Človek je zázrak
14. kapitola
Človek je zázrak
1. Ktorá skutočnosť týkajúca sa mozgu by mohla vyzerať ako jeho veľký problém?
MEDZI všetkými divmi, s ktorými sa možno na Zemi stretnúť, nič nie je úžasnejšie ako ľudský mozog. Vezmite si takýto príklad: Každú sekundu prúdi do mozgu z rôznych zmyslových orgánov informačný tok asi 100 miliónov bitov. Ako sa mozog chráni pred tým, aby bol beznádejne zasypaný touto lavínou? Ako zvláda myseľ tie milióny súbežných správ, ak môžeme v určitej chvíli rozmýšľať iba o jednej veci? Myseľ však zjavne nielenže prekoná tú záplavu informácií, ale sa s ňou dokonca ľahko vysporiada.
2, 3. Akými dvoma spôsobmi mozog rieši tento problém?
2 Zvládnutie tejto úlohy je iba jedným z nespočetných zázrakov ľudského mozgu. Majú na tom účasť dva faktory. Po prvé: v mozgovom kmeni je sieť nervových vlákien o veľkosti malíčka. Táto sieť sa nazýva retikulárna formácia. Pôsobí ako určitý druh kontrolného centra prevádzky, ktoré triedi milióny správ prichádzajúcich do mozgu, vyraďuje bezvýznamné a vyberá dôležité, a tie vedie ďalej do mozgovej kôry. Táto malá sieť nervových vlákien prepustí každú sekundu do vedomia najviac len niekoľko sto informácií.
3 Po druhé: k ďalšiemu výberu toho, čo prenikne do našej pozornosti, dochádza asi vo vlnách, ktoré prebehnú mozgom 8– až 12–krát za sekundu. Tieto vlny vyvolávajú periódy vysokej vnímavosti, počas ktorých mozog zaznamenáva silnejšie signály a reaguje na ne. Predpokladá sa, že pomocou týchto vĺn sa mozog orientuje a sústreďuje sa na to, čo je podstatné. Sekundu za sekundou v našej hlave prebieha neuveriteľne intenzívna činnosť.
„Čo vyvoláva úžas“
4. Čo stále ešte platí napriek tomu, že prebieha intenzívny vedecký výskum, ktorého cieľom je pochopiť mozog?
4 V posledných rokoch dosiahli vedci vo výskume mozgu nesmierne pokroky. Napriek tomu sú získané znalosti ničím v porovnaní s tým, čo zatiaľ nepoznáme. Jeden výskumný pracovník vyhlásil, že po tisícročiach hĺbania a niekoľkých posledných desaťročiach intenzívneho vedeckého výskumu zostáva náš mozog práve tak ako vesmír „v podstate tajomstvom“.1 Mozog človeka je istotne najtajomnejšou súčasťou zázraku, ktorým je človek, a keď hovoríme „zázrak“ — toto slovo znamená čosi, „čo vyvoláva úžas“.
5. Aké skutočnosti z vývoja ľudského mozgu v ranom detskom veku poukazujú na priepasť medzi mozgom ľudí a mozgom zvierat?
5 Tento zázrak sa začína v maternici. Tri týždne po počatí sa začínajú tvoriť mozgové bunky. Bunky sa množia prudkým tempom, niekedy vznikne až 250 000 buniek za minútu. Po narodení mozog rastie ďalej a vytvára si sieť spojení. Priepasť, ktorá delí mozog človeka od mozgu ktoréhokoľvek zvieraťa, je rýchlo zjavná, ak si uvedomíme, že „mozog dojčaťa na rozdiel od mozgu všetkých novonarodených zvierat sa v prvom roku života zväčší trojnásobne“, ako sa uvádza v knihe Vesmír v nás (angl.)2 Konečný výsledok je taký, že ľudský mozog obsahuje celkove asi 100 miliárd nervových buniek zvaných neuróny, a taktiež iné druhy buniek, i keď mozog zaberá iba 2 percentá telesnej váhy.
6. Ako sa prenášajú nervové signály od jedného neurónu k druhému?
6 Hlavné mozgové bunky — neuróny — sa vlastne navzájom nedotýkajú. Sú od seba oddelené synapsiami, nepatrnými štrbinami, ktoré sú menšie než desaťtisícina milimetra. Tieto medzery sú prekonávané chemickými prenášačmi. Doteraz poznáme tridsať týchto prenášačov, ale v mozgu ich môže byť aj oveľa viac. Chemické signály sú na jednom konci neurónu prijímané spleťou nepatrných vlákien, dendritov. Potom sa signály posielajú ďalej na druhý koniec neurónu cez nervové vlákno nazývané axón. V neurónoch majú signály povahu elektrickú, ale cez medzery sú prenášané chemicky. Podstata nervových signálov je teda elektrochemická. Všetky impulzy sú rovnako veľké, ale intenzita signálov závisí od hojnosti impulzov, ktorých môže byť až tisíc za sekundu.
7. O akom pochode prebiehajúcom v mozgu sa zmieňuje Biblia v súlade s tým, čo objavili vedci?
7 Nevieme presne, aké fyziologické zmeny nastávajú v mozgu v procese učenia. Ale výsledky pokusov ukazujú, že v priebehu učenia, najmä v ranom detskom veku, sa vytvárajú lepšie spoje a uvoľňuje sa viac chemických látok, ktoré prekonávajú medzery medzi neurónmi. Trvalým používaním sa spoje posilňujú a učenie sa upevňuje. Časopis Scientific American3 uviedol, že „spoje, ktoré sú často v činnosti, nejakým spôsobom silnejú“. V tejto súvislosti je zaujímavý výrok Biblie, že zrelí ľudia, „ktorí cvičili svoju vnímavosť používaním“, ľahšie porozumejú ťažším veciam. (Hebrejom 5:14) Výskum ukázal, že nevyužívané duševné schopnosti ochabujú. Teda mozog — podobne ako sval — silnie používaním a slabne, keď sa nepoužíva.
8. Aká je jedna z veľkých nevysvetlených záhad týkajúcich sa mozgu?
8 Nesmierne množstvo mikroskopických nervových vlákien, ktoré vytvára v mozgu takéto spoje, býva často označované ako jeho „elektrické vedenie“. V zarážajúco zložitej spleti sú vlákna presne usporiadané. Je však záhadou, ako môžu byť umiestnené presne na tých miestach, kde podľa „schémy zapojenia“ majú byť. „Bezpochyby najvýznamnejším z nevyriešených problémov vývoja mozgu,“ povedal jeden vedec, „je otázka, ako si neuróny vytvárajú svoje špecifické modely spojení... Väčšina spojení sa zdá byť presne sformovaná už v ranom štádiu vývoja.“4 Iný bádateľ dodáva, že tieto špecificky rozvrhnuté oblasti mozgu „sú v nervovom systéme časté, ale ako bolo toto dôkladné elektrické vedenie nainštalované, to zostáva jednou z veľkých a nevysvetlených záhad“.5
9. Aký je podľa odhadu vedcov počet spojení v mozgu a čo povedal jeden odborník o mozgovej kapacite?
9 Počet týchto spojení je astronomicky vysoký. Každý neurón môže mať niekoľko tisíc spojení s inými neurónmi. Okrem spojov medzi neurónmi existujú aj mikroobvody priamo medzi dendritmi. „Tieto mikroobvody,“ povedal istý neurológ, „pridávajú k našim už aj tak závratným predstavám o tom, ako mozog pracuje, ďalšiu, úplne novú dimenziu.“6 Niektorí bádatelia sú presvedčení o tom, že „miliardy nervových buniek ľudského mozgu vytvárajú možno až kvadrilióny spojení“.7 A akú kapacitu môžu tak dosiahnuť? Podľa slov Carla Sagana, informácie, ktoré by mozog mohol pojať, „by zaplnili asi dvadsať miliónov zväzkov, čiže toľko, koľko sa ich nachádza v najväčších knižniciach sveta“.8
10. a) Ako sa mozgová kôra človeka líši od mozgovej kôry zvierat a akú výhodu má z toho človek? b) Ako sa o tom vyjadril istý vedec?
10 Mozgová kôra robí človeka nesmierne odlišným od zvierat. Je asi tri milimetre hrubá a brázdy jej závitov sú prispôsobené tvaru lebky. Keby sa mozgová kôra rozprestrela, zaujala by plochu asi 3 400 centimetrov štvorcových. Dĺžka spojovacích vlákien je asi 1 000 kilometrov na kubický centimeter. V porovnaní s mozgovou kôrou ktoréhokoľvek zvieraťa je mozgová kôra človeka nielen oveľa väčšia, ale má aj omnoho rozsiahlejšiu nezapojenú oblasť, to znamená takú, ktorá nie je viazaná riadením fyzických funkcií tela, ale je vyhradená pre vyššie duševné pochody, ktoré odlišujú človeka od zvieraťa. Jeden vedec vyhlásil, „že nie sme iba múdrejšie opice“, ale že náš rozum „nás kvalitatívne odlišuje od všetkých ostatných foriem života“.9
Nepomerne výkonnejší
11. Na základe čoho poskytuje človeku jeho mozog pružnosť v učení, ktorá chýba zvieratám?
11 „Ľudský mozog,“ povedal jeden vedec, „sa vyznačuje schopnosťou naučiť sa množstvo špecializovanejších činností.“10 V oblasti výpočtovej techniky sa používa termín „pevne zapojený“ (hardwired), keď sa hovorí o zabudovaných charakteristických vlastnostiach založených na pevnej sústave obvodov. Ich protikladom sú funkcie, ktoré vkladá do počítača programátor. „Ak ho aplikujeme na človeka,“ píše jeden odborník, „bude sa pevné zapojenie vzťahovať na vrodené schopnosti alebo aspoň predpoklady.“11 Ľudia majú vrodenú mnohostrannú schopnosť učiť sa, ale nemajú vrodené samotné vzdelanie. Naproti tomu zvieratá majú „pevne zapojenú“ inštinktívnu múdrosť, ale obmedzenú schopnosť naučiť sa niečo nové.
12. Aká schopnosť je vopred daná ľudskému mozgu na rozdiel od mozgu zvierat a akú slobodu voľby tým človek získava?
12 V knihe Vesmír v nás (angl.) sa hovorí, že ani tie najinteligentnejšie zvieratá „nikdy neprejavujú schopnosť myslieť, akú má človek. Chýba im totiž to, čo máme my: Naprogramovanie nášho nervového vybavenia, ktoré nám umožňuje tvoriť si pojmy z toho, čo vidíme, reč z toho, čo počujeme, a myšlienky z toho, čo prežívame.“ Ale musíme programovať náš mozog vnemami zo svojho okolia, inak by, ako sa hovorí v uvedenej knihe, „nemohlo vzniknúť nič podobné ľudskej mysli... Bez tohto nesmierneho prílevu skúseností by ťažko vznikla hoci len stopa intelektu.“12 Schopnosť vlastná ľudskému mozgu nám teda umožňuje vytvoriť si ľudský intelekt. Na rozdiel od zvierat máme slobodnú vôľu naprogramovať si svoj intelekt podľa svojho rozhodnutia, na základe svojho poznania, svojej predstavy o hodnotách, svojich možností a cieľov.
Len človek má schopnosť rozprávať
13, 14. a) Aký príklad ukazuje, že vopred daný program umožňuje človeku s veľkou pružnosťou programovať svoj intelekt podľa vlastného rozhodnutia? b) Čo povedal v tejto súvislosti istý známy jazykovedec, keď hovoril o zvieratách a schopnosti rozprávať?
13 Vynikajúcim príkladom schopností, ktorými je človek vybavený a ktoré môže veľmi pružne programovať, je reč. Odborníci sa zhodujú v tom, že „ľudský mozog je geneticky naprogramovaný na rozvinutie jazyka“13 a že „reč sa dá vysvetliť len vrodenou schopnosťou jazykového spracovávania, ktorú má náš mozog“.14 Ale v protiklade k nemennosti, ktorá sa prejavuje v inštinktívnom správaní zvierat, človek svoju vybavenosť jazykovými schopnosťami používa nesmierne pružne.
14 Náš mozog nie je vybavený žiadnym špeciálnym jazykom, máme však dopredu naprogramovanú schopnosť učiť sa jazyky. Ak sa v rodičovskom dome hovorí dvoma jazykmi, môže sa dieťa naučiť oba. Ak sa stretne s tretím jazykom, môže sa naučiť aj ten. Jedno dievčatko vyrastalo od najútlejšieho detstva v mnohojazyčnom prostredí. V piatich rokoch plynule rozprávalo ôsmimi jazykmi. Vzhľadom na tak veľké vrodené schopnosti neprekvapuje vyhlásenie istého známeho jazykovedca, že experimenty s posunkovou rečou robené so šimpanzmi „skutočne dokazujú, že šimpanzy nie sú schopné ani tých najzákladnejších foriem ľudskej reči“.15
15. Čo zistila veda o najstarších jazykoch?
15 Mohla sa taká obdivuhodná schopnosť vyvinúť zo zvieracieho krochkania a vrčania? Štúdium najstarších jazykov ukazuje, že taká evolúcia reči je vylúčená. Jeden odborník vyhlásil, že „žiadne primitívne jazyky neexistujú“.16 Antropológ Ashley Montagu súhlasí s názorom, že takzvané primitívne jazyky „sú často oveľa zložitejšie a výstižnejšie ako jazyky takzvaných vyšších civilizácií“.17
16. Čo hovoria niektorí bádatelia o pôvode jazyka, pre koho to však nie je tajomstvom?
16 Jeden neurológ prišiel k záveru: „Proces vytvárania reči je tým tajomnejší, čím viac sa snažíme vniknúť do jeho mechanizmu.“18 Iný vedec povedal: „Až do dnešného dňa je tajomstvom, ako vznikla skladba reči.“19 A tretí odborník poznamenal: „Schopnosť reči, ktorá hýbe ľuďmi a národmi tak ako žiadna iná sila, jedinečným spôsobom oddeľuje človeka od zvierat. A predsa, pôvod jazyka zostáva jedným z najzarážajúcejších tajomstiev mozgu.“20 Nie je to však tajomstvom pre tých, ktorí v tom vidia ruku stvoriteľa, ktorý v mozgu „pevne zapojil“ oblasti jazykových schopností.
Čo sa dá vysvetliť len stvorením
17. a) Akú skutočnosť týkajúcu sa mozgu nemožno vysvetliť evolúciou? b) Prečo je logické, že človek má takú obrovskú mozgovú kapacitu?
17 Encyclopædia Britannica uvádza, že mozog človeka „je obdarený oveľa väčšou kapacitou, než akú človek môže počas svojho života využiť“.21 Ďalej sa tu hovorí, že ľudský mozog môže splniť akúkoľvek požiadavku, ktorá je dnes naň kladená v procese učenia a pamätania, a je uspôsobený na ešte miliardukrát väčší výkon. Prečo by však evolúcia vytvárala takú nadbytočnú kapacitu? „To je vlastne jediný existujúci príklad, že by nejaký živočíšny druh bol vystrojený orgánom, ktorý sa až doteraz nenaučil používať,“ pripustil jeden vedec. Potom sa opýtal: „Ako to možno zlúčiť s najzákladnejšou poučkou evolúcie, že prirodzený výber postupuje malými krokmi, z ktorých každý musí svojmu nositeľovi priniesť minimálnu, ale predsa merateľnú výhodu?“ Dodal, že vývoj ľudského mozgu „zostáva najnevysvetliteľnejšou stránkou evolúcie“.22 Ak teda evolučný proces nemohol vyprodukovať takú nadmernú a nikdy nevyužitú mozgovú kapacitu, či nemáme dôvod usudzovať skôr tak, že človek so svojou neobmedzenou schopnosťou učiť sa mal žiť večne?
18. Ako sa istý vedec s údivom vyjadril o ľudskom mozgu a aký príklad výkonnosti mozgu možno uviesť?
18 Carl Sagan v údive nad tým, že ľudský mozog by mohol mať kapacitu na informácie, ktoré „by zaplnili asi 20 miliónov zväzkov“, povedal: „Veľmi veľa miesta v malom priestore — to je mozog.“23 A to, čo sa odohráva v tomto malom priestore, sa vymyká ľudskému chápaniu. Skúste si napríklad predstaviť, čo sa asi môže diať v mozgu klaviristu, ktorý hrá náročnú hudobnú skladbu a všetky prsty mu doslova lietajú po klávesnici. Ako úžasne musí jeho mozog ovládať každý pohyb, aby dokázal prikázať prstom udierať na správne klávesy v pravý čas a správnou silou podľa nôt, ktoré má v pamäti. A ak udrie na nesprávnu klávesu, mozog ho na to okamžite upozorní. Všetky tie neuveriteľne zložité úlohy boli naprogramované do klaviristovho mozgu dlhoročným cvičením. To však je možné iba preto, že hudobné schopnosti sú do ľudského mozgu naprogramované už od narodenia.
19. Čím sa dajú vysvetliť intelektuálne vlastnosti a iné zázračné schopnosti ľudského mozgu?
19 Také čosi nemôže svojím mozgom pochopiť žiadne zviera, a tým menej by bolo schopné niečo také realizovať. Evolučné teórie tiež nemajú na túto vec žiadne vysvetlenie. Nebude to tak, že intelektuálne vlastnosti človeka odzrkadľujú vlastnosti najvyššieho intelektu? To zodpovedá 1. Mojžišovej 1:27, kde sa hovorí: „Boh tvoril človeka na svoj obraz.“ Zvieratá neboli stvorené na Boží obraz. Preto nemajú schopnosti, ktoré sú vlastné človeku. I keď zvieratá dokážu ohromné veci, vedené vopred stanovenými nemennými inštinktmi, ich schopnosti sa nedajú porovnať s ľudskými, pokiaľ ide o pružnosť v myslení a konaní a o schopnosť neustále stavať na predchádzajúcich poznatkoch.
20. Ako je ľudský altruizmus v rozpore s evolučnou teóriou?
20 Altruizmus — ľudská schopnosť nesebecky dávať — stavia pred zástancov evolúcie ďalší problém. Jeden evolucionista poznamenal, že „všetko, čo sa vyvinulo prirodzeným výberom, by malo byť sebecké“. A mnohí ľudia aj skutočne sebeckí sú. Ale spomenutý autor ďalej pripúšťa: „Je možné, že zase inou jedinečnou vlastnosťou človeka je schopnosť pravého, nesebeckého, úprimného altruizmu.“24 Iný vedec k tomu dodáva: „Altruizmus je do nás zabudovaný.“25 Iba človek dokáže uplatňovať túto vlastnosť s vedomím, že ho to môže čosi stáť alebo že bude musieť niečo obetovať.
Ceňme si zázrak, ktorým je človek
21. Ktorými schopnosťami a vlastnosťami sa človek veľmi líši od každého zvieraťa?
21 Skúste sa zamyslieť nad nasledujúcimi skutočnosťami: Človek uvažuje abstraktne, vedome si určuje ciele, vytvára si plány na ich dosiahnutie, pracuje podľa nich a pociťuje uspokojenie z ich spĺňania. Stvorený s okom pre krásu, uchom pre hudbu, vnímavosťou pre umenie a s potrebou učiť sa, s neukojiteľnou zvedavosťou a fantáziou, s ktorou objavuje a tvorí — človek nachádza radosť a naplnenie, keď tieto dary používa. Problémy ho podnecujú k činnosti a spôsobuje mu radosť, keď môže použiť svoje duševné a telesné sily na ich riešenie. Mravné cítenie, ktoré mu umožňuje rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, a svedomie, ktoré sa ozýva, keď sám schádza zo správnej cesty — to sú ďalšie vlastnosti človeka. Obšťastňuje ho dávanie, spôsobuje mu radosť, keď miluje a je milovaný. To všetko zvyšuje jeho radosť zo života a dáva jeho životu zmysel a cieľ.
22. Aké úvahy dávajú človeku pocítiť svoju nepatrnosť a vedú ho k tomu, aby sa usiloval pochopiť to?
22 Človek sa vie zamyslieť nad rastlinami a zvieratami, nad nádherou hôr a oceánov okolo seba, nad nedozernou rozľahlosťou hviezdneho neba a vie precítiť, aký je malý. Uvedomuje si čas a večnosť, pýta sa, kde sa tu vzal a kam ide, a snaží sa pochopiť, čo sa za tým všetkým skrýva. Podobné myšlienky nezamestnávajú žiadne zviera. Ale človek vo všetkom hľadá dôvod a účel. To preto, lebo je vybavený obdivuhodným mozgom a nesie „obraz“ Toho, ktorý ho vytvoril.
23. Komu vzdal Dávid česť za svoj pôvod a čo povedal o svojom formovaní sa v tele matky?
23 Staroveký žalmista Dávid prejavil ohromnú hĺbku porozumenia, keď vzdával česť Tomu, kto skonštruoval mozog a kto bol podľa Dávidovho názoru pôvodcom zázračného zrodenia človeka. Povedal: „Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie. Moje kosti neboli pred tebou skryté, keď som bol v tajnosti tvorený, keď som bol utkaný v najhlbších častiach zeme. Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“ — Žalm 139:14–16.
24. Aké vedecké objavy robia Dávidove slová dnes ešte pozoruhodnejšími?
24 Právom možno povedať, že oplodnené vajíčko v materskom lone má v sebe „zapísané“ všetky časti tvoriaceho sa ľudského tela. Srdce, pľúca, obličky, oči a uši, ruky a nohy, aj obdivuhodný mozog — to všetko spolu s ostatnými časťami tela bolo „zapísané“ do genetického kódu oplodneného vajíčka v materskom lone. V tomto kóde sú obsiahnuté aj programy určujúce poradie, podľa ktorého sa tieto časti majú objavovať, každá vo svoj čas. A táto skutočnosť bola zaznamenaná v Biblii takmer 3 000 rokov skôr, než moderná veda objavila genetický kód.
25. Aký záver z toho všetkého vyplýva?
25 Či nie je existencia človeka s jeho ohromujúcim mozgom naozaj zázrakom a ozajstným dôvodom žasnúť? Či z toho nie je úplne zjavné, že taký zázrak možno pripísať jedine stvoreniu, a nie evolúcii?
[Otázky]
[Zvýraznený text na strane 168]
Ako môže mozog zvládnuť 100 miliónov informácií, ktoré vstupujú do neho každú sekundu?
[Zvýraznený text na strane 169]
Mozog sa každú desatinu sekundy zorientováva a sústreďuje na to, čo je dôležité
[Zvýraznený text na strane 169]
Náš mozog zostáva „v podstate tajomstvom“
[Zvýraznený text na strane 173]
„Nie sme iba múdrejšie opice.“ Náš rozum „nás kvalitatívne odlišuje od všetkých ostatných foriem života“
[Zvýraznený text na strane 175]
„Pôvod jazyka zostáva jedným z najzarážajúcejších tajomstiev mozgu“
[Zvýraznený text na strane 175]
Vývoj ľudského mozgu „zostáva najnevysvetliteľnejšou stránkou evolúcie“
[Zvýraznený text na strane 177]
Obdivuhodný mozog človeka nesie „obraz“ toho, ktorý ho vytvoril
[Rámček/obrázok na strane 171]
ĽUDSKÝ MOZOG — ‚Neprebádané tajomstvo‘?
„Ľudský mozog je najpodivuhodnejší a najzáhadnejší objekt v celom vesmíre.“ — Antropológ Henry F. Osborn.a
„Ako tvorí mozog myšlienky? To je ústredná otázka a my na ňu ešte stále nemáme odpoveď.“ — Fyziológ Charles Sherrington.b
„I keď naše poznanie narastá do čoraz väčších podrobností, ako pracuje ľudský mozog — to je ešte stále úplnou záhadou.“ — Biológ Francis Crick.c
„Kto hovorí o počítači ako o ‚elektronickom mozgu‘, ten nikdy nevidel mozog.“ — Vedecký publicista dr. Irving S. Bengelsdorf.d
„Naša aktívna pamäť uchováva niekoľko miliárdnásobne viac informácií ako dnešný veľký počítač používaný vo výskume.“ — Vedec a spisovateľ Morton Hunt.e
„Mozog sa líši od všetkého, čo je v známom vesmíre, a je neporovnateľne zložitejší, a preto možno budeme musieť zmeniť niektoré z našich najhorlivejšie zastávaných predstáv, kým budeme schopní pochopiť tajomnú štruktúru mozgu.“ — Neurológ Richard M. Restak.f
‚Spoluobjaviteľ evolúcie‘, Alfréd R. Wallace, napísal Darwinovi o obrovskej priepasti medzi ľuďmi a zvieratami: „Prirodzený výber mohol divocha vybaviť jedine mozgom, ktorý by bol len trochu nadradený mozgu opice, zatiaľ čo divoch má mozog, ktorý iba celkom nepatrne zaostáva za mozgom priemerného člena našej vzdelanej spoločnosti.“ Nahnevaný týmto priznaním Darwin odpovedal: „Dúfam, že ste úplne nezniesli zo sveta svoje a moje dieťa.“g
Povedať, že ľudský mozog sa vyvinul z mozgu nejakého zvieraťa, odporuje logike a skutočnostiam. Oveľa logickejší je záver: „Nezostáva mi nič iné, ako uznať existenciu najvyššieho intelektu, ktorý plánoval a vytváral ohromujúci vzťah medzi mozgom a mysľou. Tento jav totiž ďaleko presahuje ľudské chápanie. Musím uveriť, že to všetko malo inteligentný počiatok a že niekto spôsobil, aby k tomu došlo.“ — Neurochirurg dr. Robert J. White.h
[Nákres na strane 170]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Mozog — podobne ako sval — silnie používaním a slabne, keď sa nepoužíva
dendrity
neurón
axón
synapsia
neurón
axón
[Obrázok na strane 172]
Mozog by mohol pojať informácie, ktoré „by zaplnili asi dvadsať miliónov zväzkov“
[Obrázky na strane 174]
Mozog dieťaťa je vopred naprogramovaný tak, aby sa mohol rýchlo naučiť jazyky; naproti tomu „šimpanzy nie sú schopné ani tých najzákladnejších foriem ľudskej reči“
[Obrázok na strane 176]
Schopnosti človeka vysoko prevyšujú schopnosti ktoréhokoľvek zvieraťa
[Obrázok na strane 178]
„V tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti“
