Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Taoizmus a konfucianizmus — hľadanie nebeskej cesty

Taoizmus a konfucianizmus — hľadanie nebeskej cesty

7. kapitola

Taoizmus a konfucianizmus hľadanie nebeskej cesty

Taoizmus, konfucianizmus a budhizmus tvoria tri hlavné náboženstvá Číny a Ďalekého východu. Na rozdiel od budhizmu sa však taoizmus a konfucianizmus nestali svetovými náboženstvami, ale zostali v podstate v Číne a tam, kde čínska kultúra presadila svoj vplyv. Napriek tomu, že nie sú dostupné žiadne oficiálne údaje o súčasnom počte ich prívržencov v Číne, taoizmus a konfucianizmus počas predchádzajúcich dvetisíc rokov ovládali náboženský život takmer štvrtiny svetovej populácie.

1. (Zahrň úvod.) a) Kde sa pestuje taoizmus a konfucianizmus a nakoľko sú rozšírené? b) Na aké obdobie sa obrátime, aby sme preskúmali tieto učenia?

‚NECH kvitne sto kvetov, nech súperí sto škôl.‘ Toto úslovie, ktoré sa stalo známe vďaka Mao Ce-tungovmu prejavu z roku 1956, bolo vlastne parafrázou výroku, ktorý používali čínski učenci na opis éry nazývanej obdobie Bojujúcich štátov, ktorá trvala v Číne od piateho do tretieho storočia pred n. l. V tom čase sa mocná dynastia Čou (asi 1122–256 pred. n. l.) rozpadla v systém voľne združených feudálnych štátov, ktoré medzi sebou neustále viedli vojny, čo spôsobovalo veľkú tieseň jednoduchým ľuďom.

2. a) Ako vzniklo „sto škôl“? b) Čo zostalo zo „sto škôl“?

2 Rozvrat a utrpenie spôsobené vojnami vážne oslabili moc tradičnej vládnúcej triedy. Jednoduchých ľudí neuspokojovalo podriaďovať sa vrtochom a úkladom aristokracie a mlčky trpieť následky. Preto dlho potláčané myšlienky a nádeje vyklíčili ako „sto kvetov“. Rôzne mysliteľské školy predkladali svoje predstavy o vláde, zákonoch, spoločenskom poriadku, správaní a etike, ako aj o poľnohospodárstve, hudbe a literatúre a dúfali, že to povedie k obnove normálneho života. Stali sa známe ako „sto škôl“. Väčšina z nich nezanechala trvalé stopy. Dve školy však vynikli tak, že ovplyvňovali život v Číne vyše dvetisíc rokov. Časom sa začali nazývať taoizmus a konfucianizmus.

Čo je to — tao?

3. a) Čo znamená čínsky pojem tao? b) Čo bolo podľa viery Číňanov príčinou všetkého, ak nie stvoriteľ? (Porovnaj Hebrejom 3:4.)

3 Ak máme pochopiť, prečo taoizmus a konfucianizmus dosiahli taký hlboký a trvalý vplyv na Číňanov, takisto ako na Japoncov, Kórejčanov a iné okolité národy, treba trochu porozumieť základnému čínskemu pojmu tao. Toto slovo znamená „cesta, hradská alebo chodník“. V prenesenom zmysle môže znamenať aj „metóda, princíp alebo učenie“. Harmónia a poriadok, ktoré Číňania pozorovali vo vesmíre, boli pre nich prejavom taa, akejsi božskej vôle či zákona, ktorý jestvuje vo vesmíre a riadi ho. Inými slovami, namiesto aby verili v Boha stvoriteľa, ktorý ovláda vesmír, verili v prozreteľnosť, vôľu neba alebo jednoducho v nebo ako príčinu všetkého.

4. Ako uplatňovali Číňania pojem tao na ľudské záležitosti? (Porovnaj Príslovia 3:5, 6.)

4 Keď uplatňovali pojem taa na ľudské záležitosti, verili, že existuje prirodzená a správna cesta, ako robiť každú vec, a že všetko a každý má svoje správne miesto a svoju správnu funkciu. Verili napríklad, že ak si vládca plní svoju povinnosť tak, že zaobchádza s ľuďmi podľa práva a dbá na obetné rituály patriace nebu, národ bude žiť v mieri a blahobyte. Podobne ak budú ľudia ochotní hľadať cestu čiže tao a pôjdu po nej, všetko bude v súlade, pokoji a bude dobre pracovať. Ak ale pôjdu proti nej, alebo jej budú vzdorovať, spôsobí to zmätok a pohromu.

5. a) Aký je taoistický prístup k tau? b) Aký je konfuciánsky prístup k tau? c) Aké otázky si žiadajú odpoveď?

5 Táto myšlienka, ísť s taom a nebrániť jeho chodu, je ústredným prvkom čínskeho filozofického a náboženského myslenia. Dá sa povedať, že taoizmus a konfucianizmus sú dve rôzne vyjadrenia toho istého poňatia. Taoizmus volí mystický prístup a vo svojej pôvodnej podobe odporúča nečinnosť, utíšenie a trpnosť, vyhýbanie sa spoločnosti a návrat k prírode. Jeho základnou myšlienkou je, že všetko dobre dopadne, ak ľudia zložia ruky do lona a nechajú prírodu ísť svojou cestou. Konfucianizmus volí zase pragmatický prístup. Učí, že spoločenský poriadok sa zachová, keď každý človek bude hrať úlohu, ktorá mu je určená, a bude si konať svoju povinnosť. Preto uzákoňuje všetky ľudské a spoločenské vzťahy — vládca–poddaný, otec–syn, manžel–manželka a tak ďalej — a pre všetky zaobstaráva vodidlo. Z toho zákonite vznikajú nasledujúce otázky: Ako tieto dva systémy vznikli? Kto boli ich zakladatelia? Ako sa dnes uplatňujú? A čo dosiahli, pokiaľ ide o ľudské hľadanie Boha?

Filozofické počiatky taoizmu

6. a) Čo je známe o zakladateľovi taoizmu? b) Ako sa zakladateľ taoizmu stal známym ako Lao-c’?

6 Vo svojom ranom štádiu bol taoizmus skôr filozofiou ako náboženstvom. Jeho zakladateľ Lao-c’ nebol spokojný so zmätkami a ruchom svojej doby a hľadal úľavu v úniku pred spoločnosťou a v návrate k prírode. O tomto mužovi, ktorý údajne žil v šiestom storočí pred n. l. — a to je tiež neisté —, sa veľa nevie. Zvyčajne ho nazývali Lao-c’, čo znamená „Starý majster“ alebo „Starec“, lebo podľa legendy ho matka nosila tak dlho, že pri narodení mal už biele vlasy.

7. Čo sa dozvedáme o Lao-c’ovi zo „Zápiskov historika“?

7 Jediný oficiálny záznam o Lao-c’ je v Š’-ťi (Zápisky historika) od S’-ma Čchiena, váženého dvorného historika z druhého a prvého storočia pred n. l. Podľa tohto zdroja bolo Lao-c’ovo skutočné meno Li Er. Bol úradníkom v cisárskych archívoch v Lao-jangu v strednej Číne. Avšak zaujímavejšie je toto rozprávanie o Lao-c’ovi:

„Lao-c’ žil väčšiu časť života v Čou. Keď predvídal úpadok Čou, odišiel a prišiel na hranicu. Colník Jin Si povedal: ‚Pane, ak ráčite odísť do ústrania, prosím vás, aby ste pre mňa napísali knihu.‘ Nato Lao-c’ napísal knihu vo dvoch častiach, ktorá sa skladala z päťtisíc a viac slov, v ktorej hovoril o pojmoch Cesty [tao] a Moci [te]. Potom odišiel. Nikto nevie, kde zomrel.“

8. a) Akú knihu údajne napísal Lao-c’? b) Prečo sa kniha rôzne vysvetľuje?

8 Veľa učencov o autentickosti tejto správy pochybuje. Tak či onak, vznikla kniha známa ako Tao-te-ťing (po slovensky „Kniha o ceste a cnosti“), ktorá sa považuje za základný text taoizmu. Je písaná v stručných, hádankových veršoch, z ktorých niektoré majú len tri alebo štyri slová. Z tohto dôvodu a tiež preto, že sa od čias Lao-c’ význam niektorých znakov veľmi zmenil, kniha má veľa rôznych výkladov.

Pohľad na „Tao-te-ťing“

9. Ako Lao-c’ opísal tao v Tao-te-ťingu?

9 Tao-te-ťing vysvetľuje Lao-c’ tao, konečnú cestu prírody, a uplatňuje ju na každú oblasť ľudskej činnosti. Pre predstavu citujeme z moderného anglického prekladu od Gia-fu-Fenga a Jane Englishovej. O tau sa tam hovorí:

„[Bolo] čosi tajomne utvorené,

zrodené pred nebom a zemou...

Azda je to matka desaťtisíc vecí.

Neviem, ako sa to volá.

Nazývajme to tao.“ — Kapitola 25.

„Všetky veci pochádzajú z taa.

Sú živené cnosťou [te].

Sú vytvorené z látky.

Sú tvarované prostredím.

Tak všetkých desaťtisíc vecí uznáva tao

a ctí cnosť [te].” — Kapitola 51.

10. a) Čo je cieľom taoizmu? b) Ako sa tento taoistický názor uplatňuje na ľudské správanie?

10 Čo môžeme vyvodiť z týchto hádankových pasáží? Že pre taoistov je tao akási tajomná kozmická sila, zodpovedajúca za hmotný vesmír. Cieľom taoizmu je vyhľadať tao, nechať svet za sebou a splynúť s prírodou. Toto poňatie sa zračí aj v taoistickom pohľade na ľudské správanie. Tu je vyjadrenie tohto ideálu v Tao-te-ťingu:

„Radšej nedoplň ako naplň po okraj.

Prebrús čepeľ, a ostrie sa čoskoro otupí.

Nahromaď zásobu zlata a nefritu, a nikto ju neochráni.

Žiadaj o bohatstvo a tituly, a príde pohroma.

Odíď na odpočinok, keď je práca hotová.

To je nebeská cesta.“ — Kapitola 9.

11. Ako možno opísať taoistický ideál?

11 Z týchto niekoľkých príkladov vyplýva, že taoizmus bol aspoň spočiatku v podstate filozofickou školou. Bola to reakcia na krivdy, utrpenie, pustošenie a márnosť, ktoré priniesla drsná vláda dobového feudálneho systému, a taoisti verili, že pokoj a súlad nájdu vtedy, keď sa vrátia k tradícii dávnych čias predtým, ako prišli králi a ministri panujúci nad prostým ľudom. Ich ideálom bolo žiť pokojným vidieckym životom v jednote s prírodou. — Príslovia 28:15; 29:2.

Druhý mudrc taoizmu

12. a) Kto bol Čuang Čou? b) Čo dodal k pôvodnému učeniu Lao-c’a?

12 Filozofiu Lao-c’ posunul o krok ďalej Čuang Čou čiže Čuang-c’, čo znamená „majster Čuang“ ​(369–286 pred n. l.), ktorý bol považovaný za najvýznamnejšieho nástupcu Lao-c’. Vo svojej knihe Čuang-c’ nielenže rozpracoval tao, ale aj vysvetľoval predstavy jin a jang, ktoré boli prvýkrát rozvinuté v I-ťingu. (Pozri stranu 83.) Z jeho pohľadu nič nie je naozaj trvalé alebo absolútne, ale všetko prúdi medzi dvoma protikladmi. V kapitole „Jesenná povodeň“ napísal:

„Nič vo vesmíre nie je trvalé, lebo všetko žije len po smrť. Jedine tao, ktoré nemá počiatok ani koniec, trvá navždy... Život možno prirovnať k rýchlemu koňovi cválajúcemu tryskom — mení sa neustále a priebežne v každom zlomku sekundy. Čo by si mal robiť? Čo by si nemal robiť? Veď na tom vlastne vôbec nezáleží.“

13. a) Aký názor na život predkladá taoizmus v Čuang-c’ovom spracovaní? b) Aký sen Čuang-c’a je najznámejší?

13 Táto filozofia odstupu od vecí vedie taoistov k názoru, že nemá zmysel robiť čokoľvek, čo by prekážalo tomu, čo uviedla do činnosti príroda. Skôr či neskôr sa všetko vráti k svojmu protikladu. Nech je situácia akokoľvek neznesiteľná, čoskoro sa zlepší. Nech je situácia akokoľvek príjemná, čoskoro pominie. (Naproti tomu pozri Kazateľa 5:18, 19.) Pre tento filozofický pohľad na život je typický Čuang-c’ov sen, podľa ktorého si ho jednoduchí ľudia najlepšie pamätajú:

„Raz sa Čuang Čouovi snívalo, že je poletujúcim motýľom, ktorý je šťastný a robí si, čo sa mu zachce. Nevedel, že je Čuang Čou. Náhle sa zobudil, a hľa, bol hmotným, skutočným Čuang Čouom. Nevedel však, či je Čuang Čouom, ktorému sa sníva, že je motýľom, alebo motýľom, ktorému sa sníva, že je Čuang Čouom.“

14. V akých oblastiach sa zračí vplyv taoizmu?

14 Vplyv tejto filozofie sa zračí v básnickom a maliarskom štýle čínskych umelcov nasledujúcich generácií. (Pozri stranu 171.) Taoizmus však dlho nezostal pasívnou filozofiou.

Od filozofie k náboženstvu

15. a) K akej myšlienke privádza taoistov zaujatie prírodou? b) Aké výroky v Tao-te-ťingu prispeli k takejto myšlienke?

15 Vo svojej snahe splynúť s prírodou taoisti boli posadnutí jej nekonečnosťou a schopnosťou regenerácie. Uvažovali, že životom v súlade s taom čiže cestou prírody by človek nejako mohol preniknúť do tajov prírody a stať sa imúnnym voči telesnej ujme, chorobám, ba i smrti. Hoci Lao-c’ z toho neurobil spornú otázku, v Tao-te-ťingu sú pasáže, ktoré to trochu naznačujú. Napríklad 16. kapitola hovorí: „Byť zajedno s taom je večné. A hoci telo umiera, tao nikdy nepominie.“ *

16. Čím prispeli spisy Čuang-c’a k magickej viere taoizmu?

16 Čuang-c’ tiež prispel k takýmto úvahám. Napríklad v dialógu z Čuang-c’ sa jedna vybájená postava pýta druhej: „Máš veľa rokov, a predsa máš detskú pleť. Prečo?“ Druhá odpovedá: „Naučil som sa tao.“ O inom taoistickom filozofovi Čuang-c’ napísal: „Teraz mohol Lie-c’ lietať s vetrom. Šťastne plával v chladnom vánku a vznášal sa pätnásť dní, kým sa vrátil. Medzi smrteľníkmi, ktorí dosiahnu šťastie, je takýto muž vzácny.“

17. Aké taoistické zvyky vyplynuli zo skorších úvah a k čomu to viedlo? (Porovnaj Rimanom 6:23; 8:6, 13.)

17 Podobné príbehy podnecovali predstavivosť taoistov, ktorí začali experimentovať s meditáciou, diétou a dychovými cvikmi, ktoré mohli údajne oddialiť telesný rozklad a smrť. Čoskoro začali kolovať legendy o nesmrteľných, ktorí dokázali lietať na oblakoch, ľubovoľne sa zjavovali a mizli a ktorí po dlhé a nespočítateľné roky žili na posvätných horách alebo odľahlých ostrovoch a živili sa rosou alebo čarovným ovocím. Čínske dejiny uvádzajú, že v roku 219 pred n. l. cisár Š-chuang-ti z dynastie Čchin vyslal flotilu s tritisíc chlapcami a dievčatami, aby našli bájny ostrov Pcheng-laj, sídlo nesmrteľných, a priviezli bylinu nesmrteľnosti. Netreba hovoriť, že sa s elixírom nevrátili, ale tradícia hovorí, že osídlili ostrovy teraz známe ako Japonsko.

18. a) Aká taoistická myšlienka stojí za ‚pilulkami nesmrteľnosti‘? b) Aké iné magické zvyky vypestoval taoizmus?

18 Za dynastie Chan (206 pred n. l. až 220 n. l.) magické praktiky taoizmu dosiahli nový vrchol. Hovorilo sa, že cisár Wu Ti síce presadzoval konfucianizmus ako oficiálne štátne učenie, ale veľmi ho priťahovala taoistická myšlienka telesnej nesmrteľnosti. Zvlášť ho zaujala alchymistická výroba ‚piluliek nesmrteľnosti‘. Podľa názoru taoistov život vzniká kombináciou protichodných síl jin a jang (ženskej a mužskej). Preto alchymisti napodobňovali prírodný proces zlučovaním olova (tmavého čiže jin) a ortute (svetlej čiže jang) a domnievali sa, že výsledkom bude pilulka nesmrteľnosti. Taoisti pestovali aj cvičenia podobné jogínskym, techniky ovládania dychu, rôzne diétne obmedzenia a sexuálne zvyky, o ktorých sa verilo, že posilňujú životnú energiu a predlžujú život. K ich výstroji patrili magické talizmany, ktoré vraj robili ich vlastníka pre zbrane neviditeľným a nezraniteľným, alebo umožňovali chodiť po vode, či lietať v priestore. Mali aj magické pečate, zvyčajne so symbolom jin-jang, ktoré pripevňovali na budovy a nad vchody, aby odplašili zlých duchov a dravú zver.

19. Ako bol taoizmus organizovaný?

19 V druhom storočí n. l. bol taoizmus už organizovaný. Istý Čang Ling čiže Čang Tao-ling vytvoril v západnej Číne tajnú taoistickú spoločnosť a vykonával magické liečenie a alchýmiu. Jeho hnutie sa stalo známe ako „taoizmus piatich peckov ryže“ ​(wu-tou-mi tao), lebo od každého člena sa požadoval poplatok piatich peckov ryže. * Čang tvrdil, že dostal osobné zjavenie od Lao-c’, a stal sa prvým „nebeským majstrom“. Nakoniec sa mu údajne podarilo vyrobiť elixír života a živý sa vzniesol do neba na tigrovi z vrchu Lung-hu (Dračieho tigrieho vrchu) v provincii Kiangsi. Čang Tao-lingom sa začala stáročná postupnosť taoistických „nebeských majstrov“ a o každom sa hovorilo, že je novým Čangovým vtelením.

Stretnutie s budhizmom

20. Ako sa taoizmus usiloval čeliť vplyvu budhizmu?

20 V siedmom storočí, za dynastie Tchang (618–907 n. l.), prenikal do čínskeho náboženského života budhizmus. Taoizmus sa však presadzoval ako náboženstvo s čínskymi koreňmi. Lao-c’ bol zbožstvený a taoistické spisy sa kanonizovali. Stavali sa chrámy, kláštory pre mužov i ženy a zakladali sa mužské i ženské mníšske rády, viac-menej podľa budhistického vzoru. Navyše taoizmus prijal do svojho panteónu mnohých bohov, bohyne, víly a nesmrteľných z čínskeho folklóru, napríklad Osem nesmrteľných (Pa sien), boha domáceho krbu (Cao-šen), mestských bohov (Čcheng Chuang) a strážcov dverí (Men-šen). Tak vznikol zlepenec spájajúci prvky budhizmu, tradičné povery, špiritizmus a uctievanie predkov. — 1. Korinťanom 8:5.

21. Na čo sa nakoniec premenil taoizmus a ako?

21 Časom taoizmus pomaly upadol do systému modlárstva a povier. Každý jednoducho uctieval svojich obľúbených bohov a bohyne v miestnych chrámoch, prosil ich o ochranu pred zlom a o pomoc pri získavaní pozemského bohatstva. Kňazi sa najímali, aby riadili pohreby, vyberali priaznivé miesta pre hroby, domy a obchody, rozprávali sa s mŕtvymi, odháňali zlých duchov a strašidlá, slávili sviatky a konali rôzne iné obrady. Teda to, čo sa začalo ako škola mystickej filozofie, sa premenilo na náboženstvo pohrúžené do viery v nesmrteľných duchov, pekelný oheň a polobohov — predstavy načerpané zo stojatých vôd falošnej vierouky starovekého Babylonu.

Druhý významný čínsky mudrc

22. Aká mysliteľská škola v Číne prevládla a o akých otázkach bude treba pouvažovať?

22 Sledovali sme vznik, vývoj a úpadok taoizmu. Pripomeňme si však, že to bola len jedna zo „sto škôl“, ktoré prekvitali v Číne v období Bojujúcich štátov. Inou školou, ktorá časom vynikla, ba získala vedúce postavenie, bol konfucianizmus. Prečo však konfucianizmus tak vynikol? Konfucius je mimo Číny nepochybne najznámejší zo všetkých čínskych mudrcov. Ale kto to bol? A čo učil?

23. Aké osobné údaje o Konfuciovi sa uvádzajú v „Zápiskoch historika“?

23 V súvislosti s Konfuciom sa opäť obráťme na Š’-ťi (Zápisky historika) od S’-ma Čchiena. Na rozdiel od krátkeho zápisu o Lao-c’ nachádzame rozsiahly životopis Konfucia. Tu sú niektoré osobné údaje citované z prekladu učenca Lin Jü-tchanga:

„Konfucius sa narodil v meste Cou, v okrese Čchang-ping, v krajine Lu... [Jeho matka] sa modlila pri pahorku Ni-čchiou a ako odpoveď na svoju modlitbu počala Konfucia v dvadsiatom druhom roku vojvodu Sianga z Lu (551 pred n. l.). Pri narodení mal na hlave zreteľný hrbolček, a preto ho nazvali Čchiou („kopček“). Jeho literárne meno bolo Čung-ni a jeho priezvisko Kchung. *

24. Čo sa stalo v prvých rokoch Konfuciovho života?

24 Krátko po narodení mu zomrel otec, ale matka sa mu napriek svojej chudobe postarala o riadne vzdelanie. Chlapec si vypestoval živý záujem o históriu, poéziu a hudbu. Podľa Rozhovorov, jednej z konfuciánskych Štyroch kníh, sa od pätnástich rokov venoval vedeckému bádaniu. V sedemnástich rokoch sa stal nižším štátnym úradníkom v rodnom štáte Lu.

25. Ako zapôsobila na Konfucia matkina smrť? (Porovnaj Kazateľa 9:5, 6; Jána 11:33, 35.)

25 Jeho finančná situácia sa zrejme zlepšila, takže sa v devätnástich rokoch oženil a nasledujúci rok mal syna. Ale keď mal asi dvadsaťpäť rokov, zomrela mu matka. Zrejme to na neho silne zapôsobilo. Ako starostlivý dodržiavateľ starobylých tradícií odišiel z verejného života a dvadsaťsedem mesiacov smútil za matkou pri jej hrobe. Tak sa stal pre Číňanov klasickým príkladom synovskej úcty.

Konfucius ako učiteľ

26. Akého povolania sa chopil Konfucius po matkinej smrti?

26 Nato opustil svoju rodinu a stal sa putujúcim učiteľom. Vyučoval hudbu, literatúru, občiansku náuku, etiku a prírodovedu, v rámci vtedajších možností. Zrejme si získal dobré meno, lebo sa hovorí, že v jednom období mal dovedna 3 000 žiakov.

27. Čo je známe o Konfuciovi ako učiteľovi? (Porovnaj Matúša 6:26, 28; 9:16, 17; Lukáša 12:54–57; Jána 4:35–38.)

27 V Oriente je Konfucius ctený predovšetkým ako majstrovský učiteľ. Epitaf na jeho hrobe v Čchü-fu v provincii Čantung hovorí jednoducho: „Starodávny, presvätý učiteľ“. Jeden západný spisovateľ opisuje jeho učiteľskú metódu takto: „Chodil ‚z miesta na miesto sprevádzaný tými, ktorí vstrebávali jeho názory na život‘. Keď putovali ďaleko, jazdil na voze, ktorý ťahal vôl. Pomalý krok zvieraťa umožňoval žiakom, aby šli za ním pešo, a je zrejmé, že námet prednášok mu často poskytli príhody, ktoré sa stali na ceste.“ Je zaujímavé, že Ježiš neskôr a nezávisle od neho používal podobnú metódu.

28. Čo podľa čínskeho spisovateľa Lin Jü-tchanga urobilo z Konfucia cteného učiteľa?

28 Konfucius sa stal u Orientálcov váženým učiteľom nepochybne preto, že bol sám dobrým bádateľom, najmä v oblasti histórie a etiky. „Ľudí ku Konfuciovi priťahovalo ani nie tak to, že bol najmúdrejší muž svojej doby, ako to, že bol najučenejší, jediný vo svojej dobe, kto ich mohol poučiť o starobylých knihách a starobylej učenosti,“ napísal Lin Jü-tchang. Lin zdôraznil jeho lásku k poznaniu ako azda hlavný dôvod, prečo konfucianizmus zvíťazil nad inými mysliteľskými školami, a zhrnul to takto: „Konfuciánski učitelia mali niečo konkrétne na vyučovanie, a konfuciánski žiaci mali niečo konkrétne na naučenie, totiž historické vedomosti, zatiaľ čo iné školy boli nútené ponúkať len vlastné mienky.“

„Nebo ma pozná!“

29. a) Čo bolo Konfuciovým skutočným životným cieľom? b) Ako sa snažil tento cieľ uskutočniť a ako to dopadlo?

29 Konfucius napriek svojim učiteľským úspechom nepovažoval učiteľstvo za svoje životné dielo. Myslel si, že jeho myšlienky o etike a morálke by mohli zachrániť nepokojný svet jeho dní, keby ich vládcovia chceli uplatniť tak, že by jeho alebo jeho žiakov zamestnali vo svojej vláde. Preto so skupinkou najbližších učeníkov opustil rodný štát Lu a cestoval zo štátu do štátu a snažil sa nájsť múdreho vládcu, ktorý by prijal za svoje jeho myšlienky o vláde a spoločenskom poriadku. Aký bol výsledok? Š’-ťi uvádza: „Nakoniec odišiel z Lu, bol opustený v Čchi, vyhnaný zo Sung a Wei, trpel núdzou medzi Čchan a Cai.“ Po štrnástich rokoch putovania sa vrátil do Lu sklamaný, ale nie zlomený.

30. Aké literárne diela tvorili základ konfucianizmu?

30 Po zvyšok svojho života sa oddával literárnej činnosti a vyučovaniu. (Pozri rámček, strana 177.) Hoci si dozaista ťažkal na to, ako upadol do zabudnutia, povedal: „Nereptám proti nebu. Nesťažujem sa na človeka. Tu na zemi pokračujem vo svojom štúdiu a som v styku s nebom hore. Nebo ma pozná!“ Napokon v roku 479 pred n. l. zomrel vo veku sedemdesiattri rokov.

Podstata konfuciánskych myšlienok

31. Čo bolo podľa Konfuciovho učenia cestou k dosiahnutiu spoločenského poriadku?

31 Hoci Konfucius vynikol ako učenec a učiteľ, jeho vplyv sa určite neobmedzil len na intelektuálne kruhy. Konfuciovi tiež nešlo iba o to, aby vyučoval pravidlá správania alebo morálku, ale aj o obnovu pokoja a poriadku v spoločnosti, ktorá bola v tej dobe rozvrátená neustálymi bojmi medzi feudálnymi pánmi. Preto Konfucius učil, že sa každý, od cisára až po prostý ľud, musí poučiť, akú úlohu má mať v spoločnosti, a mal by podľa toho aj žiť.

32, 33. a) Čo znamenal konfuciánsky pojem li? b) K čomu podľa Konfucia malo viesť uplatňovanie li?

32 Tento pojem je v konfucianizme známy ako li, čo znamená slušnosť, zdvorilosť, poriadok vecí, a v prenesenom význame rituál, obrad a hlbokú úctu. Na otázku: „Čo je veľké li?“ Konfucius podal nasledujúce vysvetlenie:

„Zo všetkého, čím ľudia žijú, je najväčšie li. Bez li neviem, ako správne uctievať vesmírnych duchov ani ako určiť patričné postavenie kráľa a ministrov, vládcu a ovládaných, starších a mladších, ani ako určiť mravné vzťahy medzi pohlaviami, medzi rodičmi a deťmi a medzi bratmi, ani ako rozlíšiť rôzne stupne vzťahov v rodine. Preto si šľachetný muž li tak veľmi ctí.“

33 Li je teda pravidlo správania, podľa ktorého pravý šľachetný muž (čün-c’, niekedy prekladané ako „lepší muž“) riadi všetky svoje spoločenské vzťahy. Keď sa o to usilujú všetci, „všetko je v poriadku v rodine, v štáte i vo svete“, povedal Konfucius, a vtedy sa koná tao čiže nebeská cesta. Ale ako treba li prejaviť? To nás privádza k ďalšiemu z ústredných pojmov konfucianizmu — k žen, k ľudskosti čiže ľudskej srdečnosti.

34. Čo znamená konfuciánsky pojem žen a ako pomáha riešiť spoločenské nešváry?

34 Zatiaľ čo li zdôrazňuje obmedzovanie vonkajšími pravidlami, žen sa týka ľudskej povahy čiže vnútorného človeka. Konfuciánske chápanie, predovšetkým ako ho vyjadril Konfuciov najpoprednejší učeník Mencius, tkvie v tom, že ľudská povaha je v podstate dobrá. Riešenie všetkých spoločenských neduhov teda spočíva v zušľachťovaní seba samého, a to sa začína vzdelaním a poznaním. Úvodná kapitola Veľkého učenia hovorí:

„Keď sa dosiahne pravé poznanie, potom sa vôľa stáva úprimnou; keď je vôľa úprimná, potom sa napráva srdce... keď sa napraví srdce, zušľachtí sa osobný život; keď sa zušľachtí osobný život, urovná sa rodinný život; keď sa urovná rodinný život, potom sa usporiada národný život; a keď je národný život usporiadaný, potom je v tomto svete pokoj. Od cisára po prostých ľudí sa všetci musia na zušľachťovanie osobného života pozerať ako na koreň alebo základ.“

35. a) Ako možno zhrnúť zásady li a žen? b) Ako sa to všetko odzrkadľuje v čínskom pohľade na život?

35 Vidíme teda, že podľa Konfucia zachovanie li umožní ľuďom, aby sa v každej situácii správali primerane, a pestovanie žen spôsobí, že budú s každým zaobchádzať láskavo. Teoreticky by to malo spôsobovať pokoj a súlad v spoločnosti. Konfuciánsky ideál založený na zásadách li a žen možno zhrnúť takto:

„Láskavosť u otca, synovská úcta u syna,

ušľachtilosť u najstaršieho brata, pokora a úcta u mladšieho,

spravodlivé správanie u manžela, poslušnosť u manželky,

ľudská ohľaduplnosť u starších, úctivosť u mladších,

blahosklonnosť u vládcov, lojálnosť u ministrov a poddaných.“

To všetko pomáha vysvetliť, prečo väčšina Číňanov a iných Orientálcov kladie taký dôraz na rodinné zväzky, na pracovitosť, vzdelanie a na to, aby každý poznal svoje miesto a správal sa podľa toho. Či sa na to pozeráme tak, alebo onak, tieto konfuciánske pojmy sa počas stáročí hlboko vryli do čínskeho vedomia.

Konfucianizmus sa stáva štátnym náboženstvom

36. Ako získal konfucianizmus postavenie štátneho náboženstva?

36 Vzostupom konfucianizmu sa skončilo „sto škôl“. Cisári dynastie Chan našli v konfuciánskom učení o lojálnosti k vládcovi práve ten návod, ktorý potrebovali na upevnenie moci trónu. Za cisára Wu Ti, o ktorom sme sa už zmienili v súvislosti s taoizmom, bol konfucianizmus povýšený na štátne náboženstvo. Za štátnych úradníkov sa vyberali len muži zbehlí v klasických konfuciánskych dielach a každý, kto chcel vstúpiť do vládnych služieb, musel prejsť celonárodnými skúškami založenými na klasických dielach konfucianizmu. Konfuciánske obrady a rituály sa stali náboženstvom kráľovského domu.

37. a) Ako sa konfucianizmus stal náboženstvom? b) Prečo je konfucianizmus v skutočnosti viac než len filozofia?

37 Táto zmena veľmi rýchlo pozdvihla Konfuciov význam v čínskej spoločnosti. Cisári dynastie Chan začali s tradíciou predkladania obetí pri Konfuciovom hrobe. Boli mu udelené čestné tituly. Potom v roku 630 n. l. tchangovský cisár Tchaj-cung prikázal, aby bol v každej provincii a okrese po celej ríši postavený štátny Konfuciov chrám a aby sa pravidelne predkladali obete. Konfucius bol prakticky v každom ohľade povýšený do postavenia boha, a konfucianizmus sa stal náboženstvom ťažko odlíšiteľným od taoizmu a budhizmu. — Pozri rámček, strana 175.

Dedičstvo múdrosti Východu

38. a) Čo sa dialo s taoizmom a konfucianizmom od roku 1911? b) Čo však stále platí o základných pojmoch týchto náboženstiev?

38 Odvtedy, ako sa v roku 1911 skončilo v Číne panstvo dynastií, boli konfucianizmus i taoizmus hodne kritizované, ba aj prenasledované. Taoizmus bol znevažovaný pre svoje magické a poverčivé zvyky a konfucianizmus bol označený za feudalistický, podporujúci otrockú mentalitu, aby ľud, najmä ženy, udržiaval v poddanstve. Aj napriek takýmto oficiálnym predsudkom sú základné pojmy týchto náboženstiev tak hlboko vštepené do čínskej mysle, že majú dosiaľ silný vplyv na mnohých ľudí.

39. Čo hovorí jedna novinová správa o poverčivých náboženských zvykoch v Číne?

39 Napríklad v roku 1987 pod titulom „Čínske náboženské obrady vzácne v Pekingu, ale prekvitajúce v prímorských krajoch“ uviedli kanadské noviny Globe and Mail, že takmer po štyridsiatich rokoch ateistickej vlády sú na vidieku dosiaľ bežné pohrebné obrady, chrámové služby a mnohé poverčivé zvyky. „Väčšina dedín má svojho feng-šuej, zvyčajne staršieho osadníka, ktorý vie veštiť z vetra (feng) a vody (šuej), aby určil najpriaznivejšie miesto pre všetko, od rodinného hrobu a nového domu až po nábytok v izbe,“ hovorí správa.

40. Aké náboženské zvyky možno pozorovať na Tchaj-wane?

40 Na iných miestach sa taoizmus a konfucianizmus vyskytuje všade, kde prežíva čínska kultúra. Na Tchaj-wane istý muž, ktorý sa vyhlasuje za potomka Čang Tao-linga, predsedá ako „nebeský majster“ s mocou dosadzovať taoistických kňazov (tao-š’). Ako patrónka tohto ostrova námorníkov a rybárov sa uctieva obľúbená bohyňa Ma-cu, označovaná ako „Svätá matka v nebi“. Prostý ľud sa napospol venuje prinášaniu obetných darov a obetiam duchom hôr, riek a hviezd, patrónom všetkých remesiel a bohom zdravia, šťastia a bohatstva. *

41. Ako sa dnes pestuje konfucianizmus ako náboženstvo?

41 A čo konfucianizmus? Jeho náboženská úloha poklesla na národnú pamiatku. V Konfuciovom rodisku Čchü-fu čínsky štát udržiava Konfuciov chrám a rodinné sídlo ako turistické atrakcie. Podľa časopisu China Reconstructs sa tam konajú predstavenia „predvádzajúce rituál uctievania Konfucia“. A v Singapure, na Tchaj-wane, v Hongkongu a na iných miestach východnej Ázie ľudia stále oslavujú Konfuciove narodeniny.

42. Prečo sú taoizmus a konfucianizmus nedostatočnými vodidlami pri hľadaní pravého Boha?

42 Na konfucianizme a taoizme vidíme, ako systém založený na ľudskej múdrosti a uvažovaní bez ohľadu na to, že je logický a dobre myslený, nestačí pri hľadaní pravého Boha. Prečo? Lebo zabúda na jeden podstatný prvok, totiž na vôľu a požiadavky osobného Boha. Konfucianizmus sa obracia na ľudskú povahu ako na silu, ktorá povzbudzuje k dobrému konaniu, a taoizmus sa obracia na prírodu. To však je dôvera na nepravom mieste, lebo znamená uctievať len stvorené veci namiesto stvoriteľa. — Žalm 62:9; 146:3, 4; Jeremiáš 17:5.

43. Ako náboženské tradície prekážajú Číňanom pri hľadaní pravého Boha?

43 No tradícia uctievania predkov a modiel, hlboká úcta ku kozmickému nebu, uctievanie duchov v prírode a s tým spojené rituály a obrady zapustili hlboké korene v čínskom myslení a prijímajú sa ako samozrejmá pravda. Často je veľmi ťažké hovoriť s Číňanom o osobnom Bohu alebo stvoriteľovi, lebo tento pojem je preňho úplne cudzí. — Rimanom 1:20–25.

44. a) Ako odpovedá uvažujúca myseľ na divy prírody? b) K čomu sme povzbudení?

44 Je nepopierateľné, že príroda je plná veľkých divov a múdrosti a že my ľudia sme obdarení úžasnými darmi rozumu a svedomia. Ale ako vyplynulo z kapitoly o budhizme, divy vo svete prírody priviedli uvažujúcich ľudí k záveru, že musí existovať nejaký konštruktér alebo stvoriteľ. (Pozri strany 151, 152.) Nie je potom logické, že by sme sa mali snažiť tohto stvoriteľa nájsť? A stvoriteľ nás k tomu aj povzbudzuje: „Zodvihnite vysoko oči a hľaďte. Kto stvoril tieto veci? Je to Ten, ktorý vyvádza ich vojsko podľa počtu, všetky ich dokonca nazýva podľa mena.“ ​(Izaiáš 40:26) Tak sa dozvieme nielen, kto je stvoriteľ, teda Boh Jehova, ale aj čo pre nás chystá v budúcnosti.

45. O akom ďalšom orientálnom náboženstve budeme ešte uvažovať?

45 Okrem budhizmu, konfucianizmu a taoizmu, ktoré zohrali veľkú úlohu v náboženskom živote ľudí Orientu, existuje tu ešte iné náboženstvo, ktoré pestujú iba Japonci — šintoizmus. Čím sa líši od iných? Aký má pôvod? Priviedlo ľudí k pravému Bohu? O tom budeme uvažovať v nasledujúcej kapitole.

[Poznámky pod čiarou]

^ 15. ods. Lin Jü-tchangov preklad tejto pasáže znie: „Súc v zhode s taom, je večný a celý jeho život je uchránený pred škodou.“

^ 19. ods. Jeden peck je miera sypkej hmoty rovnajúca sa 8,8 litra.

^ 23. ods. Slovo „Konfucius“ je latinský prepis čínskeho Kchung-fu-c’, čo znamená „majster Kchung“. Polatinčené meno vymysleli v 16. storočí jezuitskí kňazi, keď prišli do Číny a odporučili rímskemu pápežovi, aby bol Konfucius kanonizovaný za „svätého“ rímskokatolíckej cirkvi.

^ 40. ods. Jedna taoistická skupina na Tchaj-wane, nazývaná Tchien-tao (nebeská cesta), sa vyhlasuje za spojenie piatich svetových náboženstiev — taoizmu, konfucianizmu, budhizmu, kresťanstva a islamu.

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 175]

Konfucianizmus — filozofia, alebo náboženstvo?

Mnohí vidia v konfucianizme len filozofiu a nie náboženstvo, lebo Konfucius sa málo vyjadroval o Bohu. Napriek tomu z toho, čo hovoril a robil, vyplývalo, že je nábožný. Vysvitá to z dvoch vecí. Po prvé, mal úctivú bázeň pred nadradenou kozmickou duchovnou silou, ktorú Číňania nazývajú tchien čiže Nebo, ktorú považoval za zdroj všetkej cnosti a mravného dobra a ktorej vôľa, podľa jeho názoru, riadi všetko. Po druhé, kládol veľký dôraz na starostlivé zachovávanie rituálov a obradov vzťahujúcich sa na uctievanie neba a duchov mŕtvych predkov.

Hoci Konfucius tieto názory nikdy nepresadzoval ako druh náboženstva, pre generácie Číňanov sa vlastne stali náboženstvom.

[Rámček/obrázky na strane 177]

Konfuciánske Štyri knihy a Päť klasických diel

Štyri knihy

1. Veľké učenie (Ta-süe), základ vzdelania ušľachtilého muža, prvý text, ktorý sa učili žiaci v školách starej Číny

2. Učenie stredu (Čung-jung), výklad o rozvíjaní ľudskej povahy umiernenosťou

3. Rozhovory (Lun-jü), zbierka Konfuciových výrokov považovaná za hlavný zdroj konfuciánskeho myslenia

4. Menciova kniha (Meng-c’), spisy a výroky Konfuciovho najväčšieho žiaka Meng-c’ čiže Mencia

Päť klasických diel

1. Kniha piesní (Š-ťing), 305 básní zobrazujúcich všedný život v ranom období Čou (1000–600 pred n. l.)

2. Kniha dokumentov (Šu-ťing), zahŕňa 17 storočí čínskej histórie od dynastie Šang (1766–1122 pred n. l.)

3. Kniha premien (I-ťing), kniha veštectva založená na výkladoch 64 možných kombinácií šiestich celých alebo neúplných riadkov

4. Kniha obradov (Li-ťi), zbierka pravidiel pre obrady a rituály

5. Letopisy jari a jesene (Čchun-čchiou), dejiny štátu, na území ktorého sa narodil Konfucius, od roku 721 do roku 478 pred n. l.

[Obrázky]

Päť klasických diel, hore, a vľavo časť Veľkého učenia (jednej zo Štyroch kníh), citovaného na strane 181

[Obrázok na strane 163]

Tao, „cesta, ktorou by mal človek ísť“

[Obrázok na strane 165]

Lao-c’, filozof taoizmu, na chrbte byvola

[Obrázok na strane 166]

Taoistický chrám Ma-cu, „Svätej matky v nebi“, na Tchaj-wane

[Obrázok na strane 171]

Hmlou zahalené hory, pokojné vody, rozkolísané stromy a učenci žijúci v ústraní — obľúbené námety čínskeho krajinárstva — odrážajú taoistický ideál života v súlade s prírodou

[Obrázky na strane 173]

Starobylá taoistická rezba boha dlhovekosti s Ôsmimi nesmrteľnými, vľavo.

Vpravo taoistický kňaz v úplnom rúchu pri pohrebe

[Obrázok na strane 179]

Konfucius, najpoprednejší čínsky mudrc, je ctený ako učiteľ mravnosti a etiky

[Obrázok na strane 181]

Oslavy s hudbou v Sung Kyun Kwane, konfuciánskom vzdelávacom stredisku zo 14. storočia v kórejskom Soule, udržiavajú konfuciánske rituály

[Obrázky na strane 182]

Typický Číňan, či budhista, taoista alebo konfucián, (zľava) doma vzdáva poctu predkom, uctieva boha bohatstva a vo sviatky obetuje v chrámoch