Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Islam — cesta k Bohu poddanosťou

Islam — cesta k Bohu poddanosťou

12. kapitola

Islam — cesta k Bohu poddanosťou

[Kresba — arabské písmená]

1, 2. a) Aké sú úvodné slová Qur’ánu? b) Prečo sú tieto slová pre moslimov dôležité? c) V akom jazyku bol pôvodne napísaný Qur’án a čo toto slovo znamená?

„V MENE Boha milosrdného, zľutovného.“ Táto veta je prekladom vyššie uvedeného arabského textu z Qur’ánu. Text ďalej pokračuje: „Chvála Bohu, Pánovi ľudstva celého, milosrdnému, zľutovnému, vládcovi dňa súdneho! Teba uctievame a teba o pomoc žiadame, veď nás chodníkom priamym, chodníkom tých, ktorých zahrnul si milosťou Svojou, nie tých, na ktorých sa hneváš, ani tých, ktorí v blude sú!“ — Qur’án, súra 1:1–7. *

2 Tieto slová sú Al-Fátiha („Otvárateľka“), prvá kapitola čiže súra moslimskej svätej knihy, Svätého koránu čiže Qur’ánu. Sú to jedny z najčastejšie prednášaných slov na zemi, keďže viac než každý šiesty obyvateľ sveta je moslim, a veriaci moslimovia opakujú tieto verše najmenej päťkrát vo svojich denných modlitbách.

3. Nakoľko je dnes islam rozšírený?

3 Podľa jedného zdroja je na svete vyše 900 miliónov moslimov, takže islam je v počte členov na druhom mieste za rímskokatolíckou cirkvou. Je to azda najrýchlejšie rastúce veľké náboženstvo sveta, s rozrastajúcim sa moslimským hnutím v Afrike a v západnom svete.

4. a) Čo znamená „islam“? b) Čo znamená „moslim“?

4 Meno islam je pre moslima dôležité, lebo znamená poddanosť“, „vzdanie sa“ alebo „zaviazanosť“ Alahovi, a podľa istého historika „vyjadruje najvnútornejší postoj tých, ktorí načúvali Muhammadovým kázňam“. „Moslim“ znamená ‚ten, kto vykonáva islam‘.

5. a) Čomu veria moslimovia v súvislosti s islamom? b) Aké obdoby s Bibliou má Qur’án?

5 Moslimovia veria, že ich viera je vyvrcholením zjavení daných dávnym verným Hebrejom a kresťanom. Ich učenie sa však v niektorých bodoch s Bibliou rozchádza, i keď sa v Qurʼáne citujú Hebrejské i Grécke písma. * (Pozri  rámček, strana 285.) Aby sme lepšie porozumeli moslimskej viere, musíme vedieť, ako, kedy a kde toto náboženstvo vzniklo.

Muhammadovo povolanie

6. a) Kde sa sústreďovalo arabské uctievanie v časoch Muhammada? b) Aká tradícia existovala v súvislosti s ka‛bou?

6 Muhammad * sa narodil v Mekke (po arabsky Makka) v Saudskej Arábii okolo roku 570 n. l. Jeho otec ‛Abd Alláh zomrel pred Muhammadovým narodením. Jeho matka Ámina zomrela, keď mal asi šesť rokov. V tom čase Arabi pestovali formu uctievania Alaha, ktorá mala stredisko v údolí Mekky pri posvätnom mieste ka‛ba, jednoduchej budove kockovitého tvaru, kde bol ctený čierny meteorit. Podľa islamskej tradície „ka‛bu pôvodne postavil Adam podľa nebeského pravzoru a po potope ju obnovil Abrahám a Išmael“. (History of the Arabs [Dejiny Arabov] od Philipa K. Hittiho) Stala sa svätyňou 360 modiel; na každý deň lunárneho roku pripadala jedna modla.

7. Aké náboženské zvyky znepokojovali Muhammada?

7 Ako Muhammad rástol, kládol si otázky o náboženských zvykoch svojej doby. John Noss vo svojej knihe Man’s Religions (Ľudské náboženstvá) hovorí: „[Muhammad] bol znepokojený neustálymi hádkami, údajne v záujme náboženstva a cti, medzi kurajšovskými náčelníkmi [k ich kmeňu Muhammad patril]. Ešte väčšiu nespokojnosť v ňom vyvolávali primitívne prežitky v arabskom náboženstve, modlárske mnohobožstvo a animizmus, nemravnosti na náboženských zhromaždeniach a na trhoch, pitie, hazardné hry a módne tance a zvyk zaživa pochovávať neželané novorodené dcéry, čo sa praktizovalo nielen v Mekke, ale v celej Arábii.“ — Súra 6:137.

8. Za akých okolností bol Muhammad povolaný za proroka?

8 Muhammad bol povolaný za proroka, keď mal asi štyridsať rokov. Mal vo zvyku chodiť rozjímať do blízkej jaskyne na vrchu Hirá. Tvrdil, že pri jednej z týchto príležitostí dostal prorocké povolanie. Moslimská tradícia rozpráva, že kým tam bol, anjel — neskôr stotožnený s Gabrielom — mu prikázal, aby prednášal v Alahovom mene. Muhammad neodpovedal, a tak ho anjel ‚nasilu uchopil a tak ho tisol, že to už nemohol vydržať‘. Potom anjel príkaz zopakoval. Muhammad opäť nereagoval, a tak ho anjel znovu ‚dusil‘. To sa stalo trikrát, kým Muhammad začal prednášať to, čo sa neskôr považovalo za prvé zo zjavení, ktoré tvoria Qur’án. Iná tradícia hovorí, že božská inšpirácia bola Muhammadovi zjavená ako zvonenie zvonu. — The Book of Revelation (Kniha Zjavenia) od Ṣaḥíḥa Al-Buchárího.

Zjavenie Quránu

9. O čom sa hovorí ako o prvom Muhammadovom zjavení? (Porovnaj Zjavenie 22:18, 19.)

9 Aké bolo podľa tradície prvé zjavenie, ktoré Muhammad dostal? Islamské autority sa napospol zhodujú v tom, že to bolo prvých päť veršov súry 96 s nadpisom Al-Alaq, „Chuchvalec [zrazenej krvi]“ čiže „Kvapka priľnavá“, ktoré znejú:

„V mene Boha milosrdného, zľutovného.

Prednášaj v mene Pána svojho, ktorý stvoril,

človeka z kvapky priľnavej stvoril!

Prednášaj, veď Pán tvoj je nadmieru štedrý,

ten, ktorý naučil perom,

naučil človeka, čo ešte nevedel.“

10–12. Ako sa zachoval Qur’án?

10 Podľa arabského prameňa The Book of Revelation Muhammad odpovedal: „Neviem čítať.“ Preto sa musel naučiť zjavenie naspamäť, aby ho mohol opakovať a prednášať. Arabi sa cvičili v používaní pamäti a Muhammad nebol výnimkou. Ako dlho trvalo, kým dostal úplné posolstvo Qur’ánu? Všeobecne sa verí, že zjavenia prichádzali v období asi dvadsiatich až dvadsiatich troch rokov, zhruba od roku 610 n. l. do jeho smrti v roku 632 n. l.

11 Moslimské zdroje vysvetľujú, že keď Muhammad dostal zjavenie, ihneď ho predniesol tým, ktorí sa práve nachádzali v jeho blízkosti. Oni si zjavenia taktiež zapamätali a prednášaním ich udržiavali živými. Muhammad dal pisárom zapisovať zjavenia na dostupné primitívne materiály, ako boli ťavie lopatky, palmové listy, drevo a pergamen, lebo Arabi vtedy nepoznali výrobu papiera. Až po prorokovej smrti však Qur’án získal svoju dnešnú podobu pod vedením Muhammadových nástupcov a druhov. To sa dialo za vlády prvých troch kalifov čiže moslimských vodcov.

12 Prekladateľ Muhammad Pickthall píše: „Všetky súry Qur’ánu boli zapísané pred prorokovou smrťou a mnohí moslimovia si celý Qur’án zapamätali. No písané súry boli rozptýlené medzi ľuďmi, a keď bol... zabitý v boji veľký počet tých, ktorí poznali celý Qur’án naspamäť, celý Qur’án bol zozbieraný a spísaný.“

13. a) Aké sú tri zdroje islamského učenia a vedenia? b) Ako sa niektorí islamskí učenci pozerajú na preklad Qur’ánu?

13 Islamský život riadia tri autority: Qur’án, hadís a šarí’a. (Pozri rámček, strana 291.) Moslimovia veria, že Qur’án v arabčine je najčistejšou formou zjavenia, lebo ako hovoria, je to jazyk, ktorý použil Boh, keď hovoril cez Gabriela. Súra 43:3 hovorí: „Učinili sme ho veru Koránom arabským — snáď budete rozumní!“ Každý preklad sa teda považuje za zriedenie, ktoré znamená stratu čistoty. Niektorí islamskí učenci dokonca odmietajú Qur’án prekladať. Zastávajú stanovisko, že „prekladať znamená vždy zrádzať“, a preto „moslimovia vždy odsudzovali a niekedy zakazovali každý pokus preložiť ho do iného jazyka“, hovorí dr. Williams, učiteľ islamských dejín.

Rozmach islamu

14. Aká udalosť znamenala významný obrat v dejinách islamu?

14 Muhammad založil svoju novú vieru za veľkých ťažkostí. Ľudia z Mekky, ba i z jeho vlastného kmeňa ho zavrhli. Po trinástich rokoch prenasledovania a nenávisti preniesol pôsobisko svojej činnosti do Jatribu, ktorý sa potom stal známy ako al-Madína (Medina), mesto prorokovo. Tento odchod čiže hidžra v roku 622 n. l. sa stal významným medzníkom v islamskej histórii a dátum bol neskôr prijatý za počiatok islamského letopočtu. *

15. Ako sa Mekka stala hlavným pútnickým miestom islamu?

15 Nakoniec Muhammad získal nadvládu, keď sa mu v januári roku 630 n. l. (8 A. H.) Mekka vzdala a on sa stal jej vládcom. Keď mal v rukách opraty svetskej i náboženskej moci, mohol odstrániť modlárske obrazy z ka‛by a urobiť z nej konečný cieľ pútí do Mekky, ktoré sa konajú dodnes. — Pozri strany 289, 303.

16. Až pokiaľ sa islam rozšíril?

16 O pár desaťročí po Muhammadovej smrti v roku 632 n. l. sa islam rozšíril až do Afganistanu a severoafrického Tunisu. Začiatkom 8. storočia viera Qur’ánu prenikla do Španielska a zastavila sa na francúzskych hraniciach. Profesor Ninian Smart hovorí vo svojej knihe Background to the Long Search (Pozadie dlhého hľadania): „Z ľudského pohľadu je výkon arabského proroka žijúceho v šiestom a siedmom storočí po Kristovi ohromujúci. Po ľudsky povedané, vzišla z neho nová civilizácia. Ale pre moslima bolo toto dielo samozrejme božské a čin patril Alahovi.“

Muhammadova smrť vedie k rozdeleniu

17. Pred akým veľkým problémom stál islam po Muhammadovej smrti?

17 Prorokova smrť vyvolala krízu. Zomrel bez mužského potomka a bez jasného označenia nástupcu. Ako uvádza Philip Hitti: „Kalifát [kalifov úrad] je preto najstarší problém, pred ktorým islam stál. Je to dodnes živá sporná otázka... Slovami moslimského historika al-Šahrastániho [1086–1153]: ‚Nikdy neexistovala islamská sporná otázka, ktorá by vyvolala väčšie krviprelievanie ako kalifát (imáma).‘“ Ako sa problém v roku 632 n. l. riešil? „Abú-Bakr... bol ustanovený (8. júna 632) za Muhammadovho nástupcu akousi voľbou, na ktorej sa zúčastnili predáci prítomní v hlavnom meste al-Madína.“ — History of the Arabs.

18, 19. Aké názory rozdeľujú sunnitských a šiitských moslimov?

18 Nástupca proroka mal byť vládca, chalífa čiže kalif. Ale otázka pravých nástupcov Muhammada sa stala príčinou rozdelenia v radoch islamu. Sunnitskí moslimovia prijímajú skôr zásadu voleného úradu, než zásadu pokrvného pôvodu z proroka. Preto veria, že prví traja kalifovia, Abú Bakr (Muhammadov svokor), ‛Umar (prorokov radca) a ‛Uthmán (prorokov zať) boli právoplatými Muhammadovými nástupcami.

19 S tým nesúhlasia šiitskí moslimovia, ktorí hovoria, že pravé vedenie prichádza cez prorokovu pokrvnú líniu a cez jeho bratanca a zaťa ‛Alího ibn Abí Táliba, prvého imáma (vodcu a nástupcu), ktorý sa oženil s Muhammadovou milovanou dcérou Fatimou. Z ich manželstva sa narodili Muhammadovi vnuci Hasan a Husajn. Šiiti tiež tvrdia, „že Alah a jeho prorok od počiatku jasne označili ‛Alího za jediného zákonného nástupcu, ale že prví traja kalifovia ho pripravili o jeho právoplatný úrad“. (History of the Arabs) Sunnitskí moslimovia sa na to, pravdaže, pozerajú inak.

20. Čo sa stalo s Muhammadovým zaťom ‛Alím?

20 Čo sa stalo s ‛Alím? Za jeho vlády, keď vládol ako štvrtý kalif, (656–661 n. l.) vznikol spor o vedenie medzi ním a sýrskym miestodržiteľom Mu‛áwijom. Dali sa do boja a svoj spor predložili zmierovaciemu konaniu, aby sa vyhli ďalšiemu krviprelievaniu medzi moslimami. To, že ‛Alí prijal zmierovacie konanie, oslabilo jeho vec a pripravilo ho o množstvo jeho nasledovníkov vrátane chaváridžov (odpadlíkov), ktorí sa stali jeho nepriateľmi na život a na smrť. V roku 661 n. l. bol ‛Alí zavraždený otrávenou šabľou cháridžovského horlivca. Obe skupiny (sunniti i šiiti) stáli proti sebe. Sunnitská vetva islamu si zvolila vodcu z Umajjovcov, bohatých náčelníkov z Mekky, ktorí nepochádzali z prorokovej rodiny.

21. Aké názory majú šiiti na Muhammadových nástupcov?

21 Pre šiitov bol pravým nástupcom ‛Alího prvorodený Hasan, prorokov vnuk. Ten však rezignoval a bol zavraždený. Novým imámom sa stal jeho brat Husajn, ale aj on bol zabitý umajjovskými oddielmi 10. októbra 680 n. l. Jeho smrť alebo mučeníctvo, ako sa naň pozerajú šiiti, má na ší‛at ‛Alí, ‛Alího stranu, až dodnes veľký vplyv. Veria, že ‛Alí bol pravý nástupca Muhammada a prvý „imám [vodca] božsky chránený pred omylom a hriechom“. ‛Alího a jeho nástupcu šiiti považovali za neomylných učiteľov s „božským darom bezúhonnosti“. Prevažná väčšina šiitov verí, že existovalo len dvanásť pravých imámov a posledný z nich, Muhammad al-Muntazar, zmizol (878 n. l.) „v jaskyni veľkej mešity v Samarre bez toho, že by zanechal potomka“. Tak „sa stal ‚skrytým (mustatir)‘ alebo ‚očákavaným (muntazar) imámom‘... V pravý čas sa objaví ako mahdí (božsky vedený), aby obnovil pravý islam, dobyl celý svet a nastolil krátke milénium pred koncom všetkého.“ — History of the Arabs.

22. Ako si šiiti pripomínajú Husajnovo mučeníctvo?

22 Šiiti si každoročne pripomínajú umučenie imáma Husajna. Konajú procesie, pri ktorých sa niektorí režú nožom, mečom a inak si spôsobujú bolesť. V novších časoch šiitskí moslimovia získali veľkú publicitu svojou horlivosťou pre vec islamu. Predstavujú však len asi 20 percent moslimov vo svete. Väčšinu tvoria sunniti. Teraz sa však obráťme k niektorým náukám islamu a všimnime si, ako islamská viera ovplyvňuje každodenné správanie moslimov.

Najvyšší je Boh, nie Ježiš

23, 24. Ako sa Muhammad a moslimovia pozerali na judaizmus a na kresťanstvo?

23 Tri veľké monoteistické náboženstvá sú judaizmus, kresťanstvo a islam. V čase, keď sa začiatkom siedmeho storočia objavil Muhammad, prvé dve z nich podľa jeho názoru zišli z cesty pravdy. Podľa niektorých komentátorov Qur’án vyjadruje zavrhnutie Židov a kresťanov výrokom: „Nie [cestou] tých, na ktorých sa hneváš, ani tých, ktorí v blude sú!“ ​(Súra 1:7) Prečo?

24 Jeden qur’ánsky komentár uvádza: „Ľud knihy zišiel z cesty. Židia tým, že porušili svoju zmluvu a ohovorili Máriu a Ježiša... a kresťania tým, že Ježiša Apoštola pozdvihli na roveň Bohu“ náukou o trojici. — Súra 4:153–176.

25. Aké obdobné výroky nachádzame v Qur’áne a v Biblii?

25 Základným učením islamu je jednoducho to, čo je známe ako šaháda čiže vyznanie viery, ktoré pozná každý moslim naspamäť: „La iláh illa Alláh; Muhammad rasúl Alláh.“ ​(Niet boha okrem Alaha; Muhammad je Alahov posol). To je v zhode s výrokom Qur’ánu: „Váš Boh je Boh jediný a niet božstva okrem neho, milosrdného, zľutovného.“ ​(Súra 2:163) Táto myšlienka bola vyrieknutá už dvetisíc rokov predtým, keď zaznelo staroveké vyhlásenie určené Izraelu: „Počúvaj, ó, Izrael: Jehova, náš Boh, je jeden Jehova.“ ​(5. Mojžišova 6:4) Ježiš tento základný príkaz zopakoval. Je zapísaný v Markovi 12:29, asi šesťsto rokov pred Muhammadom. Ježiš o sebe nikdy netvrdil, že je Boh alebo že je mu rovný. — Marek 13:32; Ján 14:28; 1. Korinťanom 15:28.

26. a) Ako sa moslimovia pozerajú na trojicu? b) Je trojica biblická?

26 O Božej jedinečnosti Qur’án hovorí: „A verte v Boha a poslov jeho a nehovorte: ‚Trojica!‘ Prestaňte, a bude to tak pre vás lepšie. Boh vskutku je jediným Bohom.“ ​(Súra 4:171) Treba však poznamenať, že pravé kresťanstvo trojicu neučí. Je to náuka pohanského pôvodu, ktorú zaviedli odpadlíci kresťanstva po smrti Krista a apoštolov. — Pozri 11. kapitolu. *

Duša, vzkriesenie, raj a pekelný oheň

27. Čo hovorí Qur’án o duši a vzkriesení? (Naproti tomu pozri 3. Mojžišovu 24:17, 18; Kazateľa 9:5, 10; Jána 5:28, 29.)

27 Islam učí, že človek má dušu, ktorá odchádza do záhrobia. Qur’án vyhlasuje: „Boh povoláva k sebe duše [ľudí] vo chvíli ich smrti a tie, ktoré nezomreli, v čase ich spánku. A podrží si u seba tých, o smrti ktorých rozhodol.“ ​(Súra 39:42) Zároveň i súra 75 je celá venovaná „Qijáma čiže Zmŕtvychvstaniu“, alebo podľa anglického prekladu Abdullaha Jusúfa Alího „Vzkrieseniu“. Okrem iného sa v nej hovorí: „Prisahám pri dni zmŕtvychvstania... Myslí si človek snáď, že nezhromaždíme jeho kosti?... pýta sa: ‚Kedy vôbec ten deň zmŕtvychvstania nastane?‘... Či nie je v moci jeho [Alahovej], aby mŕtvym opäť život dal?“ — Súra 75:1, 3, 6, 40.

28. Čo hovorí Qur’án o pekle? (Naproti tomu pozri Jóba 14:13; Jeremiáša 19:5; 32:35; Skutky 2:25–27; Rimanom 6:7, 23.)

28 Podľa Qur’ánu duša môže mať rôzny údel, buď nebeskú rajskú záhradu, alebo trest horiaceho pekla. Qur’án hovorí: „Pýtajú sa: ‚Kedy dostaví sa deň posledný?‘ V deň, keď budú ohňom skúšaní! ‚Okúste túto svoju skúšku! Toto je to, čo želali ste si urýchliť!‘“ ​(Súra 51:12–14) „Pre nich [hriešnikov] je určený trest v živote pozemskom; avšak trest v živote budúcom bude ešte horší — a nebudú mať proti Bohu ochrancu žiadneho.“ ​(Súra 13:34) Kladie sa tu otázka: „Vieš ty vôbec, čo je to Priepasť? Oheň planúci!“ ​(Súra 101:10, 11) Tento neblahý osud je podrobne opísaný: „Veru tých, ktorí neuverili v Naše znamenie, My v ohni spálime, a kedykoľvek vyschnú kože ich, vymeníme ich za iné, aby tak trest okúsili. A Boh dozaista je mocný, múdry.“ ​(Súra 4:56) Ďalší opis hovorí: „A peklo bude veru na postriežke... v ňom zostanú na veky celé a chládok tam neokúsia ani nápoj okrem vody vriacej a hnijúcej.“ — Súra 78:21, 23–25.

29. Porovnajte islamskú a biblickú náuku o duši a jej údele.

29 Moslimovia veria, že duša mŕtvej osoby ide k barzachu čiže k „priehrade“, „miestu alebo stavu, v ktorom budú ľudia po smrti a pred súdom“. (Súra 23:99, 100; AYA, poznámka pod čiarou) Duša je tam pri vedomí a zakúša čosi, čo sa nazýva „trest hrobu“, ak bola osoba zlá, alebo prežíva šťastie, ak bola verná. Ale i verní musia skúsiť nejaké muky za nemnohé hriechy, ktorých sa dopustili za svojho života. V deň súdu sa každý ocitne zoči–voči svojmu večnému údelu, ktorým sa onen prechodný stav skončí. *

30. Čo je podľa Qur’ánu sľúbené spravodlivým? (Naproti tomu pozri Izaiáša 65:17, 21–25; Lukáša 23:43; Zjavenie 21:1–5.)

30 Naproti tomu spravodlivým sú sľúbené nebeské záhrady raja: „Tých však, ktorí uverili a dobré skutky konali, uvedieme do záhrad, pod ktorými rieky tečú.“ ​(Súra 4:57) „V ten deň budú obyvatelia raja radovánkami zamestnaní a oni i manželky ich v tieni na vankúšoch spočinú.“ ​(Súra 36:55, 56) „A veru sme už napísali v žalmoch, po pripomenutí [danom Mojžišovi], že zem podedia Moji bezúhonní služobníci.“ ​(Súra 21:105) Poznámka pod čiarou k tejto súre v preklade AYA odkazuje čitateľov na Žalm 25:13 a 37:11, 29 a tiež na Ježišove slová v Matúšovi 5:5. Zmienka o manželkách nás teraz privádza k inej otázke.

Monogamia, alebo polygamia?

31. Čo hovorí Qur’án o polygamii? (Naproti tomu pozri 1. Korinťanom 7:2; 1. Timotejovi 3:2, 12.)

31 Je polygamia medzi moslimami pravidlom? Hoci Qur’án polygamiu dovoľuje, mnoho moslimov má iba jednu manželku. Pre veľký počet vdov, ktoré zostali po ťažkých bojoch, Qur’án pripustil polygamiu: „Ak sa bojíte, že nebudete spravodliví k sirotám... berte si za manželky ženy také, ktoré sú vám príjemné, dve, tri a štyri; avšak ak sa bojíte, že nebudete spravodliví, tak si vezmite len jednu alebo tie [zajatkyne], nad ktorými vládnu pravice vaše.“ ​(Súra 4:3) Muhammadov životopis od Ibn-Hišáma sa zmieňuje, že Muhammad sa oženil s bohatou, o pätnásť rokov staršou vdovou Chadížou. Po jej smrti sa oženil s mnohými ženami. Keď zomrel, zanechal po sebe deväť vdov.

32. Čo je mut‛a?

32 Iná forma manželstva v islame sa nazýva muta. Je definovaná ako „zvláštna zmluva uzavretá medzi mužom a ženou cez ponuku a súhlas s manželstvom na obmedzený čas a so zvláštnym venom, podobne ako zmluva o trvalom manželstve“. (Islamuna od Mustafu al-Ráfi’í) Sunniti ju nazývajú manželstvo pre rozkoš a šiiti manželstvo, ktoré sa má vo vymedzenom čase ukončiť. Ten istý prameň uvádza: „Deti [z takých manželstiev] sú legitímne a majú rovnaké práva ako deti z trvalého manželstva.“ Táto forma dočasného manželstva sa zrejme pestovala v Muhammadových časoch a on dovolil, aby pokračovala. Sunniti trvajú na tom, že neskôr bola zakázaná, kým imámiti, najväčšia šiitská skupina, veria, že stále platí. Mnohí ju aj praktizujú, najmä keď je muž na dlhý čas vzdialený od manželky.

Islam a každodenný život

33. Čo sú stĺpy islamu a viery?

33 Islam obsahuje päť stĺpov, čiže základných záväzkov, a šesť základných článkov viery. (Pozri rámčeky, strany 296, 303.) Jeden zo záväzkov vyžaduje, aby sa zbožný moslim päťkrát denne obrátil k Mekke v modlitbe (salát). Na moslimský sabat (v piatok) sa muži zídu v mešite na modlitby, keď počujú naliehavé volanie muezína z minaretu mešity. Mnoho mešít dnes namiesto živého hlasu vysiela nahrávku.

34. Čo je mešita a na čo slúži?

34 Mešita (po arabsky masdžid) je moslimské miesto uctievania, ktoré kráľ Fahd Bin Abdul Azíz zo Saudskej Arábie opísal ako „uholný kameň vzývania Boha“. Hovorí, že mešita je „miesto modlitby, štúdia, právnych a súdnych činností, porád, kázania, vedenia a prípravy... Mešita je srdce moslimskej spoločnosti.“ Tieto miesta uctievania sú dnes na celom svete. Jedno z najznámejších v dejinách je mezquita (mešita) v španielskej Córdobe, ktorá bola po stáročia najväčšia na svete. Jej stredná časť je teraz katolíckou katedrálou.

Konflikt s kresťanstvom a vnútri neho

35. Aký bol v minulosti vzťah islamu a katolicizmu?

35 Od siedmeho storočia sa islam šíril na západ do severnej Afriky, na východ do Pakistanu, Indie a Bangladéša a ďalej do Indonézie. Dostal sa pritom do konfliktu s bojovnou katolíckou cirkvou, ktorá organizovala križiacke výpravy, aby od moslimov vydobyla späť Svätú zem. V roku 1492 španielska kráľovná Izabela a kráľ Ferdinand dokončili katolícke znovudobytie Španielska. Moslimovia a Židia museli prestúpiť na katolícku vieru, alebo boli zo Španielska vyhnaní. Vzájomná znášanlivosť, ktorá bola v Španielsku za moslimskej vlády, neskôr pod vplyvom katolíckej inkvizície vyprchala. Islam však prežil a v 20. storočí dosiahol nový rozmach a veľký vzrast.

36. Aký vývoj prekonávala katolícka cirkev, kým sa šíril islam?

36 Kým sa islam šíril, katolícka cirkev prechádzala obdobím vnútorného zmätku a usilovala sa zachovať vo svojich radoch jednotu. Ale mali sa objaviť dva silné vplyvy, ktoré mali ešte viac roztrieštiť monolitný obraz tejto cirkvi. Bol to tlačiarenský lis a Biblia v ľudovom jazyku. Nasledujúca kapitola bude hovoriť o ďalšom trieštení kresťanstva pod týmito a inými vplyvmi.

[Poznámky pod čiarou]

^ 1. ods. „Qur’án“ ​(po slovensky Korán, čo znamená „Prednášanie“) je prepis, ktorému dávajú prednosť moslimskí pisatelia a tu ho budeme používať. Pripomíname, že pôvodným jazykom Qur’ánu je arabčina. Citujeme z českého prekladu Ivana Hrbka. Prvé číslo v citáciách predstavuje kapitolu čiže súru, druhé číslo je číslo verša.

^ 5. ods. Moslimovia veria, že Biblia obsahuje zjavenia od Boha, ale že niektoré zjavenia boli neskôr sfalšované.

^ 6. ods. V slovenčine sa prorokovo meno píše väčšinou Mohamed. Väčšina moslimských zdrojov dáva prednosť forme Muhammad, ktorú budeme používať. Tureckí moslimovia dávajú prednosť forme Muhammed.

^ 14. ods. Moslimský rok sa teda uvádza ako A. H. (po latinsky Anno Hegirae, roku úteku), nie A. D. (Anno Domini, roku Pána) alebo n. l. (nášho letopočtu).

^ 26. ods. Ďalšie informácie o trojici a Biblii nájdete v brožúre Máme veriť v trojicu?, ktorú vydala Newyorská biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža, 1990.

^ 29. ods. Na tému duša a pekelný oheň porovnaj tieto biblické texty: 1. Mojžišova 2:7; Ezechiel 18:4; Skutky 3:23. Pozri Rozhovory z Písma, angl., strany 168–175; 375–380, vydané Newyorskou biblickou a traktátnou spoločnosťou Strážna veža, 1985. Slovenské vydanie strany 41–45; 172–177.

[Študijné otázky]

 [Rámček na strane 285]

Qur’án a Biblia

„On zoslal ti Písmo s pravdou, potvrdzujúcou pravdivosť predošlého, a On zoslal i Tóru a Evanjelium ešte predtým ako správne vedenie pre ľudí a zoslal spásne rozlíšenie.“ — Súra 3:2/3, 2/4.

„Takmer všetky historické rozprávania Koránu majú svoje biblické obdoby... Popredné miesto majú Adam, Noach, Abrahám (spomínaný asi sedemdesiatkrát v dvadsiatich piatich rôznych súrach; jeho meno sa objavuje ako titul súry 14), Izmael, Lót, Jozef (ktorému je venovaná súra 12), Mojžiš (ktorého meno sa vyskytuje v tridsiatich štyroch rôznych súrach), Saul, Dávid, Šalamún, Eliáš, Jób a Jonáš (ktorého meno nesie súra 10). Príbeh stvorenia a Adamovho pádu sa cituje päťkrát, potopa osemkrát a Sodoma osemkrát. Korán má viac podobností s piatimi Mojžišovými knihami ako s ktoroukoľvek inou časťou Biblie...

Z novozákonných postáv sú zdôrazňovaní len Zachariáš, Ján Krstiteľ, Ježiš (‛Isa) a Mária...

Porovnávacie štúdium... rozprávaní Koránu a Biblie... neodhaľuje žiadnu slovnú závislosť [žiadne priame citácie].“ — History of the Arabs.

[Rámček na strane 291]

Tri zdroje poučenia a vedenia

Svätý Qur’án, o ktorom sa hovorí, že ho zjavil Muhammadovi anjel Gabriel. Obsah a znenie Qur’ánu v arabčine sa považujú za inšpirované.

Hadís čiže sunna, „skutky, výroky a mlčanlivé schválenia (taqrír) Proroka... ustálené počas druhého storočia [A. H.] v podobe písaných hadísov. Hadís je teda záznam činu alebo výroku Proroka.“ To možno vztiahnuť i na činy a výroky ktoréhokoľvek z Muhammadových „druhov alebo ich nástupcov“. V hadíse sa pokladá za inšpirovaný len význam. — History of the Arabs.

Šarí‛a čiže kanonický zákon založený na zásadách Qur’ánu riadi celý moslimov život v náboženskom, politickom a sociálnom zmysle. „Všetky skutky človeka sú zaradené do piatich právnych kategórií: 1) Čo sa považuje za absolútnu povinnosť (fard) [s odmenou za konanie alebo s trestom za nekonanie]; 2) chvályhodné alebo záslužné činy (mustahabb) [s odmenou, ale bez trestu za nekonanie]; 3) prípustné činy (džá’iz, mubá), ktoré sú právne neutrálne; 4) činy hodné pokarhania (makrú), ktoré nie sú schvaľované, ale nie sú trestné; 5) zakázané činy (harám), ktorých konanie si vyžaduje trest.“ — History of the Arabs.

[Rámček na strane 296]

Šesť stĺpov viery

1. Viera v jedného Boha, Alaha (Súra 23:116, 117)

2. Viera v anjelov (Súra 2:177)

3. Viera v božské knihy: Tóra, Evanjelium, Žalmy, Abrahámove zvitky, Qur’án

4. Viera v mnohých prorokov, ale jedno posolstvo. Prvým prorokom bol Adam. Medzi ďalších patrili Abrahám, Mojžiš, Ježiš a „pečať prorokov“, Muhammad (Súra 4:136; 33:40)

5. Viera v posledný deň, keď všetci mŕtvi vstanú z hrobov

6. Viera v osud, či už sa dejú dobré, alebo zlé veci. Nestane sa nič, o čom by nerozhodol Boh.

[Rámček na strane 303]

Päť stĺpov islamu

1. Opakovať vyznanie (šaháda): „Niet boha okrem Alaha; Muhammad je Alahov posol“ ​(Súra 33:40)

2. Modlitba (salát) smerom k Mekke päť ráz za deň (Súra 2:144)

3. Dobročinnosť (zakát), záväzok dávať percentá zo svojho príjmu a z hodnoty určitého majetku (Súra 24:56)

4. Pôst (saum), najmä v mesiaci slávenia ramadánu (Súra 2:183–185)

5. Púť (hadždž). Každý moslim musí raz za život vykonať púť do Mekky. Prípustným ospravedlnením je len choroba a chudoba (Súra 3:97)

[Rámček/obrázok na stranách 304, 305]

Viera bahá’í — hľadanie celosvetovej jednoty

1 Viera bahá’í nie je sektou islamu, ale je to odnož náboženstva bábí, skupiny, ktorá sa vytvorila v Perzii (dnešný Irán) a ktorá sa odštiepila od šiitskej vetvy islamu v roku 1844. Vodcom bábíov bol Mírzá ‛Alí Mohammad zo Šírázu, ktorý sa vyhlásil za Báb („Bránu“) a imáma-mahdího („správne vedeného vodcu“) z Muhammadovho rodu. V roku 1850 ho perzské úrady popravili. V roku 1863 sa Mírzá Hosejn Alí Núrí, popredný člen skupiny bábíov, „vyhlásil za ‚Toho, ktorého Boh zjaví‘, ktorého predpovedal Báb“. Prijal aj meno Bahá’ Ulláh („Sláva Božia“) a vytvoril nové náboženstvo, vieru bahá’í.

Bahá’ Ulláh bol z Perzie vyhnaný a uväznený v Akko (dnešnej izraelskej Akkre). Tam napísal svoje hlavné dielo al-Kitáb al-Aqdas (Najsvätejšia kniha) a rozvinul náuky viery bahá’í do súvislého učenia. Keď Bahá’ Ulláh zomrel, vedenie rodiaceho sa náboženstva prevzal jeho syn ‛Abd ol-Bahá’, potom jeho pravnuk Šoghi Effendi Rabbání, a v roku 1963 volený správny zbor známy ako Všeobecný dom spravodlivosti.

3 Bahá’íovia veria, že Boh sa zjavil človeku pomocou „božských zjavov“, ku ktorým patria Abrahám, Mojžiš, Krišna, Zarathustra, Budha, Ježiš, Muhammad, Báb a Bahá’ Ulláh. Veria, že títo poslovia boli zaobstaraní preto, aby ľudstvo previedli vývojovým procesom, v ktorom sa príchodom Bába začal nový vek ľudstva. Bahá’íovia hovoria, že jeho posolstvo je doteraz najplnším zjavením Božej vôle a že je to prvoradý nástroj daný Bohom, ktorý umožní zjednotenie sveta. — 1. Timotejovi 2:5, 6.

4 Jedným zo základných pravidiel bahá’í je, „že všetky veľké náboženstvá sveta sú božského pôvodu, že ich základné zásady sú v úplnom súlade“. „Líšia sa iba v nepodstatných črtách náuk.“ — 2. Korinťanom 6:14–18; 1. Jána 5:19, 20.

5 K viere bahá’í patrí, že Boh je jeden, ďalej nesmrteľnosť duše a evolúcia ľudstva (biologická, duchovná a spoločenská). Na druhej strane odmietajú obvyklé ponímanie anjelov. Odmietajú aj trojicu, učenie hinduizmu o prevteľovaní a stratu ľudskej dokonalosti a následné vykúpenie krvou Ježiša Krista. — Rimanom 5:12; Matúš 20:28.

6 Významné črty viery bahá’í sú bratstvo ľudí a rovnoprávnosť žien. Bahá’íovia pestujú monogamiu. Najmenej raz za deň sa modlia ktorúkoľvek z troch modlitieb zjavených Bahá’ Ulláhom. Postia sa od východu do západu slnka devätnásť dní bahá’ískeho mesiaca ‛Alá, ktorý pripadá na marec. (Bahá’ísky kalendár sa skladá z 19 mesiacov, z ktorých každý má 19 dní, s určitými dňami vkladanými.)

7 Viera bahá’í nemá veľa stanovených rituálov a nemá ani kňazstvo. Ktokoľvek vyznáva vieru v Bahá’ Ulláha a prijíma jeho učenie, sa môže počítať za člena. Veriaci sa stretávajú pri uctievaní v prvý deň každého bahá’ískeho mesiaca.

8 Bahá’íovia sa považujú za nositeľov poslania duchovného dobytia planéty. Snažia sa svoju vieru šíriť rozhovorom, príkladom, účasťou na komunálnych projektoch a informačnými kampaňami. Prejavujú úplnú poslušnosť zákonom krajiny, v ktorej žijú, a napriek tomu, že volia, zdržiavajú sa účasti na politike. Pokiaľ možno, dávajú prednosť nebojovej službe v ozbrojených silách, ale nemajú námietky z dôvodov svedomia.

9 Ako misionárske náboženstvo zaznamenalo bahá’í v posledných rokoch rýchly rast. Bahá’íovia odhadujú, že majú vo svete asi päť miliónov veriacich, hoci dospelých príslušníkov viery je v súčasnosti niečo vyše 2 300 000.

[Študijné otázky]

1, 2. Ako vznikla viera bahá’í?

3–7. a) Čomu veria bahá’íovia? b) Ako sa bahá’íska viera odlišuje od biblického učenia?

8, 9. Čo je poslaním bahá’í?

[Obrázok]

Svätyňa bahá’í vo svetovom ústredí v izraelskej Haife

[Obrázky na strane 286]

Moslimská tradícia hovorí, že Muhammad vystúpil do neba z tejto skaly v Skalnom dóme v Jeruzaleme

[Obrázky na strane 289]

Moslimskí pútnici v Mekke sedemkrát obchádzajú ka‛bu a (dolu vľavo) dotýkajú sa čierneho kameňa alebo ho bozkávajú

[Obrázok na strane 290]

Pri čítaní Qur’ánu je nutná arabčina

[Obrázky na strane 298]

V smere hodinových ručičiek zhora vľavo: Skalný dóm v Jeruzaleme; mešity v Iráne, v Južnej Afrike a v Turecku

[Obrázky na strane 303]

Mezquita v Córdobe bola istý čas najväčšou mešitou na svete (v jej strede je teraz katolícka katedrála)