často používa na odhaľovanie skrytých informácií alebo na nazretie do budúcnosti pomocou znamení. To je známe ako veštenie. Boli ním povestní Babylončania. Podľa knihy Magic, Supernaturalism, and Religion (Mágia, nadprirodzeno a náboženstvo) „boli majstrami v umení predvídať, predpovedali budúcnosť z pečene a čriev zabitých zvierat, z ohňa a dymu a z trblietania drahokamov; predpovedali udalosti zo zurčania prameňov a z tvaru rastlín...  Atmosferické úkazy, dážď, oblaky, vietor a blesk sa vykladali ako znamenia, praskanie nábytku a dreveného obloženia predpovedalo budúce udalosti... Muchy a iný hmyz, ako aj psy boli nositeľmi okultných posolstiev.“

25. Ako sa o veštení v starovekom Babylone zmieňovali Ezechiel a Daniel?

²⁵ Biblická kniha Ezechiela rozpráva, ako na jednej vojenskej výprave „babylonský kráľ sa totiž zastavil na križovatke, pri východisku oboch ciest, kvôli vešteniu. Potriasol šípmi. Pýtal sa pomocou terafim; pozeral sa do pečene.“ ​(Ezechiel 21:21) K babylonskému dvoru patrili aj zaklínači, čarodejníci a kňazi, ktorí sa venovali mágii. — Daniel 2:1–3, 27, 28.

26. Aký bol obľúbený spôsob veštenia u Grékov?

²⁶ Ľudia iných, východných i západných národov sa tiež púšťali do rôznych spôsobov veštenia. Gréci sa pýtali vo svojich veštiarňach na veľké politické udalosti i na svetské osobné záležitosti, ako je svadba,  cestovanie a deti. Najslávnejšia veštiareň bola v Delfách. Odpovede, o ktorých si mysleli, že sú od boha Apolóna, prichádzali prostredníctvom kňažky alebo Pýthie v podobe nezrozumiteľných zvukov a boli vykladané kňazmi, ktorí ich zostavovali do veršov s dvojakým významom. Klasickým príkladom bola odpoveď lýdskemu kráľovi Kroisovi, ktorá znela: „Ak Kroisos prekročí Halys, zničí mocnú ríšu.“ Ukázalo sa, že tá zničená mocná ríša bola jeho vlastná. Keď Kroisos prekročil rieku Halys, aby vtrhol do Kapadócie, porazil ho Peržan Cýrus.

27. V akej miere sa veštením zaoberali Rimania?

²⁷ Na Západe veštecké umenie dosiahlo vrchol u Rimanov, ktorí skúmali znamenia a úkazy takmer pri všetkom, čo robili. Ľudia všetkých spoločenských tried verili v astrológiu, čary, talizmany, hádačstvo a mnoho ďalších foriem veštenia. A podľa znalca rímskych dejín Edwarda Gibbona „rôzne spôsoby uctievania, ktoré vládli v rímskom svete, považoval  ľud všetky za rovnako pravé“. Preslávený štátnik a rečník Cicero bol odborníkom v hľadaní znamení z letu vtákov. Rímsky historik Petronius poznamenal, že súdiac podľa množstva náboženstiev a kultov v niektorých rímskych mestách, muselo tam byť viac bohov než ľudí.

28. Akým spôsobom veštili v dávnych časoch Číňania?

²⁸ V Číne vykopali vyše 100 000 vešteckých kostí a mušlí z druhého tisícročia pred n. l. (dynastia Šang). Kňazi Šangov ich používali na hľadanie božského vedenia pri všetkom, počnúc počasím až po presuny vojsk. Na tieto kosti písali kňazi starobylým písmom otázky. Potom kosti ohriali, skúmali pukliny, čo sa objavili, a zapisovali odpovede na tie isté kosti. Niektorí učenci sa domnievajú, že z týchto starovekých zápisov sa vyvinulo čínske písmo.

29. Akú zásadu veštenia predkladá kniha I-ťing?

²⁹ Najznámejšie staroveké čínske dielo o veštectve je I-ťing (Kniha premien), ktorú údajne napísali prví dvaja cisári dynastie Čou, Wen Wang a Čou Kung v 12. storočí pred n. l. Obsahuje podrobné vysvetlenie vzájomného pôsobenia dvoch protikladných síl jin a jang (tmavá–svetlá, záporná–kladná, ženská–mužská, mesiac–slnko, zem–nebo a tak ďalej), o ktorých mnoho Číňanov dodnes verí, že sú to riadiace princípy stojace za všetkými životnými záležitosťami. Kniha predkladá obraz, že všetko sa neustále mení a nič netrvá. Ak sa má človeku vydariť akékoľvek podujatie, musí si uvedomiť všetky premeny v danom okamihu a konať v súlade s nimi. Preto ľudia kladú otázky a hádžu lós a potom sa obracajú k I-ťingu o odpovede. Po celé stáročia slúžil I-ťing  v Číne za základ najrôznejších odpovedí, mystického veštenia zo znakov nakreslených na zemi (geomantia) a iných foriem veštenia.

Od astronómie k astrológii

30. Opíšte vývoj ranej astronómie.

³⁰ Poriadok v pohyboch Slnka, Mesiaca, hviezd a planét oddávna fascinoval ľudí na zemi. V Mezopotámii boli objavené súpisy hviezd z roku 1800 pred n. l. Na základe takýchto údajov dokázali Babylončania predpovedať mnohé astronomické úkazy ako zatmenie Mesiaca, východ a západ súhvezdí a určité pohyby planét. Oblohu pozorovali i Egypťania, Asýrčania, Číňania, Indiáni, Gréci, Rimania a ďalšie dávne národy a podrobne zaznamenávali astronomické úkazy. Podľa týchto záznamov zostavovali svoje kalendáre a usmerňovali svoju činnosť v priebehu roku.

31. Ako sa z astronómie zrodila astrológia?

³¹ Z astronomických pozorovaní vysvitalo, že isté udalosti na zemi akoby prebiehali súčasne s určitými nebeskými úkazmi. Napríklad striedanie ročných období úzko súviselo s pohybom Slnka, príliv a odliv sa riadil fázami Mesiaca, každoročné záplavy Nílu vždy nasledovali po východe Síria, najjasnejšej hviezdy. Prirodzeným záverom bolo, že nebeské telesá hrajú významnú úlohu ako príčiny týchto a ďalších pozemských udalostí. Egypťania dokonca nazvali Sírius Prinášačom Nílu. Myšlienka, že hviezdy vplývajú na dianie na zemi, rýchlo viedla k predstave, že na nebeské telesá by sa dalo spoliehať pri predpovedaní budúcnosti. Tak astronómia zrodila astrológiu. Zakrátko si králi držali pri dvore úradných astrológov,  aby hľadali radu vo hviezdach pri dôležitých štátnych záležitostiach. Ale i prostí ľudia vzhliadali k hviezdam v súvislosti so svojimi osobnými osudmi.

32. Ako pestovali astrológiu Babylončania?

³² A opäť sa tu objavujú Babylončania. Vo hviezdach videli nebeské príbytky bohov, tak ako boli ich pozemskými príbytkami chrámy. Tak vznikla myšlienka zoskupovať hviezdy do súhvezdí a tiež viera, že nebeské úkazy, ako napríklad zatmenie alebo objavenie sa istých jasných hviezd či komét, veštia zármutok a vojny na zemi. Medzi vykopávkami v Mezopotámii sa našli stovky správ od astrológov určené kráľom. Niektoré oznamovali, že hroziace zatmenie Mesiaca je znamením, že určitý nepriateľ utrpí porážku, alebo že objavenie sa istej planéty v istom súhvezdí bude znamenať „veľké zlo“ na zemi.

33. Čo povedal Izaiáš o Babylončanoch, „pozorovateľoch hviezd“?

³³ Ako mocne sa Babylončania spoliehali na tento druh veštenia, vysvitá z posmešných slov proroka Izaiáša, ktoré vyslovil, keď predpovedal zničenie Babylonu: „Postav sa teraz so svojimi zaklínadlami a s množstvom svojho čarodejníctva, v ktorých si sa namáhala od mladosti... Nech vstanú teraz a zachránia ťa, tí ctitelia nebies, pozorovatelia hviezd, tí, čo počas novmesiacov oznamujú poznanie o veciach, ktoré prídu na teba.“ — Izaiáš 47:12, 13.

34. Kto boli „mágovia“, ktorí prišli k dieťaťu Ježišovi?

³⁴ Z Babylonu sa astrológia dostala do Egypta, Asýrie, Perzie, Grécka, Ríma a Arábie. I na Východe mali Hindovia a Číňania zložité astrologické systémy. „Mágovia“, o príchode ktorých k dieťaťu Ježišovi píše  evanjelista Matúš, boli „astrológovia z východu“. (Matúš 2:1, 2) Niektorí učenci usudzujú, že boli možno z chaldejskej a médoperzskej astrologickej školy v Parthii, ktorá bývala provinciou Perzie a neskôr sa stala nezávislou Parthskou ríšou.

35. Ako sa rozvíjala astrológia v gréckom období?

³⁵ Boli to však Gréci, ktorí rozvinuli astrológiu do tej podoby, v akej sa vykonáva dnes. V druhom  storočí n. l. zozbieral grécky astronóm Klaudius Ptolemaios z egyptskej Alexandrie všetky astrologické záznamy do štyroch kníh nazvaných Tetrabiblos, ktoré až dodnes slúžia ako základný astrologický text. Z neho sa vyvinulo to, čo sa obvykle nazýva natálnou astrológiou, čiže systém predpovedania budúcnosti človeka na základe štúdia jeho horoskopu — tabuľky, ktorá ukazuje postavenie Slnka, Mesiaca a rôznych planét medzi súhvezdiami, ako sa javili z rodiska toho človeka v okamihu jeho narodenia.

36. Čo je dôkazom, že si astrológia získala vážnosť?

³⁶ V 14. a 15. storočí si astrológia získala veľké uznanie na Západe. Vyučovala sa ako vedný odbor na univerzitách, a to vyžadovalo dobrú znalosť jazykov a matematiky. Astrológovia boli považovaní za učencov. Shakespearove diela sú plné narážok na astrologické vplyvy na záležitosti ľudí. Každý kráľovský dvor i mnohí šľachtici si držali súkromného astrológa, aby sa mohli okamžite poradiť. Takmer každý plán — či to bola vojna, stavba, obchod alebo cesta — sa uskutočnil, až keď sa spýtali hviezd. Astrológia si získala vážnosť.

37. Ako ovplyvnil astrológiu vedecký pokrok?

³⁷ Aj keď práce astronómov, ako Koperníka a Galilea, spolu s postupujúcim vedeckým bádaním astrológiu ako právoplatnú vedu značne zdiskreditovali, prežila až po dnešok. (Pozri rámček, strana 85.) Na hlavy štátu i na prostých ľudí, či v technicky vyspelých štátoch, alebo v najodľahlejších dedinách rozvojových krajín, si toto tajomné umenie, vynájdené  Babylončanmi, rozvinuté Grékmi a ďalej rozšírené Arabmi, stále udržiava nemalý vplyv.

Osud vpísaný do tváre a do dlane

38. Čo viedlo k ďalším formám veštenia, sústreďujúcim sa na ruku a tvár človeka?

³⁸ Ak sa hľadanie znamení budúcnosti v nebesiach zdá príliš odťažité tým, ktorí si chcú veštiť, sú tu iné, bezprostrednejšie a ľahko prístupné spôsoby. V hebrejskej Zohar čiže Sefer hazohar (Kniha nádhery), dielo o židovskej mystike z 13. storočia, sa píše: „Na oblohe, ktorá obklopuje vesmír, vidíme mnoho figurácií, tvorených hviezdami a planétami. Zjavujú skryté veci a hlboké tajomstvá. Podobne aj na našej pokožke, ktorá obopína ľudskú bytosť, sú útvary a črty, ktoré sú hviezdami nášho tela.“ Takéto filozofovanie viedlo k ďalším spôsobom veštenia alebo predpovedania budúcnosti, k hľadaniu prorockých znamení na tvári a dlaniach. Podobné postupy sú dodnes rozšírené na Východe i na Západe. Je však zrejmé, že ich počiatky majú korene v astrológii a mágii.

39. Čo je fyziognómia a ako sa vykonávala?

³⁹ Fyziognómia je hádanie z čŕt tváre, z tvaru očí, nosa, zubov a uší. V roku 1531 vydal v Štrasburgu istý Ján z Indagine na túto tému knihu, v ktorej predložil výrazné rytiny tvárí s rôznymi tvarmi očí, nosa, uší a tak ďalej, i so svojimi výkladmi. Je zaujímavé, že tu citoval Ježišove slová z Matúša 6:22: „Ak je tvoje oko prosté, bude celé tvoje telo jasné“, a na tomto základe tvrdil, že veľké, jasné a okrúhle oči sú znakom rýdzosti a dobrého zdravia, zatiaľ čo vpadnuté a malé oči prezrádzajú závisť, zlobu a podozrievavosť. Avšak  v podobnej knihe Kompendium fyziognómie, vydanej v roku 1533, jej autor Bartolommeo Coclè tvrdil, že veľké a okrúhle oči znamenajú osobu nestálu a lenivú.

40. a) Čo je chiromantia? b) Ako sa hľadala opora pre chiromantiu v Biblii?

⁴⁰ Veštci tvrdia, že v ľudskom tele popri hlave odzrkadľuje sily zhora najviac ruka. Preto ďalšou obľúbenou formou veštenia je určovanie povahy a osudu človeka čítaním z čiar na jeho dlani — chiromantia; obyčajne sa nazýva čítanie z ruky. Stredovekí  chiromanti hľadali oporu pre svoje remeslo v Biblii. Našli tam verše ako „na ruku každého človeka kladie svoju pečať, všetci ľudia, ktorých učinil, nadobudli poznanie“ a „dlhosť dní je v jej pravici, v jej ľavici bohatstvo a sláva“. (Jób 37:7, EP; Príslovia 3:16, RP) Hrbolce či pahorky na dlani sa tiež brali do úvahy, lebo sa myslelo, že predstavujú planéty, a tak zjavujú niečo o človeku a jeho budúcnosti.

41. Ako sa pestuje veštenie na Ďalekom východe?

⁴¹ Hádanie z čŕt tváre a z čiar ruky je nesmierne obľúbené na Ďalekom východe. Popri profesionálnych veštcoch a poradcoch ponúkajúcich svoje služby je tu množstvo amatérov a všemajstrov, pretože knihy a publikácie každej úrovne sú ľahko dostupné. Často sa ľudia púšťajú do čítania z ruky len tak pre zábavu, no mnohí to berú vážne. Obvykle sa však ľudia neuspokoja s jedným spôsobom veštenia. Keď majú pred sebou vážny problém alebo dôležité rozhodnutie, idú do svojho chrámu, či budhistického, taoistického, šintoistického alebo iného, a tam sa pýtajú bohov, potom idú k astrológovi, aby sa opýtal hviezd, potom k hádačovi, aby im čítal z ruky a z tváre, a nakoniec prídu domov a pýtajú sa svojich zomrelých predkov. Dúfajú, že aspoň niekde nájdu odpoveď, ktorá sa im bude zdať vhodná.

Je to len nevinná zábava?

42. K čomu došli ľudia v prirodzenej túžbe poznať budúcnosť?

⁴² Je prirodzené, že by každý rád vedel, čo skrýva budúcnosť. Aj túžba zaistiť si šťastie a odvrátiť to, čo by mohlo škodiť, je všeobecná. Preto ľudia po celé veky hľadali vedenie u duchov a božstiev. Pritom sa zaplietli do špiritizmu, mágie, astrológie a ďalších  poverčivých praktík. V minulosti nosili ľudia na svoju ochranu amulety a talizmany a chodili sa liečiť k medicinmanom a šamanom. Aj dnes nosia ľudia medailónky so „svätým“ Krištofom, alebo nosia talizmany „pre šťastie“, chodia na seansy, majú abecedné tabuľky, krištáľové gule, horoskopy a tarokové karty. Pokiaľ ide o špiritizmus a povery, ľudstvo sa zrejme príliš nezmenilo.

43. a) Ako sa mnohí ľudia pozerajú na špiritizmus, mágiu a veštenie? b) Na aké otázky týkajúce sa poverčivých zvykov treba dať odpoveď?

⁴³ Mnohí si, samozrejme, uvedomujú, že sú to len povery, ktoré nemajú žiaden reálny základ. A keď o tom hovoria, možno dodajú, že to robia len pre zábavu. Iní dokazujú, že mágia a veštenie sú vlastne užitočné, lebo dávajú duševnú istotu ľuďom, ktorí by inak boli príliš vyľakaní z prekážok, s ktorými sa v živote stretávajú. No je to všetko len nevinná zábava alebo psychická opora? Odkiaľ pochádzajú všetky špiritistické a magické zvyky, o ktorých sme uvažovali v tejto kapitole, a mnoho ďalších, o ktorých sme sa nezmienili?

44. Čo je v podstate základom všetkých týchto zvykov?

⁴⁴ Pri skúmaní rozličných aspektov špiritizmu, mágie a veštenia sme si všimli, že sú úzko spojené s vierou v duše zomrelých a v duchov, dobrých i zlých. Teda viera v duchov, mágia a veštenie je v podstate založená na akomsi mnohobožstve, zakorenenom v náuke o nesmrteľnosti ľudskej duše. Je to však zdravý základ na to, aby sme na ňom postavili svoje náboženstvo? Pokladali by ste uctievanie založené na takomto základe za prijateľné?

45. Pred akými otázkami, pokiaľ išlo o jedlá obetované modlám, stáli kresťania prvého storočia?

 ⁴⁵ Kresťania prvého storočia stáli pred tými istými otázkami. Boli obklopení Grékmi a Rimanmi s ich mnohými bohmi a božstvami, aj s ich obradmi plnými povier. Takým obradom bolo obetovanie jedla modlám a potom nasledujúce jeho spoločné jedenie. Mal by sa na takom obrade zúčastniť ten, kto miluje pravého Boha a chce sa mu páčiť? Všimnite si, ako na túto otázku odpovedal apoštol Pavol.

46. Čo veril Pavol a raní kresťania o Bohu?

⁴⁶ „Čo sa týka jedenia jedla obetovaného modlám, vieme, že modla nie je vo svete nič a že niet Boha okrem jedného. Lebo hoci sú takí, ktorí sú nazývaní ‚bohmi‘, či v nebi, alebo na zemi, tak ako je mnoho ‚bohov‘ a mnoho ‚pánov‘, pre nás je skutočne jeden Boh, Otec, z ktorého je všetko, a my pre neho.“ ​(1. Korinťanom 8:4–6) Pre Pavla a kresťanov prvého storočia pravým náboženstvom nebolo uctievanie mnohých bohov, polyteizmus, ale oddanosť len „jednému Bohu, Otcovi“, ktorého meno zjavuje Biblia, keď hovorí: „Aby poznali ľudia, že ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ — Žalm 83:18; 83:19, RP.

47. Ako odhalil Pavol pravú totožnosť ‚bohov a pánov‘ v nebi i na zemi?

⁴⁷ No treba si všimnúť i to, že apoštol Pavol síce povedal, že ‚modla nie je nič‘, ale nepovedal, že ‚bohovia‘ a ‚páni‘, ku ktorým sa ľudia obracajú so svojou mágiou, veštením a obeťami, neexistujú. O čo teda ide? Pavol to objasnil ďalej v tom istom liste, keď napísal: „Ale hovorím, že veci, ktoré obetujú národy,  obetujú démonom, a nie Bohu.“ ​(1. Korinťanom 10:20) Áno, prostredníctvom svojich bohov a pánov uctievali národy v skutočnosti démonov — anjelských čiže duchovných tvorov, ktorí sa vzbúrili proti pravému Bohu a pripojili sa k svojmu vodcovi, Satanovi Diablovi. — 2. Petra 2:4; Júda 6; Zjavenie 12:7–9.

48. Aké nebezpečenstvo z okultnej sféry hrozí i dnes a ako sa mu možno vyhnúť?

⁴⁸ Ľudia často ľutujú takzvané primitívne národy, ktoré boli zotročené svojimi poverami a strachom. Hovoria, že ich odpudzujú krvavé obete a divošské rituály. Právom. A predsa dodnes počúvame o vúdú, satanských kultoch, dokonca aj o ľudských obetiach. Sú to možno extrémne prípady, predsa však dokazujú, že záujem o okultné veci je stále veľmi živý. Môže sa to začať ‚nevinnou zábavou‘ a zvedavosťou, ale často to vedie až k tragédii a smrti. Aké múdre je dbať na biblickú výstrahu: „Buďte triezvi, bdejte, váš protivník, Diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil.“ — 1. Petra 5:8; Izaiáš 8:19, 20.

49. Čo budeme skúmať v ďalších kapitolách tejto knihy?

⁴⁹ Keď sme sa zamysleli nad vznikom náboženstva, nad rozmanitosťou dávnych mytológií a nad rôznymi formami špiritizmu, mágie a povier, obrátime teraz pozornosť k veľkým náboženstvám sveta — hinduizmu, budhizmu, taoizmu, konfucianizmu, šintoizmu, judaizmu, cirkviam kresťanstva a islamu. Ako vznikli tieto náboženstvá? Čo učia? Aký vplyv majú na svojich veriacich? O týchto a ďalších otázkach budeme uvažovať v nasledujúcich kapitolách.

[Študijné otázky]

[Zvýraznený text na strane 76]

Zdalo sa, že niektoré čary boli účinné

 [Rámček na strane 85]

Je astrológia vedecká?

Astrológia tvrdí, že Slnko, Mesiac, hviezdy a planéty môžu pôsobiť na dianie na zemi a že konštelácia týchto nebeských telies v okamihu narodenia človeka zohráva dôležitú úlohu v jeho živote. Vedecké objavy to však značne spochybňujú:

▪ Práce astronómov, ako boli Koperník, Galileo a Kepler, jasne dokázali, že Zem nie je stredobodom vesmíru. Teraz je známe i to, že hviezdy, ktoré sa javia ako súhvezdia, často v skutočnosti netvoria skupinu. Niektoré z nich môžu byť ďaleko vo vesmíre, kým iné pomerne blízko. Preto sú domnelé vlastnosti takzvaných súhvezdí zverokruhu číry výmysel.

▪ Planéty Urán, Neptún a Pluto boli raným astrológom neznáme, pretože boli objavené až po vynájdení teleskopu. Teda ako asi vysvetľovali ich „vplyv“ astrologické tabuľky nakreslené o stáročia skôr? A potom, prečo by „vplyv“ jednej planéty mal byť „dobrý“ a druhej „zlý“, keď veda teraz vie, že v podstate všetky sú kusmi neživej skaly alebo zhlukmi plynov, ktoré sa rútia priestorom?

▪ Genetika nás učí, že základné črty našej osobnosti sa netvoria pri narodení, ale pri počatí, keď sa jedna z miliónov spermiových buniek otca spojí s jednou vaječnou bunkou matky. Astrológia však napriek tomu určuje horoskop človeka podľa okamihu jeho narodenia. Tento asi deväťmesačný rozdiel by v astrologických pojmoch musel dať jedincovi celkom iný vzorec osobnosti.

▪ Prechod Slnka súhvezdiami, ako ho vidí pozorovateľ zo zeme, je dnes asi o mesiac oneskorený oproti tomu, ako ho pred 2 000 rokmi astrológovia zaznamenali na svoje astrologické mapy a tabuľky. Preto astrológia označuje osobu narodenú koncom júna alebo začiatkom júla ako Raka (veľmi citlivého, náladového, uzavretého). V skutočnosti je však Slnko v tom čase v súhvezdí Blížencov, takže by osoba mala byť spoločenská, vtipná, zhovorčivá.

Je zrejmé, že astrológia nemá žiaden racionálny ani vedecký základ.

[Obrázky na strane 71]

Rozbité zrkadlá, čierne mačky a niektoré čísla sú základom povier. Čínsky znak, ktorý zodpovedá slovu „štyri“, znamená v čínštine a japončine „smrť“

[Obrázky na strane 74]

Vľavo, bazilika Našej panej guadalupskej v Mexiku, kde sa katolíci modlia o zázračné uzdravenie.

Vpravo, Stonehenge v Anglicku, kde vraj starí druidi uctievali slnko

[Obrázok na strane 80]

Niektorí ľudia sa radia so šamanmi a zázračnými doktormi

[Obrázky na strane 81]

Iní mávajú seansy, používajú abecedné tabuľky, krištáľové gule, tarokové karty a jasnovidcov

[Obrázky na strane 82]

Veštenie s použitím nápisov na korytnačine a symbolu jin-jang má na Ďalekom východe dlhú históriu

[Obrázky na strane 87]

Mnohí ľudia sa riadia horoskopom a veria, že postavenie Slnka, Mesiaca, planét a hviezd v okamihu ich narodenia má vplyv na ich život

[Obrázky na strane 90]

Veriaci potrasie nádobku osudu, vypadne mu jedna palička s veštbou, a tak dostáva posolstvo a výklad